Tears and Smile [Pozastavené]

11.

Jungkookov pohľad

Stál som pred starými dverami tyrkysovej farby a prešliapaval z jednej nohy na druhú.Trčal som tam už niekoľko minút,no neodvážil som sa zaklopať.Čo mu ako poviem?Určite mi dá znovu poučenie o tom,ako sa mám ku každému správať.

Vytiahol som biely iphone s priesvitným púzdrom a skontroloval hodiny.No,moc času som nemal inak by som môjho hyunga premeškal.V hlave som sa niekoľkokrát prefackal a konečne zaklopal na tie staré dvere.

Po nejakej krátkej chvíli sa dvere otvorili a z nich vykukla hlava môjho dlhodobého dobrého kamaráta. ,,Jungkook?"preskúmal ma pohľadom a unavenými očami na mňa prekvapene pozrel.

Mal na sebe okuliare na čítanie a vlasy mal pekne poupravené. ,,Ahoj,Namjoon hyung."chytil som sa za zátylok a nervózne sa zasmial. ,,Ahoj,čo tu robíš?Nebol som informovaný,že budem mať návštevu."ach ano.Typický Namjoon.Práce má nad hlavu a ak nepracuje tak ide niekam so svojím priateľom,ktorý bol náhodou Jin,Taehyungov bratranec.

A práve kvôli Taehyungovi som tu stál,plný nervozity a nevyslovených myšlienok. ,,Nerád by som ťa otravoval ale potrebujem s niečím poradiť."

,,Fajn,mám ešte trochu času.Poď dovnútra."pootvoril dvere viac a nechal ma prejsť.Mal na sebe už pracovné sako.Jeho dom som poznal aj po slepiačky.Namjoon ma zvykol opatrovať,keď rodičia neboli doma-čiže sme boli spolu neustále.

Ibaže ako čas prechádzal a my sme dospievali chodil som k nemu iba málokrát a to väčšinou otravovať ho svojimi zbytočnými problémami.A ani teraz to inak nebolo,hoci priznávam,chýbal mi.

Vyhupol som na kuchynskú linku.Určite by jeden z tých jebnutých bohatých dospelých povedalo,že to je maximálne neslušné ale Namjoon mi to dovolil. ,,Dáš si niečo na pitie?"Namjoon s vyblednutými zelenými vlasmi sa na mňa pousmial a otvoril veľkú chladničku plnú pochutín.

,,Nejaký džús,díki."snažil som sa znieť ako vždy.Ale neišlo to.Bol som plný napätia a absolútne som nevedel ako povedať všetko čo mám na jazyku.Namjoon mi položil pohár s oranžovým džúsom na linku vedľa mňa a pohodlne sa posadil na stoličku.

,,Ehm,takže čo potrebuješ?"odkašľal si a odpil zo svojho obľúbeného hrnčeka v ktorom mal vietnamskú kávu.

,,Ale nie je to nič také vážne,vlastne ani neviem prečo som sa to rozhodol niekomu povedať."sklonil som hlavu a nahol som sa pre pohár s džúsom.Trochu som usrkol a položil ho na jeho pôvodné miesto.

,,Jungkookie,poznáme sa dlho a hovoríš mi všetko.Ak sa bojíš,že ťa vysmejej alebo to niekomu poviem,tak si fakt hlúpy."

,,Vieš,ide o jedného chalana."

,,Ty si sa zase rozhodol šikanovať?"

,,Nie!Povedal som ti,že nikomu už neublížim."

,,Tak potom čo je s tým chlapcom?"

,,Vieš,on je bratranec tvôjho priateľa."

,,Oh,Taehyung?Chudák chlapec.Jin mi rozprával ako to s ním išlo dolu vodou.Vraj stratil priateľov."

,,Áno,on.Vieš,snažím sa mu pomôcť a neviem či to je láska ale-"

,,Och panebože Jungkook.Ty si sa zamiloval?Do chlapca?"

,,Nenechal si ma dohovoriť!Niesom si istý,ale keď som s ním núti ma to usmievať sa a mám taký čudný pocit v bruchu."sklopil som pohľad.Bože,trápnejšie to nemôže byť.Jeon Jungkook,sexy krásavec si tu vylieva city,kto to kedy videl?

,,Prečo si mi nepovedal,že ťa priťahujú chlapci!"

,,Yah,mň-ňa nepriťahujú!Asi to je len nejaké poblúznenie,lebo tie štetky niesu dobré v posteli."

,,Jungkook!Váž slová a nenadávaj tu."varoval ma a z očí si dal dole drahé okuliare na čítanie.

,,Proste,snažím sa presvedčiť,že ma nepriťahujú muži ale akonáhle som sa dal do reči s Taehyungom,neviem je to pekné.Necítim sa tak priblbo ako keď sa rozprávam s dievčatami,ktoré majú na čele napísané:pretiahni ma."

,,Ty si hlupáčik.Prečo za ním nepôjdeš?Ako som počul,Taehyung je tiež gej."

,,N-no vieš,spravil som hlúposť."

,,Akú?"

,,Strávil som s ním víkend a on sa mi priznal.A teraz ho ignorujem asi mesiac.Viem,nie je to správne ale ak by som opäť s ním nadviazal rozhovor tak by som asi odpadol od nervov.Je ťažké normálne s ním kecať keď vyzerá jak anjel."

,,Takže si priznal,že je pekný,a že prechovávaš k nemu city."

,,Nie,Hyung to-"Namjoon spravil syčiaci zvuk aby ma utíšil.Prehrabol si vlasy,na okamih na mňa pozrel a začal sa smiať.Sedel som netušiac čo mu prišlo vtipné. ,,Eh,Hyung?Čo také vtipné som povedal?"

,,Nikdy som nemal tú česť vidieť zamilovaného Jeona Jungkooka."usmial sa a na jeho tvári sa objavili jamky,ktoré každý jeden človek zbožňoval.Hah,a musel som uznať,že to bolo naozaj rozkošné.

,,Jungkook,musíš byť tým kým si.Je to ťaźké povedať,ale ľudia to pochopia.Chcel by som sa ťa spýtať.Ako sa cítiš keď ste niekde spolu?"

Zhlboka som sa nadýchol a zatvoril na pár sekúnd oči.V hlave sa mi odohrali spomienky,keď sme strávili spolu čas.

,,Taehyung sa dlho dlho neusmieval a ja som v srdci cítil,že chcem byť príčina jeho úsmevu.Bože,krajší úsmev som ani nevidel.Milujem keď sedí v mojom dome,na mojej posteli v mojej mikine,ktorú som mu dal.Je rozkošné ako sa červená snáď pri všetkom a jeho telo aj jeho tvár je naozaj okúzlujúca.Viem,že sa bál,že ho zradím ale dal mi šancu pre jeho dôveru.A ja som to všetko zahodil."povzdychol som si a zaboril zrak do stropu.

,,Povedz mu to."

,,Zbláznil si sa?!Ak by sa to dozvedela celá škola tak som v riti aj s Taehyungom.Zničilo by to všetko o čo som sa snažil."

,,Naozaj ti záleží jedine na tom čo by si o vás dvoch mysleli ostatní?"

,,Je to zložité,hyung."

,,Myslím,že Tae by ti teda za to stál.Žeby si si konečne našiel niekoho kto bude mať rád tvoj charakter a nie len penis!"

Zabehli mi všetky slová a normálne myšlienky odplávali spolu s delfínmi do mora.Kim Namjoon,ten tichý boháč na mňa práve kričal?

,,Fajn!Mám ho rád jasné?Mám ho kurva rád a najradšej by som ho pobozkal už pred rokom ale bojím sa,chápeš?Nechcem aby si zažíval ešte väčšie peklo!Nezaslúži si zlé zaobchádzanie."z oka sa mi skotúľala jedna neposlušná slza.Namjoon si ma pritiahol do objatia a hladil na chrbte.

,,Bež za ním.Povedz mu to.Možno si aký si,ale práve vaše rozličné duše môžu byť kľúčom. "potľapkal ma po rameni a ukázal na dvere.

Jeon Jungkook je to tvoj čas.Teraz alebo nikdy.

Pozdravil som sa môjmu dobrému kamarátovi a utekal k Taehyungovmu domu.Bežal som dosť dlho ale vedel som,že tam jednoducho prídem aj keby som sa tam mal doplaziť.

Pred jeho dvermi,rozprávkového domu, som sa snažil popadnúť druhý dych,čo sa mi aj podarilo a potom som bez pomyslenia na následky stlačil zvonček.Po chvíli sa dvere otvorili a v nich stál Taehyung s mierne opuchnutými očami.

,,Ahoj."usmial som sa nervózne.

,,Uh,Jeon?Čo chceš?"

,,Zabehať si?"

:')))))) to je lásky.Čo si o tom myslíte?Ako to podľa vás dopadne?Budem sa tešiť z hviezdičiek ale aj z komentárov a celkovo som vám vďačná za to,že to čítate.♡