Potřebuji tě✔

28. Tanec

Čítal/a si:

*Vyprevadili sme Kláru v mojom oblečení a v mojich šminkách do parku kde sa mala stretnúť s Dominikom. Keďže to bolo desať minút peši tak som cestou rovno odprevadila i Lenku.*

Posledné tri dni školy

Pohľad Lary

O chvíľu sú už prázdniny. Je tu ešte jedna úžasná vec. Vec ktorú neznášam najviac na svete, hneď po Kristíne. Maturitný ples. Kill me. A to už akože dnes hej. Tak ja sa asi zabijem. Stojím pred skriňou a rozhodujem sa medzi červenými, tmavozekenými a čiernymi šatami. Už to robím asi desať minút a mám už iba hodinu. Prišiel teda rad na plán b. Zavolať všetkým možným kamarátkam.

Zavolala som Lenke, Kláre, Agáte, Anite, Beáte a Nataši. Minule som bola s ňou a Lenkou vonku a je super. Všetky až na Anitu a Kláru, ktoré boli za tmavozelené, boli pre čierne. Tie som mala i na tom blbom školskom plese asi vo februári. Obliekla som si ich a ešte som si učesala a jemne natočila vlasy. Čierne náušnice výborne ladili so šatami a lodičkami. Mama ma donútila zobrať si lodičky. Prisahám že ja sa tam na nich zabijem. Odfotila som sa v zrkadle a dala som fotku na storku. Ešte som zabudla na linky. Nie príliš dlhé ale nie príliš krátke. A zároveň symetrické. Stíhala som to tesne. Obula som sa a nastúpila som do objednaného taxíku. Jediné na čo sa teším sú priatelia. Bude tam i Nataša a jej škola. Naša škola je chudobná jak hellou kitty a pretože naša riaditeľka je príbuzná s riaditeľom z Natašinej školy, rozhodli sa že tento úžasný ples budeme mať spolu.

Taxík zastavil pri celkom veľkej budove. Vystúpila som z neho a zamierila som rovno ku Lenke a Nataši "Ahojte" "Čau. Kde je Matyáš?" opýtala sa Lenka "Neviem. Prečo by som to mala vedieť?" "Nevím myslela jsem si že přídete spolu" na druhej strane cesty zastavil autobus. Vyšlo z neho asi 15 dievčat v šatoch a pár chalanov v oblekoch. Medzi nimi bol i Matyáš. Prešiel cez prechod a prišiel až ku nám. Silno som ho objala "Jsi nějak vyrostla" povedal a položil svoju ruku na moju hlavu aby odmeral pokiaľ som mu. Normálne po krk "Skôr som si dala vysoké topánky" chvíľu sme sa ešte bavili. Potom niekto otvoril dvere na tej budove. Bola to tá najhoršia učiteľka ktorú poznám. Slivková. Dačo zamrmlala a dav študentov sa nahrnul dnu. Išli sme medzi poslednými lebo šak prečo nie. Naľavo od dverí bola fotobúdka, na pravo barové stolíky s barovými stoličkami a schody na druhé poschodie. Ďalej bol dj-ský (chápete) pult alebo čo to do Ríma je. Ak mám byť úprimná, čakala som že to bude horšie.

Sedím a nudím sa. Tak isto ako Lenka, Naty a Matyáš. Každý sedíme za iným stolom lebo sme sa za ten malí stolík nevopchali. Každý má rovnaký výhľad na našich úžasných spolužiakov ktorý tancujú a každý okrem mňa čumí do mobilu. Podoprela som si hlavu rukou a sledovala som moje neschopné spolužiačky. Bola som prekvapená, koľko spolužiakov má v našej triede svoju druhú polovičku. Zrazu sa spustil úžasný loužák a bolo ešte zábavnejšie sledovať ich lebo išiel každý inak. Bože ja mám v triede ale fifleny. Zaregistrovala som vedľa seba pohyb. Bola to Lena. Gestikulovala rukami na niekoho alebo niečo. Otočila som sa na ňu. Vycerila zuby a zakývala mi. Pozrela som sa za seba. Matyáš sa na ňu pozeral, krútil hlavou a ukazoval jej prostredník. Nechápavo som sa naňho pozrela. Urobil to isté čo Lenka. Nechápala som o čo im dvom ide. Vedľa Lenky sa postavila Nataša "Prosím pojďme na vecko. Slivková se na mě dívá. Víš přece jak mě nesnášela?" Lenka teda išla s Natašou na vecko. Po chvíli som si zas podopierala hlavu a rozmýšľala nad tým prečo je Slivková Slivková a nie Švestková. Dávalo by to väčšiu logiku. Možno má rodinu zo Slovenska. Dúfam že nie. Matyáš si niečo mrmlal. Odporný loužák skončil a nasledovala ďalšia pesnička. Po chvíli som ju spoznala. Pesnička sa volala After Party od Dona Tolivera. Usmiala som sa a ďalej sledovala spolužiakov. V sedemnástich som túto pesničku úplne žrala. Také flashbacky som dostala "Mmm ... L-laro?" opýtal sa Matyáš. S úsmevom som sa naňho otočila "Áno Maty?" chvíľu bol ticho. Niečo sa deje, chodilo mi hlavou. Celý sa triasol. Po chvíli prehovoril "N-nechtěla by- když jsme tedy tak dobrý kamarádi nechtěla by... sis zatancovat?" povedal. Alebo skôr vykoktal "P-prečo nie" to akože ja? Stále som z toho bola zmattemená. Takže počkať. Ja ktorá absolútne tancovať neviem, ktorá mu nie je ani do pol pása, úplne mimo jeho výšky mám tancovať s ním? Ani som sa nenazdala a už pri mne stál s natiahnutou rukou. Vložila som svoju ruku do tej jeho. Zošuchla som sa z barovej stoličky a ťahal ma za sebou na parketu. Môj mozog úplne vypol. Moje srdce bilo ako o život. Moje nohy nevedeli kadiaľ ísť. Pozerala som sa na naše spojené ruky. Bolo to až komické keďže má ruku dvakrát väčšiu ako ja. Postavili sme sa do rohu. Moja tvár bola horúce že by sa na nej dala robiť praženica "J-ja neviem t-tancovať" povedala som a pozrela som s hore do jeho očí "Myslíš si že jsem na tom líp?" zasmial sa "Tak veď už si mal priateľky... asi áno" začervenal sa i on "J-jo ale ... to neznamená, že umím tančit" chcel zmeniť tému ale miesto toho chytil moju druhú ruku. Cítila som akoby nami prešla elektrina. Chvíľu som bola zmätená a nohy sa mi plietli. To sa dalo čakať. Ja som priam antitalent na tancovanie. No potom sa mi dostal rytmus do nôh. Obaja sme zmätkovali. Mal pravdu "Co ty a youtube?" opýtal sa "Celkom okej" pustil mi jednu ruku a druhou ma otočil (tpc ja sa raz zabijem z toho, toto moje vyjadrovanie, hlavne že mám najlepšie známky zo slohov z celej triedy ale tuto jak jebnutá píšem p.a.). Usmiala som sa. Úsmev mi opätoval. Pesnička končila. Stáli sme a pozerali sa na seba. Zrazu som mala pocit že sa akosi približujeme. Nebol to pocit. Bola to realita. Naozaj sa to dialo. Matyášov pohľad padol na moje pery. Moje oči, chtiac-nechtiac upreli pohľad na tie jeho. Moje srdce div že nevyskočilo z hrudníku "Už jsme spátky. Byla tam dlouhá fronta" povedala Lenka. Obaja sme sa na ňu otočili. Nataša stála za ňou a pleskla si rukou po čele "A-a-aha" odpovedala som. Bola to skutočnosť? Naozaj sa to dialo? Naozaj som ho chcela pobozkať? Bolo to vzájomné? V mojej hlave sa hromadili otázky na ktoré som nepoznala odpovde. Matyáš mi pustil ruky a išiel na chalanské vecká. Sadla som si za stôl a oprela som si hlavu. Srdce stále bilo ako o život. Celá som sa triasla. čo to bolo?

...

Ci boa ja žijem??!!

Vaša šáruška

1154 slov