Potřebuji tě✔

14. Hlupaňa

Čítal/a si:

*Pozrela som sa na mláku predo mnou. No neostáva nič iné iba tam ísť ale ozval sa Matyáš "Žičnu ti sako jestli chceš" Vyzliekol si sako a podal mi ho. Fuch ešte že ho mám "Naozaj? A nebudeš mokrý?" "Jo budu ale to je v pohode" usmial sa na mňa a ja naňho "Tak teda ďakujem" obliekla som si ho. Síce som sa v ňom cítila ako kedy som bola myš ale lepšie ako nič "Naozaj ďakujem" poďakovala som sa ešte raz "Tak ti ho teda zajtra vrátim ak nechceš ísť tou dlhšou cestou okolo nášho domu" "Rád bych šel ale to je dlouho ..." "Jasne, rozumiem. Tak teda čau" usmiala som sa naňho a on na mňa tiež. Objali sme sa a každý sme išli vlastnou cestou.*

Prišla som domou zmoknutá ako myš a vyzula som si balerínky, ktoré som následne odložila do poličky na topánky. Vyzliekla som si Matyášovo sako a išla som do obývačky. Nikto v nej nebol takže mama išla pravdepodobne do Brna s Marekom. Mohla mi to povedať. Vyšla som hore a prehodila zmoknuté sako cez moju stoličku. Vyzliekla som si šaty a hodila som ich do kúta. Zobrala som si pyžamo a namierila som si to do kúpeľne. Odlíčila som sa, osprchovala a šla som naspäť do izby. Pozrela som sa do mobilu ale nebolo tam nič nové. Niežeby som si ho nepozerala pred sprchovaním ale nemala som čo robiť. Na instagrame mi píšu fanúšikovia že chcú video s Matyášom. Mám rada svojich fanúšikov ale niekedy sú otravný a keď im dám na storku anketu na otázky tak sa tam objavujú otázky zvyčajne ohľadom Matyáša a Kláry. Raz sme spolu streamovali a oni si myslia že budeme spolu streamovať každý deň. Ešte k tomu, Klára býva odo mňa dosť ďaleko a ja som lenivá. 

Pondelok

Zazvonilo na prvú hodinu. Všetci už boli v škole. Prvú hodinu máme angličtinu s našou triednou. Prišla do triedy a za ňou dievča o hlavu vyššie odo mňa. Ale Matyáš je i tak vyšší, pomyslela som si "Dobrý den třído" povedala učiteľka "Dobré ráno" odpovedalo zopár mojich spolužiakov "Sednite si" všetci, až na Matyáša, sme si sadli. Pozrela som sa naňho a všimla som si že pozerá po tej novej blondíne. Na chvíľku sa vo mne prejavil zvláštny pocit no skôr než som to stihla zaregistrovať, zmizol. Bolo to niečo ako hnev alebo smútok. Potiahla som Matyáša za tričko a on si až vtedy všimol že stále stojí. Sadol si no stále nespustil oči z tej novej žiačky. Ani mi nič na to nepovedal. Zaplavil ma smútok a strach. Čo ak sa so mnou už Matyáš nebude rozprávať? Nasucho som preglgla a počúvala som čo hovorí to dievča "Jmenuji se Kristína. S rodiči a s bráchem sme se přistěhovali z Pardubic. Baví mě hra na klavíri a počítačové hry" povedala a usmiala sa na Matyáša, ktorý sa červenal ako nikdy predtým. Sadla si vedľa našej lavice (v druhom rade) a prehrabala si vlasy. Už teraz tú Kristínu neznášam. Matyáš tam skoro explodoval. Našťastie učiteľka začala kecať.

Po škole

Cez prestávky sa so mnou Matyáš vôbec nerozprával. Stále chodil za tou Kristínou a spolu sa smiali. Mám ho rada. Nechcem prísť o najlepšieho kamaráta kvôli niakej divnej "holke z Pardubic". Vole nech si tam ide späť a nech nechá Matyáša na pokoji! On je môj! Kamarát! Vole! Ja ju serem. Rozopla som si tašku a vytiahla z nej Matyášovo sako. Prišla som za nim a bez slov som mu ho podala.

Hodila som sa na posteľ a dúfala som že to je sen. A nie je. Doprdele aj s tou Kristínou! Napísala som Lenke nech príde ku nám. Ona mi napísala že za 10 minút je tu. Aspoň že mám Lenu. Neviem čo by som teraz robila. Asi plakala. Zas. Ale je to len blbý chalan. Ani ťa nemal rád, hovorilo vo mne svedomie. Určite to nebola pravda ale i tak ma premohol strach že to je krutá realita.

Otvorila som dvere a v nich stála vysmiata bruneta. No keď sa pozrela na môj otrávený výraz, úsmev jej zmizol "Co se deje?" spýtala sa ustarostene. Konečne to môžem niekomu vyrozprávať. Išli sme do mojej izby a tam som jej povedala o Kristíne a o tom aký je teraz Matyáš. Moje depresívne sklony som dala bokom a snažila som sa pôsobiť prirodzene. Ako keby som ju vôbec nezavolala kvôli Matyášovi. Iba také kamarátske stretnutie. Otvorila som balík keksov a položila som ho medzi nás dve. Sedeli sme na posteli a rozoberali túto tému "Nevím jako ty ale mě se zdá že ... trošku žárliš na Kristínu. Jako sem ticho ale z toho co si mi teď řekla to tak trochu ... vyplíva" usilovala sa o úsmev ale skomolila to do úsmevu, ktorého by som sa skôr bála "Ale ty to nechápeš. On je môj jediný kamarát z triedy. Vždy mi zdvihol náladu ... pomohol mi prekonať anorexiu ... znamená pre mňa naozaj veľa. A teraz mi ho vyfúkne niaka blbá Kristína" rozplakala som sa a hodila som sa Lenke do náručia. Lenka ma hladila po hlave popritom mi stále šepkala že to bude dobré. 

Odprevadila som Lenku domou. Mamina mi volala že išla s Marekom ku nemu domou. Už bolo na čase. Rozlúčila som sa s Lenkou a išla domou. A koho som nestretla. Matyáša a Kristínu. Matyáš jej dačo hovoril a ona sa na tom smiala. Kedysi som na jej mieste stála ja. Kiežby to tak bolo i dnes. Z dňa na deň sa mi zmení život. Z dňa na deň ma opustí osoba ktorú som mala tak veľmi rada. Nemohla som sa na nich pozerať. Mali pri sebe tak blízko ruky že sa za ne skoro držali. Po líci mi stiekla slza. Ja som si ju utrela rukávom mikiny a so sklopenou hlavou a kapucňou som mierila domou.

...

Trošku deprešn no. Proste tá Lara je teraz úplne engry bože v depresniach a ten blb si ju ani nevšíma. Chápeš to?! Miesto nej tam balí niaku hlúpu Kristínu (btw Kristína je krásne meno, nič proti nemu nemám). No bože nech už chcípne tá krava blonďavá. Ok vote a folow me pls. Cz lázodžgi

Váš Potkan

1055 slov