Revenge 2✔

1.

Neira pov

Hučalo mi v hlave. Museli ma riadne zmlátiť. Nedokázala som zostaviť jedinú súvislú myšlienku.

Párkrát som zažmurkala so zvesenou hlavou. Videla som sivú kamennú zem osvetlenú pivničným svetlom.

Na zem dopadali tri tiene. Nedokázala som zdvihnúť hlavu, ale podľa všetkého ma s rukami na pleciach niesli dvaja muži. Nedokázala som sa ani pohnúť. Moje nohy sa bezmocne šúchali po dlážke.

Žeby nejaká droga?

Na konci chodby muži zastavili a niekto otvoril ťažké kovové dvere. Dvere hnusne zaškrípali a v mojej hlave pribudla desaťnásobná ozvena.

Určite ma nadrogovali.

Sotili ma do cely a zavreli dvere. Dopadla som na chladnú kamennú zem.

Zapadla kladka.

Sakra!

Niekto v celi zaskučal a nebola som to ja.

Podoprela som sa rukami a zdvihla hlavu za zvukom.

V šere cely som zazrela nabielo prefarbené vlasy.

,,Yoongi!'' zachripela som jeho meno a doplazila sa k nemu.

Mesiac sme sa ho s Bangtanom pokúšali nájsť. Bolo nám jasné, že za jeho únosom stoja Leaders, ale nedokázali sme zistiť, kde majú základňu.
Tadá! Našla som ju. A nie len základňu ale aj Yoongiho. Považujem to za úspech mesiaca.

Zdvihla som Yoongiho hlavu. Bol celý spotený a ťažko dýchal. Určite bol ranený, ale nebola som si istá, kde. Bol celý od krvi.

Znovu zastonal. ,,N- Neira? Nehovor, že ťa...''

,,Nerozprávaj,'' povedala som a položila som mu ruku na ústa. Nenamietal a zmĺkol. ,,Ale máš pravdu. Bola som tupá, že som sa dala tak ľahko uniesť.'' Len som dúfala, že Jungkook pochopí môj odkaz. Spanikárila som. Možno ho Leaders našli a odstránili... a v tom prípade by bol Jungkook a celý Bangtan vo veľkom nebezpečenstve... nie, na to nesmiem teraz myslieť. Jungkook je veľmi chytrý a vie, že má byť opatrný.

Ale bude ho počúvať gang Trizziano, keď s ním teraz nie si? s obavami sa ozval slabý hlások vo mne. Prestaň! Budú ho počúvať. Jasné, že budú. Okríkla som sama seba.

Yoongi pohol perami pod mojou rukou, ale ja som mu nedovolila rozprávať.

,,Trizziano aj celý Bangtan po tebe pátrajú už mesiac. Nájdu nás. Čoskoro,'' ubezpečila som ho. Jungkook. Kook nás nájde a dostane nás ztadeto. Určite. Keby som bola trošku opatrnejšia, nezajali by ma a mohli sme už Yoongiho ztadeto oslobodiť. Je to moja chyba. A Yoongi je vo vážne zlom stave.

Doplazila som sa späť k dverám a začala na ne búšiť.

,,Vy nemí tupci, okamžite prineste obväzy a dezinfekciu!'' kričala som z plného hrdla, aby ma počuli po celej väznici... alebo po mučiarni s celami alebo čokoľvek to bolo.

,,Nerob bludy...'' zachripel Yoongi.

,,Ak sa mu niečo stane, nebudú vám chýbať len jazyky! Nebuďte hlúpi, nechcete predsa zabiť jedného zo siedmich lídrov Bangtanu. Pôjdu po vás a povraždia vás. Nezostane z vás ani jediný preživší. Toto chcete?!''

Nič.

,,Vyrezali vám aj mozgy abo čo?! Pár sprostých obväzov! Na tom neskrachujete!''

Nič.

Mojím zakrvaveným oblečením som mu rany obviazať nemohla. Ešte by chytil infekciu. Ak už nejakú nemá.

,,Doneste mu jedlo a veci na ošetrenie, kurva! Neopovážte sa nechať ho tu zomrieť, vy zvery!''

Nadýchla som sa. V očiach som mala slzy a už som nevládala kričať. Napadla mi strašná myšlienka. Keď už majú mňa na vydieranie Bangtanu a Trizziano, nepotrebujú Yoongiho a môžu ho nechať zomrieť.

Chvíľu som bola ticho a naberala dych.

,,Yoongi má šnúrky na topánkach. Zaškrtím jeho aj seba a nebudete mať žiadnych rukojemníkov!'' skričala som znovu. Neplánovala som to v žiadnom prípade urobiť, ale to oni nemohli vedieť. ,,Nemá to zmysel ani pre mňa, ani pre neho. Tu už zažijeme iba mučenie. Ale dúfam, že ak Jungkook zistí, že sme mŕtvi, umučí vás stokrát horšie. Alebo možno použije vašu vlastnú mučiareň,'' povedala som s čo najväčšou nenávisťou v hlase.

Yoongi na mňa vyplašene pozrel a stiahol nohy k sebe.

Poobzerala som sa po miestnosti, či tu nie sú kamery a keď som žiadne nenašla, naznačila som mu, že sa nemusí báť, že to nemyslím vážne.

Po chvíli naozaj niekto otvoril dvere a hodil vedľa Yoongiho jedlo, pár obväzov a vodu. Potom rýchlo zabuchol dvere späť.

Ako sa zabuchli dvere, začal mi ten zvuk rezonovať v hlave. Chcelo sa mi vracať, ale zrejme som nemala čo vyvracať. Nechala som to tak a sústredila som sa na ošetrenie Yoongiho.

,,Kde- kde si ranený?'' spýtala som sa, aby som ho nemusela prehľadávať.

Neveselo sa usmial. ,,Bohužiaľ, neviem, o žiadnom mieste, kde zranený nie som.''

,,Joj, nerob zo seba blbého. Vyzeráš, akoby si mal každú chvíľu vykrvácať, tak mi ukáž, čo ti mám ošetriť,'' zamračila som sa na jeho skrvavené stehná.

Chytil sa za srdce. ,,Au, tak toto bolelo viac než všetky moje rany. Že blbého? Ja?''

,,Yoongi. No ták,'' súrila som. Neviem dokedy mi tie drogy vydržia a bola som si istá, že keď vyprchajú, dorazí bolesť. Zatiaľ som si takmer nič necítila. Nebrala som to ako dobré znamenie.

Pozrela som na jeho skrvavené stehná. Nasledoval môj pohľad.

,,Nie, tie nie,'' povedal. Trochu sa zahniezdil a zasyčal. ,,Chrbát,'' precedil pomedzi zuby.

Pomohla som mu prevrátiť sa na brucho. Ale aj na bruchu mal rany... mala som pocit, že každú chvíľu odpadne od bolesti. Dúfala som, že je tiež nadrogovaný.

Keď som zbadala jeho chrbát, môj žalúdok sa desaťkrát prevrátil.

,,T- to ti robili b- bičom?'' spýtala som sa priškrteným hlasom.

,,Nie. Nechci tú vec vidieť,'' povedal zúfalo Yoongi, ktorý sa snažil čo najmenej hýbať, aby ho to tak nebolelo.

Potrebujem ihlu. Tie rany sú príliš hlboké, treba ich zašiť.

Na moje prekvapenie som medzi obväzmi našla aj ihlu a niť. Asi nakoniec chcú Yoongiho živého.

,,Bude to bolieť, Yoongi, ale ak to teraz vydržíš, sľubujem ti, že už ťa viac mučiť nebudú,'' povedala som mu a navliekla ihlu na niť. ,,Dostanem nás odtiaľto.''