Revenge 2✔

2.

Jungkook pov

Zobudil som sa o štvrtej ráno.

,,Neira?'' pretočil som sa na druhú stranu, ale Neiru som tam nenašiel.

Posadil som sa a znovu som pozrel na budík. Štyri. Povedala, že do polnoci bude doma.

,,Neiraaa!'' zakričal som rozospato.
Nič.

Vytrepal som sa z postele a zišiel dolu schodmi na prízemie.

,,Neira!''

Odpovedala mi len ozvena. Priestory novej vily boli ešte stále slabo zariadené. Bolo tu len potrebné vybavenie.

Cez okná bez záclon presvitalo mesačné svetlo. Zrazu sa za oknom mihla nejaká tmavá postava. Bola veľmi rýchla. Bežala. No aj tak som rozoznal, že nemá dlhé vlasy. Nebola to Neira.

Zrazu začal niekto veľmi agresívne zvoniť na zvonček.

Vbehol som do kuchyne a vybral zo spodnej skrinky zbraň. Do oka mi padol jeden ostrý nôž. Schmatol som ho, no potom som si to rozmyslel. V ruke som už predsa mal zbraň a keďže na sebe nemám opasok, nemám ten nôž ani kde schovať.

Potichu som pribehol k dverám. Muž za dverami ešte stále zvonil ako šialený.

,,No ták, Kook!'' naštval sa a znovu zatlačil na zvonček.

Okamžite som spoznal ten hlas. Namjoon.

Zložil som zbraň a otvoril som dvere. ,,Čo sa stalo?''

,,Je tu Neira?'' spýtal sa. Nečakal na moju odpoveď, predral sa okolo mňa dovnútra a obzeral sa po vile.

,,Tak je tu?!'' spýtal sa, keď sa pohľadom uprel znovu na mňa.

,,N- nie'' odvetil som. ,,Čo vlastne potrebuješ? Môžem ti pomôcť aj ja,'' ponúkol som sa. Zrejme to bolo veľmi naliehavé.

,,Nie, nepochopil si to. Tu nejde o mňa,'' povedal rozrušene.

,,Tak o čo?''

Vtom pribehol Jin a celý zadychčaný sa oprel o zárubňu. ,,Je... tu?''

Namjoon pokrútil hlavou.

,,Do riti!'' Jin sa zviezol na zem. ,,Ani nikde na ceste sem nie je. Prehľadal som to.''

,,Čo sa tu, kurva, deje?!'' už som bol fakt naštvaný.

,,Neira... ona jee...'' začal Namjoon.

,,Uniesli ju,'' dokončil Seokjin.

Namjoon naňho škaredo zazrel a potom sa pozrel na mňa. ,,Neboj sa, nájdeme ju,'' povedal.

Zastavil sa mi dych. ,,U- uniesli? Neiru?'' To nemôže byť pravda. Neiru? Keby sa netvárili tak vydesene, rozosmial by som sa. To musí byť zlý vtip.

,,Jungkook...'' začal Namjoon upokojivo.

,,Ako? A- a kde?!'' vykríkol som naňho.

,,Kookie, upokoj sa,'' povedal.

,,Ako sa to mohlo stať? Ako si k tomu prišiel? Kde ju uniesli?!''

,,Najprv. Sa. Upokoj,'' povedal znovu a prísne mi pozrel do očí.

Opätoval som mu pohľad. ,,Vezmi ma na to miesto.''

Vzdychol si. ,,Asi nemám na výber.''

,,Tak poďme,'' zamieril som k autu. Namjoon sa ani nepohol.

Akonáhle som vyšiel z vily, pochopil som, prečo sa neponáhľa. Do bosých nôh sa mi zaborili kamienky zo zeme.

,,Aishh,'' vrátil som sa späť dovnútra. Vybehol som sa rýchlo do izby prezliecť.

,,Ideme,'' povedal som, keď som zbehol dolu schodmi narýchlo oblečený.

.

,,Naháňali ju,'' usúdil som. Nevedel som sa upokojiť. Pochodoval som popri Neirinom zničenom aute.

,,Áno,'' potvrdil Jimin a položil mi ruku na rameno. ,,Ale určite ju nezabili, Jungkook. Budú si ju chcieť držať ako rukojemníčku. Bude v poriadku a my ju vyslobodíme, áno?''

Prikývol som.

,,Pozri sa mi do očí,'' povedal. Urobil som to.

,,Ukľudni sa. Potrebujeme nejakú stopu, ktorej sa môžme chytiť. Poobzeraj sa tu, ty poznáš Neiru najlepšie.''

,,Áno, dobre,'' znovu som prikývol a zhlboka som sa nadýchol. Keď som naposledy videl Neiru, nevyzerala rozrušene ani nervózne. To znamená, že asi videla niečo, čo nemala alebo na niečo prišla a oni to zistili a preto ju uniesli.

,,A čo mám zistiť z podpáleného auta?'' bezradne som pozrel na Jimina.

Mykol plecami. ,,Ja mám vedieť?''

,,Je vidieť, že na ňu strieľali zozadu,'' Namjoon ukázal na diery po guľkách v zadnej časti auta.

Prikývol som. ,,Ale ako ju potom dostali? Nenarazili do nej.'' V aute nebola žiadna výraznejšia preliačina ani spredu, ani zozadu.

,,Asi mali dve autá a jednoducho ju obkľúčili,'' premýšľal Namjoon. Prešiel k sedadlu vodiča a zahral sa, akože práve vystúpil z auta so zdvihnutými rukami. Pozrel sa na imaginárne auto pred sebou aj za sebou a potom si obzrel aj budovy okolo. Pohľadom hľadal nejakú únikovú cestu pomedzi budovy, ale žiadnu nenašiel.

,,Neviem, čo urobila potom,'' povedal. ,,Nie je tu, kam utiecť. Asi ju jednoducho zajali a odviedli.''

Pokrútil som hlavou. ,,Je to Neira, Namjoon.'' Určite niečo vymyslela. Určite nám zanechala aspoň nejaký odkaz s tým, na čo prišla.

Vybral som z kufra baterku s ultrafialovým svetlom a zasvietil som do auta. ,,Krvácala,'' usúdil som podľa stôp krvi na prehorenom sedadle, volante a kapote. Hľadal som možno niečo napísané krvou.

Vtom som si všimol, že v aute je slabo zatvorená skrinka pred spolujazdcom.

Otvoril som ju. Oheň tu nedosiahol. Presne som vedel, čo v tej skrinke bolo a preto mi hneď udrelo do očí, keď som tam nenašiel starý nahrávač.

Auto zrejme podpálili naschvál, aby zhoreli všetky tajné odkazy, ktoré mohla Neira zanechať. Ale ak som sa za ten čas, čo chodím s Neirou niečo naučil, tak to, že Neira nie je tupá. Vôbec nie. Odkaz by nenechala v aute, kde by ho mohli nájsť. Zrejme ho vyhodila von oknom.

,,Prehľadajte okolie. Hľadáme nahrávač,'' vyhlásil som.