Revenge 2✔

19.

,,Jungkook?!'' zvreskla som a vybehla som na poschodie.

Zamierila som hneď do našej spálne a zbadala som ho tam sedieť na posteli.

Hlasno som si vydýchla od úľavy.

Jungkook až teraz dvihol hlavu, akoby ma až teraz zaregistroval.

Unavené oči mal červené od toho, ako si ich trel a ešte stále bol bledý ako stena.

Zostala som stáť na prahu spálne. Bolelo ma takto ho vidieť, no zároveň som mu chcela vynadať za to, že mi nič nepovedal. Sklopila som zrak a rozmýšľala som, ako začať.

Keďže som sa nepohla ja k nemu, Jungkook vstal a pohol sa ku mne. ,,Neira, ja... je mi to...''

Zrazu zastal. Zdvihla som zrak, aby som zistila, prečo to nedopovedal, práve vtedy, keď sa mu podlomili kolená a padal k zemi.

Bez zaváhania som k nemu priskočila a chytila som ho, aby si neudrel hlavu.

,,Kookie?'' oslovila som ho so strachom v hlase a slabo som ho prefackala.

Niečo zamrmlal a mne odľahlo, že to nie je nič vážne. Asi iba chytil závrat.

,,Kookie, koľko si dnes pil vody? Jedol si?''

Zamrmlal niečo ako: ,,Mhmm.''

,,Poď si ľahnúť, prinesiem ti pohár vody,'' povedala som a pomohla som mu dostať sa na posteľ.

Neprotestoval a poslušne si ľahol.

Položila som mu ruku na čelo, ale teplotu nemal. Vlastne som vedela, z čoho je mu zle. Kruhy pod očami jasne hovorili, že mu chýba spánok.

Zbehla som dolu do kuchyne a napúšťala som pohár vody. Zrak mi znovu padol na stôl v obývačke. Podišla som k nemu a zistila som, že na stole boli samé tabletky proti bolesti hlavy.

Vybehla som späť do spálne a podala som mu pohár vody. ,,Nemal si si dávať kopu tabletiek proti bolesti hlavy, ale pospať si,'' povedala som mu karhavo a sadla som si k nemu.

Odvrátil odo mňa hlavu.

,,Čo je? Hneváš sa na mňa?'' nadvihla som obočie.

Neodpovedal.

,,Jungkookie?'' oslovila som ho a naklonila som hlavu nabok.

Otočil sa ku mne a pozrel mi do očí. ,,Som rád, že si v poriadku,'' povedal so zroneným pohľadom.

Kusla som si do spodnej pery. ,,Prepáč.'' Ten jeho pohľad mi hneď povedal, ako veľmi sa o mňa bál a ja som sa cítila príšerne previnilo.

Potriasol hlavou. ,,Ty mi prepáč. Mal som viac myslieť na to, ako sa asi cítiš. Mal som ti povedať všetko, čo si chcela vedieť,'' povedal.

,,Takže... uzavrieme mier?'' navrhla som s nesmelým úsmevom.

,,Asi by som mal spísať mierovú zmluvu,'' uškrnul sa.

Naklonila som sa k nemu a obtrela som sa perami o tie jeho. ,,Nestačí ti toto ako zmluva?'' zašepkala som a on pritisol svoje pery na moje.

Zaborila som mu ruky do vlasov a on položil tie svoje na môj pás.

Keď sa trochu odtiahol, znovu sa uškrnul. ,,Nie, nemyslím si, že toto mi stačí,'' povedal a jeho ruky zovreli moje tričko, čo bol signál, že ho mám rýchlo vyzliecť.

Ani som sa nepohla. ,,Teraz nie, Kookie,'' povedala som nežne a pohladila som ho po líci. ,,Veď sa nevieš ani postaviť bez toho, aby si odpadol. Musíš sa vyspať.''