Forgotten love [Kim Yugyeom FF]

17.

Kang SeungJi

Len čo YuGyeom odišiel, som vedela, že sa ma mama začne vypytovať milión otázok a tak som si išla pre pohár vody, aby som sa na to pripravila.

Po jeho odchode však zostalo ticho a tak som sa otočila na mamu, či tam stále je. Zo svojho miesta sa však ani nepohla a zamyslene hľadela pred seba.

„Mami? Stalo sa niečo?” položila som jej otázku, ako som si sadala oproti nej.

„Nie, nič,” konečne sa na mňa pozrela a usmiala sa, „ale mám pre teba dobré správy. Pred tvojim kamarátom som to nechcela vyťahovať, ale podarilo sa mi získať telefónne číslo tej rodiny v Namyangju.”

Dych sa mi na malú chvíľu zastavil a prebehla mnou vlna nadšenia pri zmienke môjho rodného mesta.

„Hneď som tam aj zavolala a pani, ktorá to zdvihla bola veľmi milá, dokonca si ťa vraj pamätá a aj to, ako si sa hrávala s jej synom.” mamu som hneď vtiahla do objatia a snažila sa neplakať od šťastia.

„Takže myslíš, že by som...” hľadala som tie správne slová, ale v tomto prívale šťastia to bolo priam nemožné.

„Áno, zajtra tam môžeš ísť, ak chceš. YoonHo ťa tam odvezie. Išla by som s tebou, ale obávam sa, že nebudem mať čas.” povedala mi ešte, na čo som len chápavo prikývla. Na viac som sa totiž nezmohla.

Hneď som vybehla hore a začala sa baliť. Namyangju nie je zrovna najbližšie a preto si budem musieť tiež nájsť v okolí nejaký hotel.

S notebookom v rukách som skočila na posteľ, no hneď ako som ho otvorila, jediné, čo som videla, boli správy z rôznych sociálnych sietí. Klebety sa naozaj šíria rýchlo.

Takže všetci už vedia, že ma JaeHun podviedol. Úžasné.

Všetky správy som však ignorovala a ponorila som sa do hľadania nejakého dobrého hotelu.

Hodiny ubiehali jedna za druhou a než som si to stihla uvedomiť, za oknom už panovala tma. Rýchlo som preto skočila pohľadom na hodiny, ktoré mám na nočnom stolíku a s prekvapením som zistila, že už je dávno po desiatej večer.

Neostala som však len pri hľadaní hotela, ktorý sa mi napokon podarilo nájsť. Našla som totiž zopár pekných kúskov oblečenia, ktorým som neodolala a musela som si ich kúpiť. Pri nakupovaní mi vždy čas veľmi rýchlo prejde a to presne som potrebovala, aby som nemyslela na JaeHuna.

Správy, ktoré mi ho pripomínali sa naďalej kopili, ale moju pozornosť upútala jediná, ktorá sa netýkala môjho zničeného vzťahu. Už len keď som uvidela meno odosielateľa, klikla som na ňu rýchlejšie, než by sa mi páčilo.

Kedy som dospela do takého štádia, že s nadšením otváram YuGyeomove správy, keď som ho pred tým nemohla ani cítiť?

Sama neviem, čo sa medzi nami zmenilo a som presvedčená o tom, že aj on je z toho zmätený. Aj keď neviem čo, niečo sa určite muselo zmeniť, lebo sám od seba by mi pred tým určite nenapísal a aj keby, ja by som jeho správy možno ani neotvorila.

Teraz sa však usmievam aj nad obyčajnou otázkou, ako trávim večer. Nechcela som mu síce písať, že sedím celý večer v izbe, no nechcela som ani klamať.

Ako odpoveď som očakávala, že sa na mne bude smiať, lebo to je niečo, čo by spravil. I tak som sa mu však rozhodla odpísať pravdivo. Jeho reakcia ma však opäť prekvapila.

YuGyeom:
Najradšej by som robil to isté. Tu je strašná nuda. Ani nemusíš ľutovať, že si neprišla.