Revenge 2✔

7.

Magnetická rezonancia ukázala otras mozgu. Keď sa doktor od Yoongiho dozvedel, že pri úraze som bola pod vplyvom drog, nevedel určiť, kedy sa mi pamäť vráti.

Jungkook z toho vyzeral byť zničený a každou chvíľou mu myklo rukou, akoby mi ňou chcel schytiť moju, no nakoniec sa ovládol a nechal to tak.

Doktor odporúčal domáce prostredie a povedal, že spomienky by sa mali postupom času sami vracať. Dovtedy nemám získavať príliš veľa informácií naraz, lebo ma z toho môže bolieť hlava alebo to mozog vôbec nezvládne a skolabujem.

Potom sme sa zviezli opäť domov, ale Yoongiho sme nechali tam - išiel ešte na nejaké vyšetrenie.

Na krémovom gauči vo vile sa rozvaľoval hnedovlasý muž. Ďalší, ktorý ma pozná a môže si nakráčať do mojej vily, ale ja jeho nie.

,,Kto to je?'' spýtala som sa Jungkooka a bola som si vedomá toho, že nás dotyčný počuje.

,,Kim Taehyung,'' povedal Jungkook a prešiel obývačkou do kuchyne.

Zazrela som na jeho chrbát. Meno mi, ako sa dalo čakať, nič nenapovedalo.

Sadla som si na kreslo oproti Taehyungovi, keď sa Jungkook stratil za kuchynským pultom.

,,Takže Jimin nesrandoval? Fakt si stratila pamäť?'' Taehyung si ma prezrel a zmenil polohu na kožennom gauči.

,,Takže ty patríš tiež k tomu gangu? Koľko vás vlastne je? Kto je vedúcim? Ako sa volá ten gang? Ako sa volajú tieto gangy?'' otrčila som mu moje predlaktia.

,,Hej, hej, spomaľ,'' zastavil ma, nalial mi víno, ktoré bolo položené na stole, a sám si zobral svoj pohár vína.

Obzrel sa za Jungkookom do kuchyne a potom spustil: ,,Sme Bangtan. Máme sedem hlavných členov a potom sú tu ostatní, ktorých sme aktuálne... prepustili. To čo máš ty na rukách,'' kývol pohárom smerom na moje odhalené predlaktia. ,,To sú značky gangov Trizziano a Nočných lovcov. Oba sú vlastne teraz tvoje. A tiež gang Bunerovcov.''

,,Tri gangy?'' začudovala som sa a zobrala som pohár vína do ruky.

Prikývol a odpil si zo svojho pohára. ,,Je to poriadne veľa ľudí. Ale ty si to vždy vpohode zvládala. Bola si na to učená odmalička.''

,,Odmalička?''

,,Taehyung, zavri už hubu!'' ozval sa Jungkook z kuchyne a Tae sa zatváril trochu previnilo.

,,Prečo? Povedz mi to,'' dobiedzala som, no on pokrútil hlavou.

,,Možno nabudúce,'' prisľúbil.

,,Žiadne nabudúce. Na to si musí spomenúť sama,'' vyhlásil Jungkook a vykukol spoza kuchynského pulta. Pri pohľade na pohár vína v mojej ruke sa zatváril, akoby som ho kopla do tváre. Nevedela som, čo to má znamenať, no ospravedlňujúco som sa naňho pozrela a položila som pohár na stôl.

,,Tae, poď mi pomôcť do kuchyne a ty,'' Jungkook na mňa ukázal prstom, ,,sa teraz choď okúpať a prezliecť,''

~

Vyšla som z kúpeľne a zamierila som do izby. Vtom mi však došlo, že neviem, kde mám izbu.

Chvíľu som chodila po hornom poschodí. Väčšina izieb boli ešte len chabo zariadené hosťovské izby.

Stŕpla som na prahu dverí do spálne. Toto musela byť moja izba. Moja a zrejme aj Jungkookova - súdiac podľa obrovskej postele a dvoch notebookov.

Podišla som ku skrini s dámskym oblečením. V skrini prevládala čierna, sem-tam biela, sivá či vojenský vzor.

Vybrala som si čierne kraťasy a voľné biele tričko. Zamračila som sa na svoj pás, keď som si musela kraťasy poriadne zatiahnuť šnúrkou, aby mi nespadli. Zrejme som v tom väzení poriadne pochudla.