Potřebuji tě✔

18. Kôš

Čítal/a si:

*Otvoril dvere a vošiel dnu. Bohužiaľ ich za sebou zavrel. Chvíľku bol vnútry, no a potom vyšiel. Kým sa dvere zatvárali, Lenka ich prichytila nohou. Ostali pootvorené. Opatrne ich otvorila. Nataša dačo rozprávala a Matyáš ležal na gauči. Bol opytý takže nič z toho nevnímal. Nataša si ku nemu sadla. My sme zatiaľ prekĺzli dnu a opatrne zavreli dvere. Mali sme perfektnú skríšu za niakymi krabicami. Matyáš sa posadil a Nataša si sadla naňho. Toto nejde dobrým smerom. Na rýchlo ma nenapadal žiaden plán.*

Pozrela som sa na baby a späť na Matyáša. Dúfala som že niekto otvorí dvere a preruší túto hroznú chvíľu. Nestalo sa. Ich pery sa už skoro dotýkali. Zrazu som dostala nápad "Počúvajte. Ja odlákam jej pozornosť. Vy pomôžete Matyášovy a sadnete do auta. Lenka tu máš kľúče. Prídeš ku Matyášovy, zoberieš ostatných a ideš ku mne. Kláry, dávaj na seba pozor" povedala som a na nič nečakala.

Postavila som sa spoza krabíc. Nataša si ma všimla a s otvorenými ústami na mňa pozerala. "Dnes už asi nič nebude" povedala som a prišla bližšie ku nej. Slzy sa mi tlačili do očí. Ani neviem prečo. Možno z únavy. Je toho tak veľa. Alebo zo strachu že tu ostanem naveky "Jak se opovažuješ ješte vubec žít! Chcípni ty mrdko!" Hodila po mne niaky pohár ktorému som sa uhla a rozbil sa. Rozbehla som sa po chodbe. Nabúchaný týpci mali zrejme šlofíka. Bežala som von. Za sebou som počula kroky a nadávky. Neboli to len Natašine kroky ale boli tu už i tý týpci. Bežala som za dom. Rovno za nim bola záhrada. Preliezla som plot a bežala som po ulici. Obzrela som sa. Boli tu všetci. Ako môžu byť tak sprostý. Bežala som čo najrýchlejšie ale tý chlapi bežali rýchlejšie. Po 7 minútach som nevládala. Rozmýšľala som ako ich zdržať. Zahla som za roh. Prosila som aby to nebola slepá ulička. Moje prianie bolo splnené. Bol tam veľký smetiak. Skočila som doňho. Ani som nechcela myslieť na to čo v ňom je a aké stvory v ňom žijú. Počula som ako tadiaľ bežia. Zadržala som dych. Počula som Natašine nadávky a hlášky typu "když ji najdu tak ji zaživa pochovám". Bežali ďalej. Nikto sa pri koši nezastavil. Po piatich minútach som sa rozplakala. Prečo práve ja?! čo som jej urobila? Len žijem! To je všetko prečo ma nenávidí. A samozrejme ešte Matyáš. Dúfam že je v poriadku.

Pohľad Kláry

Nečakala na našu odpoveď. Proste sa postavila. A čo bude s ňou? Kam pôjde ona? "Dnes už asi nič nebude" povedala "Jak se opovažuješ ješte vubec žít! Chcípni ty mrdko!" Hodila po nej pohár ktorému sa uhla a rozbil sa o stenu za ňou. Pozrela som sa na Lenku ktorá si to natáčala. Lara sa rozbehla a Nataša za ňou. Dačo kričala. Z vedľajšej miestnosti sa rozbehli tý týpci. Mám pocit že to boli všetci. Posledný bežal ten krpec ktorý tam bol pri mne. Postavili sme sa a išli sme za Matyášom. Lenka ho chytila pod pazuchu a zdvihla ho chcela som jej pomôcť ale Matyáš mi to nedovolil. Radšej som ho nechala tak. Keď sme išli po schodoch tak som jej pomohla. Matyáš si to zrejme nepamätal. Hodili sme ho do auta. Lenka naštartovala "Dúfam že vieš šoférovať" povedala som "Částečne" povedala a dupla na plyn "Delám autoškolu".

Otvorili sme dvere do Matyášovho domu. Všetci okrem Sama ležali na gauči. Pozobúdzali sme ich a preniesli do auta. Cestou som sa modlila aby sa Lare nič nestalo. Vážne si to nezaslúži. 

Prišli sme ku Larinmu domu. Odomkla som ho a s Lenkou a Samom sme ich všetkých preniesli domou. Matyáš zaspal hneď ako sme ho zložili na Larinu posteľ. Rozložili sme gauč a uložili sme naňho Dominika, Vitu a Sama. Z hora sme doniesli dva matrace a uložili na ne Beu a Anitu. My sme si sadli do kresiel v obývačke. Lenka po chvíli zaspala. Ja som dúfala že Lara príde. Pár minút na to som zaspala i ja. 

...

Ahojky! Mám fking chuť na kebab alebo pizzu. Idem si urobiť čaj bo som chorá. Btw môžete mi dať folow na instagram a tik tok sarkawow. A vote plsss moc chci. Ahojte srdiečka 🕷🖤🎃

Vaša Šáruška

703 slov