Revenge 2✔

8.

Prešli dva dni. Väčšinu času bol Jungkook preč a ja som bola vo vile s Yoongim, Jiminom alebo Taem. Bolo mi jasné, že sú tu preto, aby ma chránili, aj keď vila sa zdala premakaná a zabezpečená.

Objavila som podzemné cvičisko. Zistila som, že aj keď som všetko zabudla, strieľať stále viem. Išlo mi to automaticky. Vedela som ako sa nabíja zbraň a aj ako sa mieri a strieľa.

Práve som skúšala brokovnicu, keď za mnou prišiel Yoongi.

Začal hýbať perami, ale nepočula som ho. Zložila som si slúchadlá. ,,Že čo?''

,,Ideme do vily Bangtanu. Mám tam nejakú prácu a nikto iný sem nemôže prísť, tak mi napadlo, či by si konečne nechcela niekam vypadnúť,'' povedal.

,,Dobre,'' položila som brokovnicu na držiak a odložila som slúchadlá na miesto.

Cestou sme boli ticho, až kým som ho neprerušila: ,,Bude vo vile aj Jungkook?''

Nadvihol jedno obočie. ,,To neviem. Prečo? Chýba ti?'' spýtal sa a ja som nevedela, či to myslí vážne alebo nie.

Vzdychla som. ,,Vracia sa až v noci a odchádza skoro ráno. Ako si mám naňho spomenúť, keď sa mi vyhýba?''

Ticho.

Nevyvrátil mi, že sa mi vyhýba. Zovrelo mi srdce. Takže to robí schválne.

Zvyšok cesty som už bola radšej ticho.

,,Ahoj Neira,'' pozdravil ma Jin, hneď ako sme vošli do vily. Jin ma bol raz ''strážiť'' na dve hodiny, kým Jimin šiel niečo vybaviť a tak sme sa spoznali... teda... znovu spoznali.

,,Mali ste už obed?'' pozrel na Yoongiho, ktorý pokrútil hlavou. ,,Ach, dobre, spravil som trochu priveľa cestovín, dali by ste si?'' usmial sa.

,,Áno jasné, Neira si dá a ja prídem o chvíľku,'' povedal a zmizol za rohom.

Zjedla som cestoviny pri rozhovore s Jinom.

,,Už nie si taká vychudnutá,'' zaškeril sa. ,,Za tie dva dni si sa činila.''

Zazrela som naňho a hodila som po ňom najbližšiu čistú lyžičku.

Rukou ju odrazil. ,,Nehádž lyžice po svojom hyungovi,'' pokarhal ma.

Pripravila som sa mu odvrknúť, no vtom mu zazvonil mobil. Pozrel na číslo a trochu sa zamračil. ,,O chvíľu som späť,'' povedal a odbehol do jednej z izieb.

Bol preč asi tak minútu, keď som začula hlasy. Vychádzali z izby oproti kúpeľni a takmer až kričali. Podišla som k izbe.

,,Ty nevieš, aké to je! Akoby tu bola, ale zaroveň nebola... Je tam, ale ničomu nerozumie. Nepamätá si to. Ja už neviem... Chcem späť svoju Neiru. Po tom všetkom... proste nedokážem-''

,,Si na ňu pritvrdý. Nemôžeš sa jej strániť len preto, že si ťa nepamätá.''

,,Ja nechcem! Ver mi, že to nechcem...'' jeho hlas znel zúfalo a naštvane.

,,Tak prečo sa jej vyhýbaš? Chodíš do vily Bangtanu aj keď vieš-''

,,Lebo to bolí, Namjoon! Tak strašne by som chcel... byť s ňou a vynahradiť jej všetok ten čas... no ona si ma nepamätá. Ten jej pohľad... pozerá sa na mňa ako na cudzinca. Ničí ma to!''

,,To si len nahováraš. Tak chceš, aby si na teba ešte niekedy spomenula alebo nie? Má si nájsť iného priateľa? Necháš ju?''

Niečo v izbe zarachotilo.

,,Nie! Nie, nenechám. Je moja!''

Vzápätí sa rozrazili dvere a vrazilo do mňa tvrdé telo. Spadla by som na zem, ale Jungkook ma zachytil za chrbát.