Forgotten love [Kim Yugyeom FF]

2.

Kim Yu Gyeom

Už som leštil posledné poháre, keď som si všimol Jacksona, ako sa ku mne od dverí rútil. Ani otrávený výraz na mojej tvári mu však nepokazil náladu.

Nieže by som ho nerád videl, no práve teraz naozaj nemám náladu na žiadnu neplánovanú párty ani nič podobné.

„Hej, Gyeom!” zvolal, zjavne nadšený, že ma vidí, aj napriek tomu, že sme sa videli ráno, keďže sme spolubývajúci. „Čo by si povedal na párty dnes večer?” položil mi otázku, ktorú som predpokladal a už podľa môjho nešťastného pohľadu vedel, že nechcem ísť.

„A čo chceš robiť? Ísť domov a pozerať telku?” presne vystihol môj ideálny večer. On trávil väčšinu času mimo nášho bytu, no ja práve naopak. Všetok svoj voľný čas len ležím na gauči. Táto práca je totiž veľmi vyčerpávajúca.

„Na to zabudni. Stále by si rozmýšľal nad tým dievčaťom z Namyangju, nemám pravdu??”  nadvihol obočie a tváril sa, že o mne vie všetko. Vlastne asi má pravdu, lebo sme najlepší kamaráti, ale to mu nepoviem.

„Nie,” zaklamal som a on to dobre vie, lebo na mňa podozrievavo nadvihol obočie, „dobre možno, a čo je na tom?” priznal som a rozčúlene som rozhodil rukami.

„Čo je na tom? Máš 23 a stále hľadáš nejaké dievča spred desiatich rokov, ktoré si ani nepamätáš.” zasmial sa a posadil sa za jeden zo stolov. Rukou mi naznačil, aby som si prisadol a ja som sa najprv rozhliadol po priestrannej miestnosti, ktorá zívala prázdnotou. Až keď som sa uistil, že už nikto nehodlá prísť, lebo už je takmer deväť a to je teste pred zatváraním, posadil som sa na stoličku oproti nemu.

„Ja viem, že máš pravdu... len,” rozmyslel som si, čo sa chystám povedať a potom som sa zhlboka nadýchol, „nemôžem prestať rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby vtedy neodišla.” priznal som potichu.

„To chápem. Lenže odišla a ty sa s tým musíš zmieriť. Preboha, veď prešlo desať rokov.” vedel som, že má Jackson pravdu, ale z nejakého dôvodu je to pre mňa ťažké prijať. Musím sa o to však pokúsiť.

„Dohodneme sa,” začal veselo a ja som sa nahol bližšie, aby som si vypočul jeho plán, „zabudneš na to dievča, ktoré vlastne ani nepoznáš a dnes sa pôjdeme zabaviť. Ani si nespomínam, kedy sme boli spolu naposledy na nejakej párty.”

Na perách sa mu rozlial sebavedomý úsmev a zjavne bol hrdý na svoj návrh. Ja som pravdupovediac ani nemal inú možnosť než súhlasiť a tak som sa už len poddal jeho divne nákazlivej dobrej nálade a rozhodol som sa ísť s ním.

Hneď ako som to tu doupratoval a pozamykal, kráčal som popri Jacksonovi smerom k domu nejakej ChaeYoung. Myslím, že ju ani on sám nepozná, no aspoň vie, kde býva. Teda v to dúfam, inak sme stratení.

Aj napriek mojim obavám sme sa už o pár minút blížili k veľkému domu, z ktorého bolo počuť hudbu. Len čo sme vošli dnu Jackson vzal dva poháre a niečo do nich nalial. Jeden mi podal a vybrali sme sa na záhradu, lebo z toho dusna by nás každú chvíľu začala bolieť hlava.

Jackson tu zjavne poznal veľa ľudí, lebo každú chvíľu na neho niekto kričal a zdravil ho a on im len s drobným úsmevom zamával. Neunikli mi ani ženské pohľady, ktoré sa na neho upriamili hneď ako vošiel.

Je mi jasné, že minimálne s polovicou z nich niečo mal, čo vysvetľuje prečo si niektoré len odfrkli a naštvane odišli pri pohľade naňho. Ale keď jemu nevadí, že je naňho naštvaná každá žena, ktorú odkopne, tak prečo by to malo vadiť mne? Jackson si aj tak užíval pohľady tej zvyšnej skupiny žien, ktoré s ním ešte nemali dočinenia a zjavne od neho nevedeli odtrhnúť svoj pohľad.