Revenge 2✔

26.

Zamračila som sa a odhodila som Jungkookovu ruku z môjho čela. ,,Vy ste ju nevideli?''

,,Koho?'' dožadoval sa Jungkook.

,,Dievča. Asi osemnásťročné,'' odvetila som.

,,Toto ti urobilo osemnásťročné dievča,'' spýtal sa Jimin a pohľadom zablúdil k mojej rane na bruchu.

Jungkook venoval Jiminovi ostrý pohľad, no ja som vedela, že povedal pravdu.

Zrazu mi prišlo trápne, že som sa nechala poraziť mladším dievčaťom. V duchu som sa vykarhala, že musím viac trénovať. Aj keď budem v presile, musím sa vedieť obrániť. Nesmiem sa spoliehať na to, že mi bude vždy niekto kryť chrbát.

Mrzuto som zavrčala: ,,Som zvedavá ako by si na jej herecký výkon zareagoval ty.''

,,Herecký výkon?'' zopakoval Jungkook.

Aj keď som sa za to hanbila, povedala som: ,,Mohla som ju zastreliť. Držala som jej zbraň pri hlave. A vtedy povedala, že do gangu sa pridala, aby pomstila svojho otca, ktorého som vraj zabila.''

,,A zabila si?'' spýtal sa Jimin trochu neisto.

Potriasla som hlavou. ,,Vlastne neviem. Ale o tom to nebolo. Chcela ma len rozptýliť, aby nebadane vytiahla dýku a bodla ma.''

,,Ou, tak to bolo zákerné,'' priznal Jimin a chytil sa za zátylok. Prebehol pohľadom po miestnosti a mne došlo, že hľadá stoličku. Z dlhého státia ho už musela ranená noha poriadne bolieť.

,,Mimochodom, čo sa stalo s Chrisom? Predpokladám, že cieľom útoku bolo oslobodiť ho,'' povedala som a čakala som, ktorý z nich dvoch mi odpovie skôr.

,,Nedostali ho,'' povedal Jungkook bezvýrazne. ,,Stihli sme ich zastaviť skôr, ako sa dostali k nemu.''

,,Dobrá práca. Čo je s ním teraz?'' spýtala som sa.

,,Objavuje podzemie tejto krásnej novej vily,'' uškrnul sa Jimin.

,,Dúfam, že sa mu tu páči, lebo tak skoro sa ztadeto nedostane,'' poznamenala som. Ale z vedomia, že je v tejto budove, mi naskočili zimomriavky.

,,Zbožňuje to tu,'' vyhlásil Jimin s úškrnom. ,,A myslím, že sa mu páčia aj jeho nové extra pritiahnuté putá.''

,,Ó, a dúfam, že ste mu nezabudli urobiť rovnaké modriny ako urobil on mne,'' ukázala som na modriny na krku, ktoré boli teraz už to najmenej boľavé na mojom tele.

,,To sa spýtaj jeho,'' Jimin kývol hlavou na Jungkooka a pohol sa smerom von z miestnosti.

Prekvapene som sa otočila na Jungkooka, ktorý zazeral na Jiminov chrbát, akoby mi práve vyzradil obrovské tajomstvo.

Potom sa pomaly pozrel na mňa. ,,Dostal, čo si zaslúžil,'' povedal na svoju obhajobu.

Usmiala som sa. ,,Ďakujem.''

Tiež sa usmial a venoval mi letmý bozk. ,,Ako sa cítiš?'' zamrmlal a trochu sa odtiahol.

,,Umieram v bolestiach. Asi budem najbližší týždeň ležať v posteli a nechám sa tebou obsluhovať,'' povedala som.

Zatváril sa zmätene. ,,Klameš a obaja to vieme.''

Usmiala som sa. ,,Presne tak.''

,,Asi ťa budem musieť pripútať k posteli,'' uvažoval nahlas.

Pokrútila som hlavou. ,,Skôr či neskôr sa oslobodím. Alebo začnem s citovým vydieraním každého v tomto dome až kým niekto nepodľahne a neoslobodí ma.''