Tears and Smile [Pozastavené]

25.

Kookie❤️:Čakám ťa o siedmej pred tvojím domom,nemeškaj Baby❤️

Prečítal som si správu od Jungkooka.Dnes bol piatok-deň jeho osemnástych narodenín.A ak sa pýtate-nie nepovedal mi o nich.Len mi jednoducho cez týždeň navrhol nech ideme spolu na večeru.

Úprimne, chvíľu som sa trápil myšlienkou,že mi to zatajil,no pochopil som ho a nechcel na neho tlačiť.Ani on na mňa nikdy nenaliehal keď vedel,že by mi to mohlo ublížiť.

Momentálne som stál pred skriňou,nervózne sledoval hodinky na stene,ktoré ukazovali 17:22 a ja som stále naozaj netušil,čo by som si mal dať na seba.Malý darček som mal položený na nočnom stolíku zabalený v krabičke.

Aspoň ten vyzeral slávnostne.Napokon som vytiahol voľnú košeľu s rôznymi útvarmi,čierne voľné nohavice a šperky v podobe náušníc a náramku.

Všetko som na seba navliekol,chvíľu som stál v zrkadle a prezeral si outfit a napokon som odišiel aj do kúpeľne kde som si na pery naniesol balzám,ktorý mi minule Jungkook pochválil.

Vlasy boli trochu na dlhšie.Stáli mi do všetkých svetových strán takže som mal čo robiť aby sa mi ich podarilo ako-tak nastylovať.Prudko som vydýchol keď som dokončil celú moju prácu, skontroloval telefón a zistil,že je už skoro sedem hodín.

Schmatol som darček a po schodoch som pomaly došiel dole kde dedko sedel v obývačke a pozeral akúsi reláciu o kvetoch a záhradách.

,,Idem preč,dôjdem zajtra,"oznámil som mu a podišiel k nemu.Dedko na mňa s údivom pozrel. ,,Kam ideš takto vymódený,Taehyung?"

,,Ehm,kamarát má narodeniny ideme to osláviť aj s ostatnými,prespíme u neho,"nervózne som sa pousmial.Nerád som mu klamal,ale nemohol som mu povedať,že v skutočnosti idem na večeru s mojím priateľom a potom ktovie kde a ako skončíme u neho doma.

,,Som rád,že sa ideš zabávať,dávaj si pozor,maj sa Tae,"potľapkal ma po rameno,ja som sa mu odzdravil a vyšiel z domu.

Slnko už pomaly zachádzalo,no keďže bolo už teplo tak slnko na oblohe žiarilo oveľa dlhšie ako cez zimné a chladné dni.Za pár minút čakania pred domom zastala čierna motorka na ktorej sedel môj priateľ.Prilbu si dal dole a venoval mi úsmev.

,,Baby!"natešene zvolal a potľapkal na miesto hneď za ním.Podišiel som k nemu,pobozkal ho a potom vzal druhú prilbu,nasadil si ju a sadol za neho.Ruky som pevne obmotal okolo jeho pásu aby som nespadol.

,,Táák,si hladný?"

,,Hej,veľmi."

,,Dobre Baby,tak najlepšie bude ísť sa najesť,"povedal,naštartoval motorku a vyrazili sme.Vánok nám narážal do tvárí a o pár minút sme sa šikovne dostali k reštaurácii.

Nebola to tak úplne reštaurácia-skôr pub v ktorom sme prvýkrát jedli spoločne.Oh,bože.

,,Jungkook ty romantik,"pousmial som sa,zosadol som a obaja sme prilby položili na sedadlo motorky.Jungkook ma chytil pevne za ruku a spoločne sme vykročili dovnútra a sadli si na miesto pri rohu.

Hudba hrala v pozadí,ľudia sa medzi sebou zhovárali,smiali sa a vychutnávali si jedlo. ,,Tak páni,čo to bude?"spýtala sa nás mladá čašníčka. ,,To najlepšie čo tu máte,"povedal,čašníčka prikývla akoby vedela a odišla.

No nič som sa nepýtal a venoval mu pohľad. ,,Tae,dnes ti to veľmi pristane,vždy si krásny ale dnes si fakt k zjedeniu,"venoval mi flirtovný pohľad.Zčervenal som a hanblivo sa pousmial. ,,Jungkookie,nerob,im blushing,"zavtipkoval som.

Čašníčka sa onedlho vrátila aj s porciami chutného jedla.Minerálky nám položila na stôl spolu s taniermi,zaželala nám dobrú chuť a potom nás opustila.