Revenge 2✔

37.

Mrzí ma, že meškám s kapitolou, úplne som na ňu zabudla🙏. Prepáčte, toto je asi najhorší čas na A/n😅. Užite si kapitolu ❤

,,Vysvetlím ti to,'' zašepkala som a do očí sa mi nahrnuli slzy.

Vtedy do haly nabehol Namjoon v pätách s Taehyungom, ktorý držal spútaného Herona. Ak som si odmyslela tú krv, Heron bol pekný chlapec s výraznými lícnymi kosťami a prenikavými očami.

,,Musíme ísť,'' vyhlásil Namjoon a pribehol ku mne. Vytrepal Morgan na nohy a nešetrne ju postrčil po chodbe smerom k väzeniu. ,,Poďte, hýbte sa,'' posúril nás.

Jungkook mi nevenoval ani pohľad. Utrel si krv z nosa do rukáva a vydal sa za Namjoonom so zamračeným výrazom.

Chcela som ho zastaviť a všetko mu vysvetliť. Chcela som ho uistiť, že to nič nebolo... ale nemali sme už čas. Hoci aj krátke zastavenie môže rozhodnúť o našich životoch.

Zovrela som zbraň v ruke a kryla som nás, keď nás po ceste do väzenia niekto pristihol. Čím viac výstrelov padlo, tým viac ľudí prišlo a tým ťažšie bolo dostať sa k väzeniu.

Keď sme sa na chodbe stretli so zhlukom ľudí od Leaders, Heron sa pokúsil vymaniť sa z Taehyungovho zovretia a prudko ho kopol do rozkroku. Tae bolestivo zaskučal, ale vtedy už pri ňom stál Jungkook a Heron schytal do spánku takú silnú ranu, že som mu určila diagnózu na otras mozgu.

To mi napovedalo dosť o tom, ako veľmi je Jungkook naštvaný. Krv na jeho hánkach a na tvári pôsobila s jeho zúrivým pohľadom dosť strašidelne.

,,Vstávaj,'' zavrčal a vytiahol Taehyunga na nohy. ,,Pohnite si, už sme tam mali byť.''

Jimin pov

Možno bola chyba prespať polovicu porady. Čakal som, že bomby budú mať červené tlačidlá a tak. Táto bomba bola akási vadná. Všetky káble boli sivé alebo čierne a tlačidlo som nevidel ani jedno.

Matne som si pamätal, že Jin hovoril niečo o spúšti naspodku. Nahmatal som akúsi páčku a vzápätí sa ozvalo pípnutie.

Na jednu strašnú sekundu som sa zľakol, že som bombu rovno odpálil. No nič sa nestalo. Usúdil som, že som ju asi zapol, tak som sa rozbehol späť k dodávke.

Bomby boli štyri takže si každý z nás zobral na starosť jednu.

Kým som dobehol k dodávke, šialene sa rozpršalo. V aute už sedeli Jin, Hobi a Trent.

,,Bomby sú prepojené,'' vyhlásil Jin spokojne. ,,Dokonca aj tá Jiminova,'' dodal prekvapene.

,,Čo tým chceš povedať?'' zatváril som sa urazene.

Mykol plecami. ,,Že som rád, že nemusím bežať k tvojej bombe a opravovať ju.''

,,Nemáš za čo,'' uškrnul som sa.

,,Dobre, čakáme na signál,'' povedal Hobi.

Všetci sme pozreli na Špióna. Pes pokojne sedel na sedadle a nechával sa hladkať Trentom.

Signál totiž mal zachytiť on - presnejšie, jeho digitálny obojok zachytávajúci vysoké frekvencie. Namjoon mal na krku píšťalku pre psy. Keďže náš signál musel byť tajný, ale komunikácia a vysielačky zlyhávali, museli sme to urobiť takto. Namjoon zapíska na píšťalku, keď sa dostanú do väznice, obojok signál zachytí a my spustíme bomby.

Zrazu Jin zanadával.

,,Čo sa deje?'' pozrel som mu cez plece na displej. Dve bomby na ovládacom paneli blikali.

,,Čo to znamená?'' spýtal som sa.

Trent spustil celú škálu nadávok. Ak táto sekretárka v mužskom vydaní nadáva ako starý námorník, niečo sa muselo príšerne dobabrať.

,,Že máme riadny problém,'' odpovedal mi Hobi. ,,Musíme ísť do vily.''

Premkol ma zlý pocit. ,,Prečo?'' dožadoval som sa vysvetlenia.

,,Lebo bomby kvôli búrke nefungujú,'' odpovedal mi Jin.

,,...a Namjoon s ostatnými budú v pasci, ak pôjdu do stredu vily,'' dokončil Hobi.

,,Kurva,'' vypadlo zo mňa - dosť úbohé oproti Trentovi. ,,Pôjdem ich varovať. Musíme zahájiť náhradný plán.''

Nečakal som na ich odpoveď a rozbehol som sa cez dážď do vily. Možno na mňa niečo aj kričali, ale nepočul som ich cez blesky.

V hlave mi však hučala len jedna myšlienka: Dúfam, že ešte nie je neskoro. Dúfam, že ich nájdem živých.