Forgotten love [Kim Yugyeom FF]

15.

Kang SeungJi

Horúca voda, ktorá po mne stekala, akoby zmývala všetky moje starosti a problémy preč. Žiaľ len dočasne, lebo hneď ako som opustila teplý prúd vody a omotala si okolo tela osušku, všetko bolo späť.

Cítila som sa však silnejšia. Vedela som, že to zvládnem, no budem potrebovať čas. Tak ako sa dnes cítim o niečo lepšie  než včera, o týždeň sa budem zasa cítiť lepšie než dnes. Čas je liek na všetko, aj napriek tomu, že na nič z toho nezabudnem.

Rýchlo som sa obliekla a vlhké vlasy som si prehodila cez rameno. Hľadiac do zrkadla, nepoznávala som viac postavu, ktorá na mňa z neho hľadela. Prezerala si ma tak pozorne, no prišla mi vzdiaľená. Nevedela viac, komu na nej záleží či komu má veriť. Aj napriek tomu však bezhlavo dôverovala chalanovi, ktorý dole v kuchyni čosi varil.

Vie, že mám narodeniny? Či je to len zhoda náhod, že zrovna keď som sa zmierila s tým, že tieto narodeniny strávim sama, zazvoní mi pri dverách YuGyeom?

Asi sem prišiel len preto, že mal výčitky nechať ma samú, keď ma včera videl v takom stave. Nemám však v pláne hovoriť mu o svojich narodeninách. Nepotrebuje to vedieť.

Zrovna som schádzala po schodoch, keď som zacítila tú úžasnú vôňu, ktorá sa niesla z kuchyne celým domom. Keď som nakukla do kuchyne, YuGyeom bol zrovna otočený chrbtom, čo mi dodalo pár sekúnd na viac, aby som si ho mohla poriadne obzrieť.

Vyzeral, že presne vie, čo robí a to sa odzrkadľovalo aj na úžasnej vôni, ktorej sa prosto nedalo odolať. Až príliž neskoro som si však uvedomila, že čas, počas ktorého som si YuGyeoma mohla obzerať bez povšimnutia dávno vypršal a on mi viac nebol otočený chrbtom.

Určite si musel všimnúť rozpaky, ktoré zo mňa priam vyžarovali. Napriek tomu sa ďalej venoval príprave jedla, no i tak mi neunikol drobný úsmev, ktorý nedokázal skryť ani sklonením hlavy.

Kedy sme dospeli do takéhoto stavu? Ako to, že mi nevadí, že si v mojej kuchyni robí, čo sa mu zachce? A vôbec, že je v mojom dome?

Neviem, čo zmenilo môj názor, no jeho prítomnosť mi vôbec neprekážala. Práve naopak som bola koniec koncov rada, že dnes nie som sama. Nevedel síce, že mám narodeniny, no aspoň bol tu, zatiaľ, čo sa na mňa JaeHun a SuRin vykašľali a hnusne ma oklamali. Dokonca aj moji rodičia ma nechali samú na moje narodeniny.

Podišla som k nemu o niečo bližšie a rozhodla som sa prerušiť to ticho, ktoré sa tu rozmohlo. „Počuj,” oprela som sa o kuchynskú linku, na ktorej krájal zeleninu na drobné kúsky, „naozaj netuším, prečo si sem prišiel, ale-”

Skôr než som stihla dohovoriť, ma zastavil malou paradajkou, ktorú mi napchal do úsť. Prekvapene som na neho vyvalila oči, no YuGyeom sa opäť len pousmial.

„Už je to takmer hotové. Mohla by si prestrieť na stôl?” vrátil svoju pozornosť späť k hrncom. Ja som bola stále zaskočená, no prikývla som. Vzala som dva taniere a príbory a rozložila ich na stôl.

Moju pozornosť však rýchlo upútal môj mobil, ktorý som nechala položený na stole. „Máte aj nejaké víno?” počula som spoza seba YuGyeomov hlas. „Hej, v pivnici. Dole po schodoch.” ukázala som prstom k schodisku a ďalej som hľadela do mobilu.

Našla som tam totiž zopár správ od mamy, kde stálo, že dnes sa vrátia domov, majú pre mňa darček, bla bla bla..

Dnes???

Rýchlo som pohľadom skočila na čas kedy bola správa doručená a takmer mi zabehlo. Že som si správu prečítala poriadne neskoro mi dalo najavo aj buchnutie dverí, čo znamenalo, že už sú tu.