Forgotten love [Kim Yugyeom FF]

21.

Kang SeungJi

Už bolo dávno po polnoci, keď som sa dostala domov a preto v dome panovalo ticho. Všetci už spali.

Potichu som prešla do kuchyne, kde som si vzala pohár vody a potom som sa už pobrala do svojej izby.

Za posledných pár hodín sa stalo neskutočne veľa vecí, dobrých i zlých, takže moja myseľ neprestávala v búrlivej rekapitulácií všetkých udalostí. Vedela som, že tak jednoducho nezaspím a preto som sa o to ani nepokúšala.

Lampičku na stole som nechala svietiť a okno som otvorila dokorán, aby dnu lepšie prúdil čerstvý vzduch, ale tiež aby som sa mohla pozerať na nočnú oblohu, na ktorej hviezdy takmer neboli vidieť.

Dnešok priniesol to, čo by som nikdy, ani len vo sne, nečakala a to, že by som si deň s YuGyeomom mohla naozaj užiť. Za posledné dni sa menilo v mojom živote toľko vecí, že som o tom prestávala mať prehľad.

Dúfam, že SuRin a JaeHun sú stále spolu, keď už ich to stálo dobré vzťahy so mnou. Už na nich ani nie som naštvaná, protože mám späť svojho najlepšieho priateľa a mám konečne pocit, že všetko ide tak ako má.

Obavy mi však stále robili autá, čo nás dnes prenasledovali. Je možné, že YuGyeom tých ľudí poznal? A vôbec...prečo sa mi ešte neozval?

Navrávala som si, že jednoducho zabudol, no aj tak som sa nemohla zbaviť nepríjemného pocitu, ktorý sa mi usadil na hrudi. Prúd myšlienok a hrozivých predstáv som už nemohla zastaviť a preto som bleskurýchlo schmatla mobil a chystala sa mu zavolať.

Než som však stihla vytočiť jeho číslo, zastavil ma prichádzajúci hovor.

Neznáme číslo.

Možno to je YuGyeom, len volá z iného mobilu. Trochu ma to upokojilo, no nemohla som si byť istá, pokiaľ nezačujem jeho hlas.

Preto som rýchlo hovor prijala a prekvapivo som osobu, ktorej hlas patril, poznala. Nepatril však YuGyeomovi.

„Jackson? Si to ty?" uistila som sa a zlá predtucha mi celkom pohltila myseľ. „Hej...no hovoril som si, že" odmlčal sa, no potom pokračoval, „asi by si to mala vedieť aj ty.... Za všetko môžem ja. Som fakt idiot." Stále nepovedal nič, čomu by som rozumela a preto som sa snažila čítať medzi riadkami, hoci sa mi to nedarilo.

„Myslíš, že by si mohla teraz prísť do nemocnice?" vypadlo z neho napokon a mne to na chvíľu vyrazilo dych.

„Do nemocnice? Jackson, čo sa stalo?" tónom hlasu som mu dala jasne najavo, nech bez okolkov vysype, čo sa stalo.

„YuGyeom mal autonehodu... Ale už nie je v ohrození ž-" chcel ešte pokračovať, no skočila som mu do reči. „Hneď som tam."

•

Až príliš dlho som pochodovala hore dolu pred dverami, za ktorými sa údajne nachádzal YuGyeom. Nič mi samozrejme nepovedali a Jacksona som tu tiež nikde nevidela, takže som musela len čakať.

Rozhodla som sa skrátiť si čakanie a začala som pomaly kráčať dlhou chodbou, aby som si kúpila kávu. Keď som prechádzala okolo sklených dverí, zahliadla som svoj odraz a môžem oficiálne povedať, že som nikdy nevyzerala horšie.