Čítal/a si:
*Cítil jsem, jak se uvolnila. Stáli jsme na rohu obchodu a objímali jsme se "Aaa prečo si to vlastne robil?" "No protože jsem nechtel aby se ti neco stalo" "Máš ma rád?" někdy dává divné otázky "Ne já tě přímo miluji" to bych řekl kdybych nebyl ještě větší kokot "No hej vždyť jsme kamarádi pamatuješ?" "Ako by som na to mohla zabudnúť. Mám ťa rada Maty" řekla a objala mě "Vážne? Já te miluji" ale jsem čurák a řekl jsem "Jo jo. Já vím"*
Pohľad Lary
Prišla som domou, vyzula som sa a chystala som sa do svojej izby, keď ma zrazu niekto chytil za rameno. Trhla som sebou no potom som si vydýchla. Bola to mama "Teraz si ma na smrť vystrašila" zasmiala sa "Prepáč. Môžeš si ísť na chvíľu sadnúť do obývačky?" nie nemôžem. Nechcem sa rozprávať o sťahovaní a už vôbec nie s tebou a Marekom "Hej jasne" odpovedala som sa sadla som si do kresla oprosti mame a Marekovi "Chcela by som s tebou prebrať pár vecí ohľadom sťahovania ..." najradšej by som po nej teraz hodila ten vankúš za mojim chrbtom "... a tak celkovo. Viem že sa nechceš sťahovať, viem ako to neznášaš a ako teraz neznášam mňa ale počúvaj. Nebude to tam až také zlé, a teraz vážne. Rada by som ťa tam zobrala ale ... potom by to už nebolo prekvapenie. No a ešte niečo. Asi dobre vieš že i ja i Marek sme už niekoho mali aa ... no ako to povedať ... vieš ja som v prvom manželstve mala teba no aaa ... Marek má tiež dcéru. Keďže sa budeme sťahovať i s Marekom tak sa budeme sťahovať i s jeho dcérou. Neboj je veľmi milá a je od teba staršia iba o dva roky. Chceli sme sa tento týždeň stretnúť u Mareka. Takže zajtra pôjdeme do Brna. Budeme tam celý víkend. Tak ... aký máš z toho pocit?" a tu to stopnem. Oficiálne mi došli nervy. Sadla som si hlbšie do kresla aby ma ten vankúš nepokúšal. Keby tu nebol Marek tak by som mamu teraz zabila. Okej Lara len sa usmievaj a hraj sa že si šťastná "Blázniš? To je úžasné! Vždy som chcela mať súrodenca!" povedala som a silno som objala mamu a Mareka. Fuch už iba chvíľka Lara, už iba chvíľka. Postavila som sa a vysmiata ako ... emmmm niečo som si späť sadla do kresla "A ako sa volá? Čo študuje?" Marek a mamina sa na seba pozreli a usmiali sa "Volá sa Agáta a čo študuje? To netuším" povedala a zčervenela ako paradajka "Studuje medicínu. A ty jsi na tom jak s maturitou?" opýtal sa Marek. Pravdou je že sa na ňu učím skoro každý večer "Učím sa. Chcem mať dobré výsledky" odpovedala som a stále som sa snažila usmievať. V budúcnosti chcem byť youtuberka. Ale s mamou som sa rozprávala o angličtine. Jazyky ma bavia ale ... youtube many mi stačia xd "Keď sme pri tom, ako si na tom s tou nemčinou?" a sme doma "No celkom dobre" som taká rada že tento rok toto všetko končí "No dobre len aby tam nepadla niaka zlá známka. Pokazila by si si celý priemer" postavila som sa z kresla "Jasne mami" povedala som a vydala som sa po schodoch. Otvorila som dvere na mojej izbe, vošla som dnu a zasa ich zavrela. Vydýchla som si. Človek príde domou a prvé čo ho čaká je prednáška o tom že budeš vlastne sestra. A mladšia! Chápeš ako to je nefér! Vždy som dúfala že keď už tak budem staršia, logicky veď to by nedávalo inak zmysle. Ale nie ono na to existuje riešenie! No dúfam že si s tou Agátou budem aspoň rozumieť. Vlastne budeme si musieť rozumieť. Veď budeme spolu bývať. Hodila som sa do postele a zapla som mobil. Ako prvé ma uvítalo moje pozadie. Usmiala som sa od ucha k uchu a zadala som svoje heslo. Budeme sa sťahovať asi niekedy v auguste. Hej reálne by som radšej zhorela v pekle. Za prvé ani neviem ako to tam vyzerá, za druhé bude to dakde v riti sveta a to iba kvôli maminej úžasnej robote, za tretie budem bývať s niekou Agátou a za štvrté čo moji priatelia? Budeme sa naďalej stretávať? Budeme sa naďalej baviť? Dúfam že to nebude ďaleko.
Ráno
Zobudila som sa na budík. Prečo mi sakra zvoní budík keď je víkend?! Ja chcem spať! Nahmatala som mobil na nočnom stolíku a vypla som budík. No potom som sa do mobilu znovu pozrela. Akože sa volal ten budík? Juchú Brno 🙂? Preboha! Dnes ideme do Brna! Odkopla som perinu a išla som ku skrini. Vybrala som z nej Vans ruksak a hodila som doňho oblečenie. Navliekla som sa do zvoncových nohavíc a hodila som na seba ešte voľné biele tričko a voľnú modrú mikinu. Zo stolu som zobrala kefu a učesala som si vlasy. Otvorila som dvere z izby a išla som do kúpeľne "Ahoj anjelik" pozdravila ma mama a dala mi pusu na čelo "Akurát som ťa išla zobudiť ommm nemala si náhodou tieto rifle celý týždeň v škole?" "Nie sú čisté zo skrine" povedala som a išla som do kúpeľne. Umyla som si tvár a vybrala som z druhej poličky v skrinke žehličku na vlasy. Vyžehlila som si vlasy a vrátila som sa do izby. Z maminej izby akurát vyšiel Marek. Zavrela som za sebou dvere a posadila som sa na stoličku. Otočila som ku sebe zrkadlo a usmiala som sa doňho. Vybrala som špirálu a linku. Keď som s tým bola hotová a spokojná, napadlo ma niečo veľmi vážne veľmi zlé. Nájsť instagram tej Agáty. Tak som teda začala. Hmm mala by sa volať Agáta Horáková. Napísala som si teda jej meno do instagramu a vyhodilo mi to päť účtov. Otvorila som prvý. Keďže tam mala bydlisko Ukrajina tak to asi nebude ona. Druhý profil patril niakej Agáte Horniakovej. To asi nie je ona. Tretí účet mal jeden príspevok. Bolo na ňom celkom pekné dievča. Teda mala peknú postavu. Tvár jej zakrýval mobil. Pozrela som sa teda na štvrtý účet. Ten bol súkromný. Ostal ešte posledný. Na profilovke bolo celkom pekné dievča. Mala asi päť príspevkou. Na troch jej nebolo vidieť do tváre, jednu fotku mala zrejme s jej frajerom a na tretej bola ona a niake jej kamarátky v škole. Vypla som mobil a hodila som ho spolu s nabíjačkou, kefou, kozmetickou taštičkou a s matikou do ruksaku. Keby som sa náhodou nudila. Akurát keď som zatvárala okno mi na dvre zaklopala mama "Už môžeme ísť?" otvorila som dvere "Hej" povedala som a utiahla som si ramienko na ruksaku.
...
Idem si teraz pár kapitolí predpísať i do iných kníh takže tak. Pwosím ak nemáš folow a vote tak vieš čo robiť no a to je všetko. Veľmi vás ľúbim a pekné prázdniny❤
Vaša Šárinkaaa
1142 slov
YOU ARE READING
Potřebuji tě✔
FanfictionKaždý má ťažký život a Lara, 18-ročné dievča bez kamarátov a bez otca, nie je výnimkou. Od 14 bojuje s anorexiou, s mamou sa každý rok sťahujú do inej krajiny a Lare sa to ani trochu nepáči. Prisťahujú sa do Česka. Spozná tam úžasného chalana a stan...