Potřebuji tě✔

35. Naveky

Čítal/a si:

*Prečo sa musíme hádať? Bolí to ešte viac ako predstava že sa po tomto už nikdy nebudeme rozprávať. "Nehraj si na neviňátko. Kolikrát jsi upřednostnila Lenu přede mnou? Ani nevíš jaké to je, protože já jsem tě vždy bral jako nejlepší kamarádku. Snažil jsem se ti pomoci, Laro. A co jsi ty udělala? Nechala jsi mě. Poté, co jsi zjistila pravdu si se mnou ani nepromluvila," povie Matyáš so slzami v očiach. "Možno je to tak lepšie, Matyáš. Možno nám nie je súdené byť spolu," prvá slza sa mi skotúľa po líci. "A já jsem si už myslel, že jsem si to všechno jen namlouval. Že jsem si namlouval, že mě už nebudeš mít ráda. Že to zničí naše přátelství. Proč se to muselo stát pravdou.." dopovie a odíde.*

Táto svadba sa stala pohromou. Toto mal byť krásny deň, dnes som mala byť šťastná. No miesto toho sedím na schodoch pred zadnými dverami do reštaurácie a plačem. Nemalo sa to tak skončiť. Prečo som sa s ním pohádala? V živote by som nepovedala, že sa to raz stane. Veď mi sme si vždy tak dobre rozumeli, vždy sme sa zhodli, teda skoro vždy. No niečo nám nepraje aby sme boli spolu. Možno je to vo mne, možno v nás oboch, možno je to mimo nás no spája nás to. Och Maty, kiežby som držala hubu. Kiežby to bolo také, ako predtým. Urobili sme všetko, čo by mal správny pár urobiť, sržali sme sa za ruky, tancovali sme spolu, smiali sme sa spolu, bozkávali sme sa, čo viac dodať. Teraz sme sa dokonca, ako každý pár, aj pohádali. Tak kde je problém. Neviem prečo trepem blbosti. Niečo vo mne by zabíjalo preto aby sme boli spolu a niečo Matyáša nenávidí najviac na celom svete. No ktorý hlas budem počúvať?

Pohľad Matyáša

Sedl jsem si na židli u zdi a díval se do blba. Co víc k tomu dodat. Stále mi v hlavě chodí ta slova. Možno nám nie je súdené byť spolu. Myslela to vážně? Někdy nevím o čem mluví. Chtěl bych vědět, co jí šlo hlavou, když jsme se hádali. To slovo se mi až protivý. Možná byla šoknutá že jsem na ni zvýšil hlas. Možná ani nevěděla, že jsem toho schopen. Před očima vidím její uplakaný obličej, má roztečenou řasenku a červené oči a nos. Něčím mi přijde roztomilá. Kdybych viděl kohokoli jiného plakat, ani bych o tom nepřemýšlel. No teď nevidím nic jiného než Larin uplakanej obličej a Možno nám nie je súdené byť spolu.

Pohľad Lary

Rozhodla som sa, že pôjdem za nim a všetko mu vysvetlím, úplne od začiatku. Na mobile ukazuje presne 2 hodiny ráno. Utrem si tvár. Idem smerom do reštaurácie. Vo dverách sa objaví On. Chvíľu tam stojíme a pozeráme sa jeden na druhého. Urobí krok do predu. Ja cúvnem. I keď je medzi nami 6 metrový odstup. Urobí ďalší krok, otočím sa a idem preč. Nemôžem to urobiť, som moc slabá, moc zraniteľná, moc prístupná. "Laro" počujem jeho hlas volajúci na mňa. Zmením smer a mierim rovno na malú lúku pred lesom, ktorý je za reštauráciou. "Hej" pokrikuje po mne ako po psovi, tak ako sa ku mne choval. Pridám do kroku. Prejdem po lesnej cestičke. Všade je tma. Spolieham sa ...na nič. Asi na náhodu. Vidím len jemné obrysy stromov na ktoré svieti žiara mesiaca. Po chvíli si moje oči zvyknú. "Počkej prosím" je skoro pri mne. Počujem praskanie konárikov pod jeho nohami. Dobieha ma. Nechcem ho vidieť. Nemôžem. Asi som ho mala až moc rada na to aký je. Aký je citlivý za úplne blbosti a ako je moc nechápavý a sebecký voči druhým. No i tak tu je niečo čo mi hovorí úplný opak. Ucítim nieči doryk na ramene. Otočím sa.

Uvedomím si, že to je Matyáš. Chcem sa otočiť a odísť preč. No drží ma pevne, jeho dlane zvierajú moje plecia, akoby vedel, že keď ma pustí, už ma nikdy neuvidí. "Toto si chcel?"  pýtam sa so slzami v očiach. Jeho oči sa lesknú v mesačnom svetle. Nevidím ho jasne, no to ani nepotrebujem. "Vyslechni me, prosím. Jen chvíli, Laro" povie. "Nie, ty počúvaj. Ako si mohol dopustiť niečo také? Ako si len mohol?!" plačem. "Matyáš, pozri sa čo si urobil. Mám toho všetkého už plnú hlavu. Nechápem, ako sa ti môžem páčiť. Rovnako nechápem, ako sa ty môžeš páčiť mne" chvíľu som ticho. Matyáš to využije "Takže přiznávaš, že se ti líbim, je tak? Když jo, kde je tehdy problém? Proč nejsme spolu?" povie a pozrie sa na mňa ustráchaným pohľadom. "Kiežby som vedela. Ja nechcem nič, len pochopenie Maty. Chcem len to aby si ma chápal" "Ano. O to se přesne snažím" povie. Stále ma drží. Pozeráme si do očí. "Maty?" v pozadí je počuť hudbu. "Laro?" naše tváre sú znovu tak blízko. V tej tme neviem povedať kde, ale cítim počujem jeho dych. "Maty?" "Laro, ty to víš. Tak proč mi nevěříš?" jeho hlas je čoraz bližšie, jeho ruky povoľujú. Jednu ruku presunie na môj pás. "Maty?" opakujem dokola jeho meno. V bruchu mám sto motýľom už len pri predstave že sa pobozkáme, znovu. "Miluju tě" povie. Vzdychnem si "M-aty" cítim jeho ruku na mojom krku. Viem, o čo tu ide. "Nie, Maty. Už nie" šepkám. No on ani na sekundu nepovolil stisk a neprestal mi dýchať do tváre. "Proč ne?" povie rovnako ticho ako ja. V jeho hlase je počuť strach, obavu a slabosť. Pozeráme si do očí, i keď vidím len lesknúce sa obrysy očí. Všetko sa to deje tak dlho. Jeho teplá dlaň mi hreje krk. Pohľadom skĺzne na moje pery. Jeho dych mi ohrieva tvár. Pomali zatváram oči. Cítim jeho tlkot srdca. Sme tak blízko, že počujem jeho myšlienky. Pootvorím ústa. On na ne jemne priloží svoje pery. Dotyky našich pier sú také jrmné a nevinné. Jediné čo teraz chcem je, aby to nikdy neskončilo. Položím svoju dlaň na jeho tvár. Len čo prestaneme, znovu si spomeniem na všetky tie ťažkosti a bolesti. Pritisnem pery znovu. Za každým mnou prejde, akoby elektrický prúd. Počuť tiché vzdychanie. Zapravím si prameň vlasov za ucho. Telami sme tak blízko. Matyášová ruka okolo môjho pásu povoľuje, no stále ma ňou drží. Cítim, ako sa pousmeje. I ja sa pousmejem. Je to priam čarovné. Naše pery sa neustále bozkávajú. Matyáš vloží slovu ruku do mojich vlasov. Naše jazyky sa preplietli ako let dvoch farebných motýľov. Dúfam, že budeme spolu lietať, ako tie dva motýle. Naveky. Len ja a Mattem.

-♡♡♡-

THE END

Aaaa chlapci! Až ma zahrialo pri srdiečmu. A to som to písala😂. Mohlo to byť lepšie? Áno, samozrejme. Mohlo to byť horšie? Určite. Ďakujem za všetky vaše povzbudivé komentáre. Ani neviete, ako mi zlepšil deň obyčajný komentár: kedy bude ďalšia? Všetkym vám posielam pusinky a objatia. Ešte raz ďakujem:
SLANINOCKA
crazygrill013
rvmloom
mattemwowfp
ta_emo_gril
storyisstory123
Slytherin_queen_2011
crazy_stories_by_me
13susenka12
simca_xdd
zluky_andree_
martiik04
...a viacerým, ktorý čítate moju knihu priebežne. Ďakujem tiež za povzbudivé komentáre pod mojimi kapitolami. Viem, že ste niekedy čakali celú večnosť na novú kapitolu😂, ospravedlňujem sa. Ľúbim váss všetkých🥰 paa

Vaša Šáruška

1176 slov