Revenge 2✔

5.

Neira pov

Podľa môjho výpočtu ubehli ďalšie tri dni. Zajtra by mali prísť znovu a odviesť ma. Bola som napätá, keď nám doniesli suchú večeru.

Keď chceli poskoci dvere zabuchnúť, chodbou sa rozľahli náhlivé kroky a ja som začula Chrisov hlas: ,,Nechajte otvorené!''

S Yoongim sme si vymenili nechápavé pohľady.

Vošiel do cely a podržal mi mobil pri tvári. ,,Tvoj frajer chce vedieť, či si vporiadku. Mne neverí,'' naštvane precedil pomedzi zuby.

Jungkook? Vážne práve volal s Jungkookom? Zazrela som na Chrisa, či to nie je len akási blbá skúška.

,,Neira?'' ozval sa hlas z mobilu. Ten najkrajší hlas na svete. Jungkook. Takmer som vykríkla od radosti.

,,Kookie,'' zavzdychala som. ,,Som vporiadku... budem vporiadku...'' Chcela som mu naznačiť, že mám únikový plán, ale všetky naše dohodnuté tajné signály sa mi z hlavy vyparili. Prinútila som celý gang naučiť sa ich ako násobilku, ale sama som to zanedbala.

Chris nadvihol obočie akoby chcel povedať: vážne si myslíš, že budeš vporiadku?

Ignorovala som to a povedala som: ,,Jungkook nezabudni, čo som ti povedala...''

Chris prudko odtiahol mobil odo mňa. Ale ja som súrne potrebovala vedieť, či našiel môj odkaz...

,,Áno, viem,'' ozvalo sa z mobilu a mne padol obrovský kameň zo srdca.

,,Tak, to bolo nadnes všetko,'' vyhlásil Chris zároveň Jungkookovi do mobilu a zároveň nám. ,,Návštevné hodiny sa skončili.'' Pokynul bezjazyčným, aby nás znova zamkli a vykráčal z cely.

,,Takže? Vaša odpoveď je...?'' počula som.

Odpoveď? Zovrelo mi brucho. Prosím, len nech Jungkook neuzatvára s Leaders žiadne dohody.

Ovládla som sa, aby som sa nehodila k dverám a nevrieskala Nerob to, Jungkook s nádejou, že ma začuje.

Pozrela som na Yoongiho, no on hľadel na mňa s rovnakým zmätkom v očiach. Jeden deň. Za jeden deň sme doma. Len nech sa do ničoho nenamočia. Nesmú sa zapredať.

~

Na druhý deň ráno som počítala minúty do Chrisovho príchodu. Takmer som nedýchala.

Raňajok sme sa ani ja ani Yoongi nedotkli. Boli sme v stresoch, či nám všetko vyjde a stratili sme chuť do jedla.

,,Mala by si niečo zjesť. Tie drogy...'' začal Yoongi no ja som ho prstom na perách umlčala. Bola som si takmer istá, že stráže za dverami naťahujú uši aby začuli aspoň jedno slovíčko, jednu informáciu. A náš plán nesmeli vyňuchať. Nie, keď bol postavený zväčša na náhode alebo šťastí.

No aj tak som sa načiahla za rožkom s paradajkou. Yoongi mal pravdu. Drogy v tele sa mi viac zaryjú do tela, keď budem hladná. Dúfala som, že ten rožok nevyvrátim hneď, ako ho zjem.

Keď som zjedla rožok, usúdila som, že máme ešte takých dvadsať minút, kým prídu.

Potichu som si odopla oceľovú retiazku, čo som mala na nohe. Dávala som veľký pozor, aby ani raz nezacinkala.

Yoongi sa priklonil bližšie, aby na ňu videl a jeho biele vlasy mu padli do očí. Niekedy, keď sme sa v celi už išli zblázniť z tých chladných stien, uzavretého priestoru a večného čakania, rozprávali sme sa o všelijakých bludoch. Úplne nepodstatné informácie, ktoré by tým strážnym psom za dverami nijako neposlúžili. Povedal mi, že už pred mesiacom sa plánoval dať ostrihať, ale potom ho zajali a teraz mu už vlasy neustále padali do očí. Ja som mu zas prezradila, že nosím zväčša čierne veci kvôli zosnulým gangu, na ich pamiatku. Ale keď je horúce leto, nepohrdnem ani bielym tričkom.

Teraz si Yoongi obzeral náramok v mojom lone. Na prvý pohľad vyzeral ako obyčajná bižutéria...

Poskladala som pár častí, až kým nezaklapli do seba a nevyformovali malú dýku.

Bol to darček od Kooka. Sám ju navrhol. A odteraz to bola moja obľúbená vec.

Poťažkala som si dýku v ruke a usmiala som sa. Za toto sa musím Jungkookovi zavďačiť.

Vsunula som dýku Yoongimu do ruky. Ukázala som na dvere. Dýkou sa dali dvihnúť obe klapky a otvoriť tak dvere.

Pochopil a prikývol. Schoval si dýku za chrbát.

Ozvali sa kroky. Jedny pomalé a vyrovnané, a ďalšie dvoje tichšie. Chris a poskoci.

Chris sa neunúval ani vojsť do cely, len pokynul poskokom a tí do mňa vpichli omamné látky a dvihli ma na nohy.

Poslednýkrát som s Yoongim nadviazala očný kontakt a on odhodlane prikývol. To mi dodalo odvahu. Vyjde to! Dostaneme sa ztadeto.

Poskoci ma viedli za Chrisom po labyrinte chodieb. Všetky vyzerali rovnako. Žiadne značenia, nič.

Zahli sme doprava, po dlhej chodbe zas doprava a doľava. Snažila som sa udržať si také tempo, aby ma poskoci nemuseli zvierať tak pevne. A podarilo sa. Uvoľnili zovretie a prestali dávať pozor. Musela som konať rýchlo, kým som necítila drogy vo svojom tele. Poskoci nemali zbrane za opaskom. Iba Chris mal.

Vzopla som sa poskokom a zasadila do im údery lakťom tak, aby im stena dala druhú ranu.

So žuchnutím padli na zem a kým sa Chris otočil, už som ho zvalila na zem a zobrala mu zbraň. Dostal vlastnou zbraňou do spánku a hneď upadol do bezvedomia. Jeho poskoci dostali preistotu tiež ranu do spánku. Navrávala som si, že je to preto, aby sa tak skoro neprebrali a nespustili poplach a nie z mojej čírej nenávisti.

Za mnou sa ozvali rýchle kroky. Zvrtla som sa a keď som zbadala Yoongiho, uľavilo sa mi. Dýka, ktorú zvieral v ruke, mala zakrvavenú rukoväť, ale čepeľ bola čistá. Zrejme tých, čo mu stáli v ceste tiež len ovalil. Nevyčítala by som mu ani keby ich zabil. Títo ľudia ho mučili celý mesiac.

,,Kade teraz?'' posúrila som ho a on sa rozhodne rozbehol chodbou vľavo.

Pár ľudí sme cestou ovalili, ale nevystrelila som na nich, lebo výstrel by sa ozýval chodbou a pritiahol by neželanú pozornosť.

Zbehli sme dolu do garáží, kde práve parkoval nejaký muž. Dvere garáží boli ešte otvorené. Yoongi ho vyhodil z auta ešte než stihol muž zaparkovať.

Bežala som tesne za Yoongim, keď som si všimla ďalších štyroch chlapov v rohu garáží.

Všetci siahli po zbraniach. Rozbehla som sa k nim. Elegantným pohybom som zvalila prvého na zem a vrazila som mu do nosa, potom do spánku.

Pustila som sa do ďalších dvoch. Kopla som jednému do gulí a keď sa predklonil, tresla som mu hlavu o zem, ďalšiemu som zlomila sánku...

Yoongi už nasadal do auta. Vedľa auta ležal skrvavený muž. Môj a Yoongiho pohľad sa spojili a jemu sa rozšírili zreničky.

,,POZOR!'' vykríkol.

Schytala som zozadu tupý úder do hlavy, všetko sa mi pred očami zatočilo a stmavlo.