Potřebuji tě✔

19. Návrat

Čítal/a si:;

*Prišli sme ku Larinmu domu. Odomkla som ho a s Lenkou a Samom sme ich všetkých preniesli domou. Matyáš zaspal hneď ako sme ho zložili na Larinu posteľ. Rozložili sme gauč a uložili sme naňho Dominika, Vitu a Sama. Z hora sme doniesli dva matrace a uložili na ne Beu a Anitu. My sme si sadli do kresiel v obývačke. Lenka po chvíli zaspala. Ja som dúfala že Lara príde. Pár minút na to som zaspala i ja.*

Ráno

Zobudila som sa na zvuk mixéru. Otvorila som oči a išla som do kuchyne. Stála tam Lenka a vysávala. Tak som sa mýlila "Ahoj" povedala som. Vypla vysávač a pozrela sa na mňa "Ahoj. Vyspala si se dobře?" "Ani moc  nie. Po sediačky sa zle spí. A hlavne som sa bála o Laru. Inač kde je" Lenka si povzdychla "To nevím. Doufám že ji nic není" "To aj ja. Inač prečo vysávaš?" "Larina mama odjela na týden do Brna nebo kam. Šla za Marekem. Nechala ji tady lístek na kterým je napsáno co má udelat. Má povysávat celý spodek. Tak to dělám za ni" to je milé. Vrátila som sa späť do obývačky. Kto je vlastne Marek? Hm to je jedno. Na gauči ležali chalani. Sadla som si na kreslo ale ešte predtým som si musela tresnúť malíček o nohu stolu "Sakra!" zakričala som. Hneď som si zakryla ústa. Dominik a Beáta sa pretočil na druhý bok a na moje nešťastie sa Samo zobudil. Sadol si a pozrel sa okolo seba. Hodila som sa mu okolo krku. Nechápavo si pretrel oči a tiež ma objal "Čo sa deje? Kde to som?" pýtal sa otázku za otázkou "Si u Lary, Matyášovej spolužiačky. Všetko je v pohode. Je ti zle? Bolí ťa hlava? Potrebuješ vodu? Prášok proti bolesti hlavy?" Samo dačo zamrmlal "Bolí ma hlava." Rozbehla som sa do kuchyne. pootvárala som všetky možné i nemožné šuplíky a skrinky. Našla som lieky. Vybrala som krabičku s liekmi a našla som v nich prášky proti bolesti hlavy. Tie sa nám ešte zídu. Nechala som ich vyložené a do poháru som napustila vodu. Lenka sa mi len uhýbala a nechápavo ma sledovala. 

Všetci sa už pozobúdzali. Samozrejme všetci okrem Matyáša. Neobišli sme sa bez grcania a bez dvoch minutých krabičiek práškov proti bolesti hlavy. Bolo dačo okolo dvanástej. Ani som nestíhala pozerať na hodiny. Raz potreboval dakto vodu, raz hento a raz tamto. Stále sme nevedeli kde je Lara. Lenka išla na prieskum. Pôvodne som mala ísť ja lebo to bol môj nápad ale povedala že tu mám radšej ostať aby sa mi niečo nestalo. Nemyslím si že to bolo preto. Po prvé keby stretla Natašu alebo Kristínu poznali by ju skôr ako mňa. Za druhé ... nič ma nenapadá. Ale bol to môj nápad takže by som mala ísť ja. To je jedno. Lenka pozná Laru určite lepšie ako ja takže bude mať niakeho tucha kde je.

Pohľad Lenky

Absolutně nevím kde Lara je. Ani mě nenapadají žádne místa kde by mohla bít (reálne mi povedz kto by svoju kamošku hľadal v koši (ja) p.a.). Šla sem velmi daleko ale stále sem ji nemohla najít. Šla sem kolem obchodu. Vyšla sem zpoza rohu a hádejte kto tam byl. V celé své kráse tam stála tá osoba kuli které sem musela jít ven. Chvíli sme tam jen stáli. Pak sem jí silne objala "Jsi v pořádku?" "A-asi áno" řekla "Kde si byla? Ušla si jim?" "Áno. Cez noc som sa schovala v koši" zasmála sem se "V koši? Celou noc? To si se nebála?" "Trochu. Hlavné je že som im zdrhla. A ako sa máte vy? Klára je v pohode?" "Jo je u tebe doma." "A ostatný? Sú v pohode?" "Jo. Je jim špatne ale žijí" "A Matyáš?" "Neříkej že se ti líbi ..." "Nie nie! Ani náhodou. Len že ako sa má" "Ješte spí. Je v tvoji posteli" pretočila očema a šli jsme domu.

Pohľad Kláry

Vidím to tak že zajtra sa do školy nejde. Jes! Zrazu dakto zazvonil na zvonček. Išla som otvoriť. Stála tam Lenka a vedľa nej Lara. Hodila som sa Lare do objatia. Skoro spadla "Som taká rada že ťa vidím" povedala som jej skoro so slzami v očiach "Aj ja som rada že sme zasa spolu "Kde si bola cez noc? Dobehli ťa? Urobili ti niečo?" "Nie, nie! Som v pohode ale hodila by sa mi sprcha. Celú noc som sedela v koši" "V koši?" 

Sedela som so Samom na gauči a pozerali sme telku. Ostatný boli na záhrade "A kde ste vlastne boli vy?" opýtal sa ma Samo. Lara bola v sprche "No na stole sme našli niaky papierik s adresou. Všetci až na Matyáša ste boli v obývačke a totálne na mol. Nasadli sme do auta a išli sme tam. No ale potom nás chytili a ... potom ... sme vám preniesli sem" dopovedala som ticho "Niečo sa deje?" opýtal sa Samo "Nie len ..." nechcela som na to už myslieť. A ani to nikomu hovoriť. Ale je to môj brat. Nemôžem to v sebe dusiť naveky. Ale i tak to nič nie je "... len som sa bála. Som rada že sme zas spolu" objala som ho. On ma pohladil po chrbte ale potom sa odtiahol a chytil ma za ramená "To nie je pravda Klára. Povedz mi čo sa stalo" ako to môže vedieť?! "Nie je to nič zaujímavé ..." "Všetko čo povieš je pre mňa zaujímavé. Kláry povedz" "Ale ... to nechceš vedieť" povedala som so slzami na krajíčku "Jasné že chcem Klára. Som tvoj brat a zaujíma ma ako sa máš. Je mojou povinnosťou sa o to zaujímať. Klára povedz mi to nech už je to hocičo. Nebudem sa smiať ani kričať" chvíľku som bola ticho. V mojej hlave sa to akurát prehrávalo "Keď ... sme boli tam ..." začala som neisto. Odrazu bola tá podlaha sakra zaujímavá "... vieš stratila som vedomie a-a potom k-keď som sa zobudila t-t-tak" po líci mi stiekla prvá slza "s-som b-bola priviazaná k-ku stoličke a-a" po lícach mi začalo tiecť čoraz viac sĺz "b-bol tam t-taký cha-chalan. P-povedal mi ž-že k-keď ... s-sa s ním vyspím -t-tak ma pustí" slzy si robili svoje. Samo ma silno objal. Neviem čo by som robila keby som ho nemala "Hádam že si to neurobila" "N-nie" objal ma ešte silnejšie. Ten pocit istoty mi dáva iba Samo. Je to človek na ktorého sa môžem spoľahnúť vždy, všade a bez ohľadu na to akú hlúposť vyvediem. Niečo ako druhý rodičia až na to že chápu terajšiu situáciu lepšie.

...

Ahojky všetci! Budem rada za folow a vote na kapitolu. Tak nabudúce ❤

Váš Potkan

1111 slov (omgggggg)