Čítal/a si:
*Stojím pred otvorenou skriňou a balím si veci do krabíc a kufrov. Práve prišli týpci čo skladajú nábytok do kamiónov a pôjdu do Česka. Mamina má teraz dva dni voľno tak dúfam že bude mať to voľno naozaj. Teraz je tá izba akási prázdna keď tu nie je posteľ a skrine.*
Sedím v aute a počúvam hudbu. Mamina volá zo šéfom takže sa nemôžme rozprávať. Zrazu zbadám tabuľu s nápisom Praha.
Vystriem sa a pozerám okolo seba. Našla som krásny park. Ideme po Prahe a zrazu mamina zabočí. Keby nevolala, tak by som jej pekne vynadala. Ale nechcem si pohnevať maminu. Škoda že je tma, inač by som sa išla popozerať po Prahe. Potom sme zastavili pri malom dome. U nás sa tomu hovorí králikárne (ja fakt neviem ako to mám opísať, proste fakt malé domčeky namačkané na sebe pre max. štyroch ľudí p.a.).
Vošli sme dnu. Bola tam tma a všade bol nerozložený nábytok. Mamina si niečo zamumlala a vyniesla svoju posteľ hore. Ja som išla za ňou. Otvorila som jednu izbu. Bola prázdna. Super to bude asi moja. Povykladala som si tam nábytok a rozložila po izbe. Skrine sa mi ledva vošli ledva vedľa seba. Šla som do mamininej izby. No skôr než som niečo povedala, všimla som si že zaspala. Tak som vyniesla zvyšné skrine do jej izby a potichu ich poskladala. Zakryla som ju dekou a šla do svojej izby.
Sadla som si za stôl a prezerala si instagram. Zase milión žiadostí. Uvedomila som si že keď mám súkromný účet tak mám viac žiadostí ako keď nemám súkromný (logicky ale rozumieme sa, že má menej folowerov p.a.). Potom som si ľahla do postele a zaspala.
-Magice time skip-
Ráno som vstala. Šla som dole a uvidela mamu v kuchyni. Nevolá zo šéfom?! Super "Ahoj mami" povedala som a sadla si za stôl. "Ahoj Laruška. Ako si sa vyspala?" povedala a sadla si vedľa mňa s miskou v ruke "Celkom dobre. A ty?" spýtala som sa a dúfala že sa mi poďakuje. "Super. Inač dik za ten nábytok" Jes! Všimla si "To nič nebolo" pohladila ma po hlave a zjedla svoje raňajky. "No chceš dnes niekam ísť?" pozrela som sa na ňu neopísateľne pozitívnym ksichtom "Že váhaš". "A kam by sme šli? Môžme ísť do parku alebo obchodu ..." "Ja by som šla do obchodu. Už sme dlho neboli spolu v obchode" povedala som a milo sa usmiala "Je mi ľúto že už spolu netrávime toľko času ale nemám na to čas. Skús si nájsť kamarátky. Sľubujem že ak si niake nájdeš tak s nimi budeš môcť ísť kedykoľvek von" "Naozaj?" spýtala som sa dosť nedôverčivo. Predsa poznám svoju mamu "Naozaj len si niake musíš nájsť. A možno si nájdeš aj frajera" "Mami mňa nikto nechce a ja nechce nikoho" "Ale určite sa ti bude niekto páčiť. To isté som si hovorila aj ja a potom sme sa stretli s tvojim otcom" "Ale to je iné mami. Ty si aspoň pekná a nevyzeráš jak špáratko do zubou" "Moja už si na tom lepšie sama vidíš jak priberáš. Už len chvíľka a budeš ako tvoje rovesníčky" "No to asi ťažko" povedala som jej dosť nedôverčivo. Ona odložila prázdnu misku do drezu a chytila ma za ruky "Je mi to naozaj ľúto ale sľubujem že to tak nebude. Budem sa snažiť aby sme tu ostali čo najdlhšie" "A čo keď si tu nenájdem kamarátov?" "Nájdeš si ich. Verím v to. Si milá pekná a dobrá. Čo viac môže človek chcieť?" "Divila by si sa" "Ale no. Tak ideme do tých obchodov?" spýtala sa a postavila sa zo stoličky "Dobre idem sa obliecť" povedala som a išla do izby.
Zatvorila som dvere a ľahla si na posteľ. Objala som svoj vankúš a rozplakala sa. Chvíľku som sa rozprávala s Laurou a potom som sa obliekla. Dala som si čierne voľné gate a voľnú mikinu. Rozhodovala som sa medzi modrou a čiernou. Nakoniec vyhrala modrá.
-Magice time skip-
Vrátili sme sa z obchodov. Mamina mi kúpila Vans tričko a čierne topánky s vysokými podrážkami. Som rada že som nemíňala svoje peniaze. Dosť ťažko som si ich zarobila. Štrvťka je brigáda, v Maďarsku a Amerike som venčila psou, a trištvrťka je od babiny. Mamina mi nedáva vreckové, považuje to ze blbosť keď sme rodina a máme spoločné peniaze. A asi aj preto lebo chce aby som išla niekde pomáhať, nájsť si brigádu. Kúpila mi psa ale stratil sa a mali sme ho iba štyri mesiace. Už aby začala škola
...
Vaša Šáruška
753 slov
YOU ARE READING
Potřebuji tě✔
FanfictionKaždý má ťažký život a Lara, 18-ročné dievča bez kamarátov a bez otca, nie je výnimkou. Od 14 bojuje s anorexiou, s mamou sa každý rok sťahujú do inej krajiny a Lare sa to ani trochu nepáči. Prisťahujú sa do Česka. Spozná tam úžasného chalana a stan...