Tears and Smile [Pozastavené]

35.

,,Yoongi hyung?" Stepoval som pred jeho malým štúdiom a snažil sa prísť na to či ma vôbec cez elektronický zvonček počuje. Nebol som tam, už mi aji pamäť nestačila na to vybaviť si tie priestory. Ale ako som ho poznal- určite to opäť vyzeralo úplne inak.

,,Ye?" Ozvalo sa zrazu zo zvončeka na čo som dostal menšiu srdcovú zástavu a keď som sq spamätal naklonil som sa bližšie. ,,Ahoj,hyung. Tu Jungkook," nervózne som si pukal ruky. Pravdupovediac,odkedy som zdrhol pri panike pred Taehyungom,neporozprávali sme sa práve najviac.

A mal som silného tušáka, že je na mňa riadne nahnevaný. ,,Oh. Teba som.tu nečakal,ale poď ďalej," povedal celkom milo a lenivo a pootvoril cez vymakaný mechanizmus dvere. Bola to menšia budovka s niekoľkými pracovňami. Jeho dvere som našiel ihneď.

No než som vstúpil dnu, stihlo ma prekvapiť náhle otvorenie dverí , z ktorých vyšiel vysoký čiernovlások. ,,Hoseok hyung?" Ihneď som v ňom spoznal syna nášho školského doktora.

,,Ahoj, Jungkook. Dlho som ťa nevidel. Ako ide život?" Usmial sa na mňa vždy ako to robil- ako slniečko. ,, Akože,ak mám pravdu povedať nie najlepšie. Preto aj idem za hyungom," priznal som napokon a poškriabal sa na zátylku.

,,Vyzeral byť dosť podráždený,tak si dobre rozmysli čo mu povieš. Ja už budem musieť ísť. Však,ak sa nudíš cez prestávky , pokojne zbehni do ošetrovne."

,,Dobre, zastavím sa keď budem môcť,maj sa," uklonil som a na chodbe stál sám. Nadýchal som sa prívalu mužnosti a ochotne vstúpil do Yoongiho paláca. Zaviala ma vôňa jeho drahej kolínskej a pohľad mi spadol na neho.

,,Myslel som si, že si niekam utiekol," povedal vážnou tvárou ,ale i cez to ukázal na druhé kreslo do ktorého som si usadil zadok. ,, Tiež ťa rád vidím,hyung."

,,Ale mám právo byť naštvaný,nie? Rád by som vedel čo bolo to s Taehyungom a prečo si sa nám vyhýbal," vychrlil na mám milión otázok a mňa zalila pot.

Ach jo. Teraz zo mňa tá ochota aj odpadla.

,,Aj som zabudol už. Vlastne ani neviem načo som prišiel. Ale máš pekné štúdio, nový počítač?" Ukázal som na veľký monitor s niekoľkými ikonkami a jednoduchým čiernym pozadím. Prisahám, že donedávna na všetkých mal fotky s Jiminom.

,, Dobrý pokus,ale je už neskoro vycúvať. Jungkook,dobre vieš, že nehryziem. Max ťa riadne sprdnem alebo zbijem."

,, Normálne mi odpadol kameň zo srdca," zagánil som ironicky. ,, Počúvam ."

,,Tak fajn! Neviem ani kde začať."

,, Žeby od začiatku?"

,,Si veľmi nápomocný," pretočil som očami,viac sa oprel do kresielka. I tak som vedel, že tu budem sediet dokým nebude chcieť počuť všetko.

,,Dobre,teraz naozaj. Stala sa taká nepekná vec a sľúbiš mi, že ma za to nezbiješ. Nuž,ako to len povedať. Surovo som sa rozišiel s Taehyungom." Pomaly som presunul na neho pohľad,no nemykol ani kútikmi úst.

,,Povedal som mu, že mám novú kočku a že som ho podviedol. Nekontaktovali sme sa ďalej ,ale vtedy na chodbe mi doniesol tašku s mikinami, ktoré som mu dal. A vykoľajilo ma to. Nečakal som, že by po tom všetkom ešte mal kuráž ísť za mnou."

Ticho.

Dusivé ticho, ktoré ma privádzalo do šialenstva.

,, Takže si ho podjebal, máš novú partnerku a nebavíte sa spolu , čo je pochopiteľné."

,,No,nie tak úplne."

,, Akože?" Pozdvihol zmätene obočie. Úprimne, čakal som, že by ma tu zmároval. ,, Nemôžem to povedať. Nechcem riskovať, že by sa to dozvedel."

,,Jungkook,pozri na mňa," na kolieskovej stoličke sa prisunul bližšie a ruky voľné položil na moje kolená. ,, Povieš mi to teraz ihneď,inak ťa naozaj udriem. Neverím, že by si ho len tak podviedol. Viem aký si bol,ale teraz by som to už netvrdil. "

,,Ja... Rodičia sa to dozvedeli a samozrjeme neboli nadšení. Nejak ho našli, dali mi návrh na nejaké zásnuby s jednou pipkou a musel som sa s ním rozísť."

,, Prečo si nebojoval viac?"

,,Chcel som,ale naši majú väčšiu schopnosť ako ja. Nemôžem riskovať,keby sa môjmu Taemu niečo stalo. Neprežil by som to, už druhý raz nie." Zasypali ma známe pocity z minulosti. Tak dlho som ich mal hodené v tmavej pivničke,no už sa opäť ozývali.

,,Hlavne mu to nepovedz a ani Jiminovi! Ten by mu to vykecal ihneď. Potrebujem premyslieť niečo, čo by nás dalo dokopy alebo by som to aspoň Taemu vysvetlil bez ohrozenia. Jasné, povieš si, že som to mal povedať hneď, lenže na každom kroku ma sleduje ten otcov pomocník."

,,Ach,tak. Tomu chápem, vaši boli vždy dosť tvrdí na to, že toľko niesu doma," predniesol svoju úvahu. Úprimne,bolo mi z toho na zaplakanie. Dobre vedel ako to celé tie roky chodilo. Asi si všimol, že som opäť zablúdil do svojej hlúpej minulosti a opäť ma chytil za kolená.

,,Sorry,tak som to nechcel povedať. Rád by som ti nejak pomohol,lebo by sa asi Tae a ty už určite,zbláznil. "

,,Ye, už teraz sa ledva držím," prudkom som vydýchol a opäť sa zaboril do kresla. Najradšej by som sa v danej chvíli roztiekol a iba relaxoval. ,,Ale toto by som naozaj nečakal. Je to.. hnusné. Tvoj brat nič nespravil?"

,,Ten pičus? Podľa mňa ma bonzol. Vedel kto je Tae, keďže nás raz načapal. Nechce sa mi tomu ani len veriť ,ale od koho iného by to vedeli."

,,Tak to sklamal fakt na plnej čiare. Máš dosť kokotnú rodinu," povedal bez servítky môj hyung a ja som mu to nemohol zazlievať, pretože mal tú najväčšiu pravdu.

,,Ale naozaj neviem čo robiť. Potrebujem vymyslieť niečo alebo aspoň potrebujem nejaký dlhší čas a zobrať ho niekde,kde by som mu to vysvetlil."

,,Mohli by sme niečo vymyslieť. Určite so mnou rátaj," pousmial sa na mňa vďaka čomu vykúzlil úsmev na tvári aj mne. ,,Super,naozaj ti ďakujem,Hyung. Mohli by sme do toho zatiahnuť aj Jimina,ten niečo vykúzli."

,,Neviem či to je dobrý nápad."

,,Odkedy ty pochybuješ o svojom priateľovi?" Zmätene som sa na neho zadíval. Už sa netváril veselo. ,, Nemám o kom pochybovať, keď som sám."

Vytreštil som oči. Bol som už hluchý alebo naozaj povedal to, čo povedal?

,, Akože sám?"

,,Ach, dieťa. Vidieť, že si ešte stále nedospel."

,,Ale nerob zo mňa kokota,hyung. Chápem, že ste sa rozišli,ale nechápem prečo ste sa rozišli," spýtal som sa trochu vyvedený z miery a zabodol doňho pohľad. Nevyzeral byť dvakrát nadšený.

,, Nuž. Povedzme, že Jimin spravil to isté ako ty, ale s tou výnimkou, že to je reálny prípad."

Došli mi slová. Jeon Jungkook naozaj iba držal nehybne hubu a prázdne pozeral na svojho hyunga. Úprimne,toto ma bolelo aj za neho.

,,Ale piču. Neverím , že by ťa náš Jimin tak ľahko vymenil."

,, Kroť si slovník a nežartujem. Som z toho dosť v keli a nečakal som, že aj ty budeš mať práve problémy s Taem."

,,Hyung," oči mi posmutneli. Vyzeral, že sa zachvíľu rozplače a zosype ako nešťastná kôpka. A to bola rarita. Asi raz v živote som ho videl plakať a zaprisahal som sa, že to viac nikdy nechcem vidieť.

,,To je dobré,Kookie. Prejde to. Neriešme teraz mňa. Tvoja situácia je zložitejšia," snažil sa svoj tón hlasu udržať,no pery sa mu cez to chveli.

,, Nedávaj sa furt do pozadia. Je to rovnako dôležité. Pokojne sa vyrozprávaj ak potrebuješ,som tu," potľapkal som ho bratsky na ramene.

,,Ach, dieťa moje," venoval mi pohľad. Snažil sa byť silný. Obaja sme sa snažili.

The fact že som to chcela pridať už pred pár dňami ale nešiel mi načítať wattpad🥲😩 anyway,i hope you all are doing well and are enjoying summer break💗