Tears and Smile [Pozastavené]

24.

,,Nepripuč ho,bratček,"poznamenal Jung-Hyun pobavene a ukázal na Jungkookovu ruku,ktorá ma pevne zvierala a skoro ma naozaj pripravil o kyslík.Keď si to uvedomil,stisk povolil a vtisol mi bozk do vlasov.

Jung Hyun vytreštil oči rovnako ako ja,no potom si odkašľal,ja som sa odtiahol a všetci sme v plnom tichu odišli do kuchyne,kde som si ja a Jung-Hyun sadli,zatiaľ čo Jungkook nalieval do pohárov pomarančový džús.

,,Tak mi povedz Tae,poslúcha toto chlapčisko?"zašpekal Jung-Hyun podpichovačným tónom hlasu a pohľad uprel na Jungkooka,ktorý nám stál otočený chrbtom a niečo hľadal v poličkách.

,,Samozrejme,je to zlatý chalan,"poškriabal som sa na zátylku a pousmial som sa. ,,On a zlatý?Skôr satan uveznení v tele démona."

,,Ten démon veľmi dobre počuje,bratček,"Jungkook pred nás položil poháre,misku s čipsami a potom sa pohodlne usadil na stoličku vedľa mňa.Pod stolom mi stisol stehno,prešiel mi po ňom rukou a uškrnul sa po tom,ako mnou viditeľne prešla vlna elektriny a vzrušenia.

Nie teraz ty prasco!(sexy prasco) okríkol som ho v mysli aj keď som predpokladal,že sa to nevyslalo do jeho mozgu takže to bolo na nič dobré.

,,Tak mi teda povedzte,ten vzťah je vážny alebo len spávate spolu?"Jung-Hyun si odpil z pohára,vzal si jeden čips a hodil si ho priamo do úst.Pozrel som váhavo na Jungkooka.Úprimne,nevedel som čo vypustí z úst,či mu bude klamať alebo povie pravdu.

,,Je to vážne,až príliš,"usmial sa,opäť mi stisol stehno a ruku presunul vyššie.Nervózne som prehltol neviditeľnú guču a snažil sa nevydať ani jedinú hlásku. ,,To som rád.Vieš Taehyung,si asi prvý vážny vzťah,ktorý u neho vidím."

Ruka išla ešte vyššie.

Kurva.Vzdychol som.

,,Hej,je ti zle?"obaja sa na mňa spýtavo pozreli,Jung-Hyun mi podal pohár s tekutinou zatiaľ čo Jungkook sa tváril ako šteňa a tentoraz ruku zasa presunul naspäť na stehno. ,,S-som v poriadku,len ma škriabe v krku."
,
,
,
,
,
,
,
,
Pondelok.Eh.Fuj.
Neznášam tento deň.Čím bližšie som bol ku dňu kedy opustím pôdu školy,tým viac študenti zmätkovali a učitelia do našich hláv vtĺkali čo najviac informácií a pripravovali nás na skúšky.Ja som si však ťažkú hlavu z toho nerobil.

Posledná hodina.Sedel som na stoličke,poupravil som si golier na košeli a pozrel na hodiny,ktoré viseli na stene.Môj spolusediaci zasa na mňa civel,no keď som sa stretol s jeho pohľadom,otočil sa.

Divné.Takto sa na mňa pozeral už pár dní.Zahodil som to do imaginárneho koša a písal si poznámky,ktoré učiteľ rýchlo čarbal na tabuľu a popritom nám o tom rozprával.

2 minúty.

Bože,čas utekal naozaj pomaly.Stále som sa silno sústredil na učiteľove slová,no ako sa hovorí:jedným uchom dnu,druhým von.Až kým konečne zazvonilo,všetci sa bleskovo balili a utekali na obed.

Tento deň som sa rozhodol,že sa ponáhľať nebudem.Jungkook mal tréning a ja som ho chcel ísť prekvapiť-no dobre,skôr nakričať na neho za to čo urobil počas nášho rozhovoru s jeho bratom.Nestihol som na neho nakričať ešte v ten deň.

Vydal som sa do školskej jedálne,vyčkal si rad na obed a potom som si sadol k opustenému stolu,avšak nie nadlho pretože Yoongi spolu s Jiminom sa ku mne blížili.

,,Čauko,TaeTae,"povedal hravo Jimin keď si ku mne prisadol a pohladil ma po vlasoch. ,,Ahoj,"povedal Yoongi nezaujato a ihneď sa pustil do svojho jedla.

,,Ako sa máš?"Jimin sa na mňa usmial.

,,Dobre,"odvetil som prosto a venoval mu úsmev naspäť. ,,Jeho si nevšímaj,jedlo mu je niekedy prednejšie ako ja,"pošepkal mi a pretočil očami.Chápavo som prikývol.