Potřebuji tě✔

13. Ples

Čítal/a si:

*Chvíli sme tam jen tak stáli. Pak si Lara hodila ruksak na záda a podívala se na mě. A zas mě objala. Miluju jeji objetí. Síce je krpatá ale to je na ní to skvělé. Je tak roztomilá. Proste já nevím. Já ji miluji.*

Piatok-17:00

Pohľad Lary

Ležím na posteli a uvedomím si že za hodinu je ten ples. Ty vole tak sa mi tam nechce ísť. Ale aspoň tam bude Lenka a Matyáš. Teda neviem či by som s Matyášom mala byť keď je v blízkosti Nataša ale šak si nás nebudú všímať. Alebo asi skôr hej. Otvorila som skriňu a vytiahla z nej tie šaty. A keďže som veľmi inteligentná tak som si zabudla kúpiť aj dačo na tie šaty. Obliekla som si ich a šla som sa namaľovať. Snažila som sa to moc neprehnať. A to sa mi i podarilo. Napísala mi Lenka:

Lenka 🤓

Tvl mě se tam nechce jít

Ja

Ani mne

Lenka 🤓

Já vypadám jak debil kmo

(poslala jej fotku lul p.a.)

Ja

Pekne ty krava

Lenka 🤓

😒

Ja

Kedy vyrážaš?

Lenka 🤓

Za pár minut už jdu

Ja

Ok tak potom pred školou?

Lenka 🤓

Jo jiste. Cs

Ja

Paa 💕

Šla som dolu. Mamina sedla v obývačke a s Marekom pozerali niaky dokumentárny seriál. Myslela a dúfala som že si ma nevšimne ale opak sa stal pravdou "No pozrime sa aká si krásna" ježiš tak neznášam keď mi to hovorí  "Vypadám jak niake čierne vajco zmutované s drevom" "Ale prosím ťa. Si krásna. No už choď aby si to stihla. Máš už len 10 minút" "Hey už idem" prekrútila som očami a obula som si čierne balerínky. V lodičkách vyzerám síce vyššie ale nestojí mi to za to že budem chodiť jak debil "Ahoj Laruška" "Ahojte" pozdravila som ich a šla som ku škole.

Pred školou

Pred školou stála Lenka s krásnymi šatami. Vyzerala ešte krajšie ako na fotke. Naozaj jej pristal. Otočila sa na mňa až po hodnej chvíľke. Vykročili sme ku sebe a silno sme sa objali "No ahoj Lara. Vypadáš nádherne. Ty šaty ti moc sluší" "Ja? Ja vyzerám hrozne. Jak som to povedala? Čierne vajco zmutované s drevom" povedala som a šli sme smerom ku kultúrnemu domu. I keď bol február, nebola až taká zima "Si moc sebakritická. Vypadáš hezky" "Buď ticho. Dobre? Ty si úplne nádherná. Už to akože nejdeme riešiť krava si" zasmiali sme sa. Cestou sme stretli Matyáša. Mal na sebe oblek. Vyzeral ako by sa chcel každú chvíľu zabiť. Stále si uvoľňoval kravatu a po chvíli si rozopol horný gombík. Rozbehla som sa za ním a skočila mu do objatia. Bol zaskočený takže sme skoro padli "Jé ahoj. Vypadáš h-hezky" začervenala som sa "Jasné. Mimochodom vyzeráš ako by si sa chcel zabiť" zasmiala som sa "Ani nevíš jak se v tom dusím. A ty boty mi sú už malé" potom prišla i Lenka. Postavila sa vedľa Matyáša "Sem skoro vysoká jak ty" Matyáš sa postavil na špičky a s Lenkou pretekali kto je vyšší. Chvíľočku po tom zazvonili zvony na kostole. To znamená že za 10 minút je 18 hodín. Išli sme teda do kulturáku lebo tam bude že vraj tlačenica. Sadli sme si úplne do rohu a snažili sme sa byť nenápadný. 

Ubehla asi hodina. Na začiatku sme sa rozprávali, no teraz iba sedím a pozorujem svoje nohy. Lenka sedí vedľa mňa a robí to isté. Panuje nuda. Ale nie len u nás. Nikomu sa nechce tancovať na niake divné pesničky bez textu z 80-tych rokov (nemám nič proti tomu vkusu ale nenapadlo ma nič iné p.a.), ktoré púšťala matikárka. Jediný kto sa bavil boli učiteľky a skupinky dievčat v rohoch sa smiali. Chalani medzi časom zdrhlo. Ani Matyáš tu nebol. Odrazu sa traja chalani vedľa nás postavili a zamierili ku matikárke. Obe sme spozorneli a sledovali, čo sa deje. Nič sme nepočuli iba sme videli ako matikárka kráča ku ostatným učiteľkám. Tí traja chalani tam dačo ťukali a nastavovali. Zatiaľ prišiel Matyáš a sadol si ku mne. Aj on si všimol že tam dačo robia "Co se deje?" spýtal sa. Samozrejme že sme to nevedeli "Neviem. Asi sa niečo pokazilo" odpovedala som mu "Nebo konečně pustí nějakou dobrou hudbu" skonštatovala Lenka "Aj to je možnosť" zrazu stíchla hudba a namiesto tej divnej hudby, chalani pustili Macarenu (myslím si že všetci poznáte tú otravnú pesničku p.a.). Krista! Od kedy je to plesová pesnička. Ale aspoň je lepšia ako tie predtým. Už ma skoro bolela hlava. Samozrejme my traja sme sedeli a venovali sme sa svojim topánkam. 

"Hej holky. Nejdeme prič?" "A to si nás nevšimnú?" spýtala som sa Matyáša "Tak řekneme že jdeme na vecko" povedala Lenka a postavila sa na odchod "S Matyášom hey?" spýtala som sa a podvihla som obočie "Tak já nevím proste on ... jakoby šel jako ... emm ... proste šel protože ... jakoby on ... on nás jakože nezná a jen tak náhodou jdeme zrovna naraz na záchod" pretočila som očami a spolu s Matyášom sme sa postavili. Išli sme po kraji miestnosti aby si nás nikto nevšimol. Došli sme až ku dverám ale ako sme vychádzali na chodbu tak Matyáš vrazil do Slivkovej (ak si nespomínate tak to je tá hnusná učiteľka biológie ale kvôli nej sa začala Lara baviť s Mattemom takže ako sa to vezme p.a.) "Ospravedlnuji se. Nevidel sem vás" nahnevane sa naňho pozrela a mala som pocit že ho chce zabiť. Ja s Lenou sme ustúpili aby nás nevidela. Počuli sme ako naňho kričí "Tomka! Mohla sem se vážne poranit! Už nech se to neopakuje! A co si se chystal udelat? Kam jdeš?!" "Na vecko pani učitelko" chvíľku bola ticho a potom bez slova vkročila do miestnosti. Mňa a Lenku si nevšimla za čo som rada. Šli sme ku Matyášovi "Ty vole já dostanu asi poznámku za to. Krista! Sem se ji ani skoro nechitil a ona hned "mohla sem se vážne poranit! Matyáši seš kokot jdi mi z cesty! Dostaneš 5 z biošky!". Ale to je už jedno. Jdeme?" usmial sa na mňa "Hey poďme" úsmev som mu opätovala. Chvíľku sme sa na seba pozerali. Potom nás Lenka prerušila "Tak jdeme?" obaja sme sa na ňu pozreli a prikývli sme.

Vyšli sme von ale to som netušila že bude liať. Mala som si zobrať niaky sveter. Cez otvorené okno bolo počuť niaku pesničku "Počkat hned sem spět" išla späť a vrátila sa so svetrom. Obliekla si ho "Okej lidi já jdu" povedala. Objala som ju. Lenka si vyzula lodičky a naboso bežala smerom ku jej domu. Nebýva od tadiaľto ďaleko ale naboso by som po ulici nebežala. Pozrela som si na mláku predo mnou. No neostáva nič iné iba tam ísť ale ozval sa Matyáš "žičnu ti sako jestli chceš" Vyzliekol si sako a podal mi ho. Fuch ešte že ho mám "Naozaj? A nebudeš mokrý?" "Jo budu ale to je v pohode" usmial sa na mňa a ja naňho "Tak teda ďakujem" obliekla som si ho. Síce som sa v ňom cítila ako kedy som bola myš ale lepšie ako nič "Naozaj ďakujem" poďakovala som sa ešte raz "Tak ti ho teda zajtra vrátim ak nechceš ísť tou dlhšou cestou okolo nášho domu" "Rád bych šel ale to je dlouho ..." "Jasne, rozumiem. Tak teda čau" usmiala som sa naňho a on na mňa tiež. Objali sme sa a každý sme išli vlastnou cestou.

...

Vote a folow me! Cs lásočky!

Vaša Šárinkaaa

1234 slov (omggg)