Potřebuji tě✔

21. ... mám holku

Čítal/a si:

*"Nechceš sa pozrieť na niaky film?" opýtala se mě tá holka kterou sem si tak oblíbil jen za posledné dva týdny. Sem blázen "Jasně! Co tak horor?" "Neviem hororov sa bojím a-a n-nechcem" snažila se vymluvit divnými výmluvami "Neboj. Bude to švanda. Když se na horor koukám s přáteli je to sranda. Kdyby te daco chtelo zežrat, ochránim tě!" Řekl sem a vystřel sem před sebe ruku jakoby sem v ní měl meč. Zasmála se. Miluju jej smích "Dobre. A aký horor zapneme?" "Co tak It?" "Okej. Na ten som chcela ísť do kina ale tesne pred nim som si to rozmyslela"*

Pohľad Lary

Zobudila som sa. Otvorila som oči a uvedomila som si že ležím na gauči. Ako sa to mohlo stať? Potom som si uvedomila že som včera s Matyášom pozerala telku. Inač kde je Matyáša? Chcela som sa posadiť ale kohosi ruky boli obmotané okolo mňa. Usmiala som sa a zavrela oči.

Zobudila som sa na pípanie mobilu. Otočila som sa na druhý bok Matyáš tam neležal. Sadla som si akurát vtedy keď Matyáš prišiel do obývačky "Ahoj" povedal. Bože on má tak roztomilí hlas keď sa zobudí "Ahoj" povedala som a usmiala sa naňho. On mi úsmev opätoval. On má tak rozkošný úsmev. Prečo mi najednou všetko príde strašne cute? Asi mi už vážne šibe. Sadol si vedľa mňa a zobral svoj mobil. Po prečítaní niakej správy vypulil oči jak čivava "Niečo sa deje?" opýtala som sa "Ne ne. Jen mi mama psala že mám jít domu. Tak asi pujdu" "Dobre. Pôjdem ťa odprevadiť len sa oblečiem a-" "Ne ja ... pujdu sám" povedal a usmial sa. Tento úsmev nebol ten jeho pravý "Čo sa stalo?" opýtala som sa a chytila som ho za ruku. Vyhýbal sa môjmu pohľadu "Mne to snáď môžeš povedať?" videla som mu v očiach neistotu ktorá vypaľovala dieru do kobercu "Nic jen ... chci být sám" chytil moju ruku. Chvíľu ju držal no potom ju položil na moje stehno a išiel do chodby. Nechápala som. Niečo som urobila? Dúfam že som mu niako neublížila. Objavil sa vo mne divný pocit. Bol to smútok a strach ale ... niečo tomu chýbalo. Bolo to niečo viac. Niečo ako-"Tak ahoj" povedal Matyáš z dverí. Rozbehla som sa do chodby "Stoj! Čo sa deje? Matyáš Tomka!" okríkla som ho. So smútkom v očiach sa na mňa otočil no nič nepovedal "Maty prosím povedz mi to" falošne sa usmial a zatvoril dvere. Chcela som ísť za ním ale nemalo to význam. Nepočúval by ma. Vybehla som do svojej izby a hodila som sa do postele. Hlavu som zaborila do vankúšu a rozplakala som sa. Čo som mu urobila? Alebo čo mu urobil niekto iný? Určite to bude tým mobilom. Dačo mu niekto napísal. Alebo som to bola ja. Preboha! Lara! Spamätaj sa! Nechcem ho stratiť. Druhý krát už nie.

Piatok o týždeň

Celý týždeň sa mi vyhýbal a keď som s ním chcela nadviazať konverzáciu, zahovoril to tým že sa musí ísť učiť alebo tým že musí ísť za frajerkou. On mi ani nepovedal že má frajerku, chápeš? Ja som mu povedala všetko a on mi ani to nepovie. Keď mi to povedal bola som hrozne nasratá. Nechcela som ho už nikdy vidieť. Ani neviem čo to do mňa vošlo. To proste samo. Moje telo neposlúcha môj rozum. Po čase som sa s tým zmierila a posledné dva dni sme sa ani nebavili. Iba na hodine a to asi že "Čo robíme?" "Strana 53" "Dik". Mimo toho poslednú dobu sa okolo neho začala motať Nataša. Jej otec zaplatil aby ju prepustili. Nechodí na našu školu ale po škole dakedy čaká na Matyáša. Lenka mi minule vravela že ich videla keď išla z tréningu ako sa držia za ruky. Kto vie či jej mám veriť alebo si to zas vymyslela aby som žiarlila. Stále si myslí že mám u Matyáša šancu. Teda nie žeby sa mi páčil ale ... poslednú dobu som si začala uvedomovať pár vecí ktoré som si predtým nikdy nevšímala. Napríklad jeho úsmev, ktorý som na jeho tvári nevidela už sto rokov. Lenka hovorí že má v tom podľa nej prsty Natašin otec. Predsa len Natašu pozná dlhšie ako ja. Myslí si že Matyáša vydiera Natašin otec. Ale čo vám ku tomu poviem: Lenkine teórie.

"Ahoj Samo" zdvihol môj hovor Matyášov najlepší kamarát "Ahoj čo si chcela?" "Nedalo by sa dnes prísť ku tebe? Viem že je to divná otázka ale potrebujem niečo súrne vybaviť. Nemohol by prísť i Matyáš?" "Jasne. Kedy prídete?" "Ešte neviem. Napíš Matyášovy aby ku tebe prišiel" "A ty sa sem ako dostaneš?" opýtal sa "Asi busom" "Okej tak mu idem napísať. A prečo?" "Neskôr ti všetko vysvetlím"

O hodinu 16:35

Zazvoním na zvonček pred veľkým domom. Dvere otvorí môj vysoký kamarát. S prekvapeným výrazom sa ma pýta "Co tady deláš?" "Samo ma zavolal" zaklamala som. Nerada mu klamem. Hovoríme si skoro všetko. Teda až do teraz. Odstúpil od dverí a ja som vošla dnu. Samo aj Anita už o všetkom vedia. Celý môj plán som im vysvetlila. Sadla som si do obývačky. Po schodoch zišla Anita "Ahoj! Konečne si tady!" povedala a sadla si vedľa mňa "Áno. Tak teda čo si potrebovala?" Anita nepotrebovala nič ale toto bolo v mojom pláne "No ... em Matyáš nemohl bys jít za Samem?" otočila som sa ku jedálni kde sa o stenu opieral Matyáš. Až vtedy som si všimla že sa na mňa pozeral. Niečo nie je v poriadku "J-jo jiste" povedal a rozbehol sa po schodoch. Pri tom všetkom zabudol na svoj mobil ktorý nechal na stole. Pribehli sme ku stolu a chytila som jeho mobil. Skúsila som jeho heslo ale zistila som že si ho zmenil. Ani moju tvár už nemal nasnímanú (viete čo myslím že sa dá dať ako heslo tvoja tvár chápte p.a.). Dúfala som že aspoň nevymazal môj otlačok prstu. Moje prianie sa splnilo. Anita pri mne stála a ja som mu pozerala sms-ky. Nikto mu tam nepísal. Pozrela som ig, mg dokonca i tt a pn (nechce sa mi to písať celými názvami bruh p.a.) ale to čo som chcela som našla na whatsappe. Písal si s Natašinim otcom. Lenka mala pravdu. Otvorila som ich konverzáciu

Natašin otec

Zdravím tě. Mé jméno není podstatné. Vím kde bydlíš, vím kde bydlí tvoji youtube kamarádi a vím i to kde bydlí tvoje kamarádka ze školy. Ste si hodne blízcí co? Když neudeláš to co sem ti řekl, víš co se stane. A tento krát to bude ješte horší. Když to nekomu řekneš zabiju tvoje rodiče a tu tvoji kamarádku. Nebo holku? Posledný krát tě varuji Matyáši. Buď Nataša nebo smrt tvých blízkých. 

Do očí sa mi tlačili slzy. Keď si to Anita všimla, vytrhla mi mobil z ruky a prečítala si správu. Zas Nataša. Ach bože! Chudák Matyáš. Všetko to robí kvôli mne a svojim blízkym. Ja ktorá som sa nikdy nezaujímala o to ako je jemu, aké má on trápenia. Vždy som myslela iba na seba a na naše kamarátstvo. Nikdy ma nenapadlo že i on môže mať problémy a trápenia. Sebecky som hľadila na seba. Naše kamarátstvo je pre mňa veľa ale čo ak preňho nie? Predsa len má viac kamarátov. A akurát kvôli mne ohrozuje svoju rodinu! Rozplakala som sa. Po lícach mi tiekli slzy. Anita položila Matyášov mobil a sadli sme si na gauč. Hladila ma po chrbte. Po schodoch zbehol Matyáš a za nim Samo "Počkaj Matyáš! Potrebujem pomôcť s počítačom!" kričal naňho Samo "Říkal jsem ti že tam není žádny virus a seká ti to proto, že si se odpojil z wifiny idiot" povedal Matyáš keď zišiel zo schodov do obývačky. Všimol si ma "Co se deje?" bez slova som sa postavila a išla som ku nemu. Chvíľu som pred nim stála. Chcela som niečo povedať ale nemohla som. Nesmie zistiť že som mu pozerala do mobilu a čítala si jeho správy. To kamaráti nerobia. Ale my si už klameme stále. Po chvíli som ho objala. Chvíľu bol zmetený. Po chvíli ma od seba odstrčil. čo to doňho vošlo? "Co to deláš?" opýtal sa jak najväčší debil "Objímam ťa. Vadí ti to?" povedala som a utrela som si svoje červené oči "J-ja ... říkal jsem ti že mám holku. T-tohle nemužeme dělat" 

...

Dx

Vaša šárka

1378 slov huhhhhh