Tears and Smile [Pozastavené]

2.

Stratili ste niekedy niekoho koho ste nadovšetko mali radi?Lenže vás ohováral za chrbtom,šíril o vás veci ktoré sa nestali?

Mne sa niečo podobné stalo.Zradili ma ľudia ktorých som považoval za ozajstných priateľov.

Všetka moja dôvera sa stratila a ja som potom nedokázal veriť nikomu.
A stále nedokážem.

Usmievanie mi je cudzie a pocit štastia a lásky sa úplne vytratil.Jedinú lásku získavám od rodičov ktorých vidím raz za mesiac a od dedka.Rodičia vždy chodia na dlhé služobné cesty a mne neostáva noč iné iba zostať u dedka.

Môj dedko ma pozná lepšie ako kdokoľvek iný,je mi mamou,otcom aj babkou.

Študuje takzvanú mágiu.Tvrdí že všetky rozprávkové postavy od víl po vlkodlakov existujú.

Práve dnes u neho som,ako každý deň po škole.Sedím s ním v pracovni a sledujem ako sa snaží vyrobiť takzvaný víli prach.

,,Taehyung,podaj mi sedmokrásky."povedal narýchlo a svoju pozornosť venoval len a len kotlíku v ktorom varil víli prach.

Podal som mu ich a sledovala ako otrháva ich lupene.,,Dedo,nemyslím si že sa z varenia kvetov dá získať prach."nadvihol som obočie.

Ako sa z varenia dá získať prach,a už nehovorím o tom ako sa dá získať víli prach!

"Tae,Tae,Tae ako skúsený skúmateľ mágie viem ako na to,jednoducho ma nechaj pracovať."povedal akosi otrávene,odvrátil odomňa zrak a opäť sledoval akúsi zmes.

,,Taehyung,prines mi varešku z kuchyne prosím."povedal mi dedo opäť bez žiadneho očného kontaktu.

Pretočil som očami a pomaly zišiel po schodoch.Pohľadal som varešku a išiel,skôr pretancoval za dedom.

Odjakživa ma bavil tanec,chcel som s mojimi bývalými priateľmi chodiť na lekcie ale nestalo sa.Miesto toho ma odkopli a stali sa z nich iný ľudia akých si pamätám.

Položil som dedovi varšku na tmavohnedý stôl a skúmal rôzne veci, ktoré sa nachádzali v závaraninových flašiach.

Boli tam akési chlpy,o ktorých dedo tvrdil že sú vlkodlačie,ďalej tam boli krídla,ktoré vraj patrili vílam,no ja som bol presvedčený že sú to krídla z vážky.

,,Taehyung,všimol som si že si v poslednej dobe viacej sklesnutý ako inokedy,veď je to už pár mesiacov."povedal dedo a zosmutnel.

Mykol som plecami.Nikdy som nebol až taký sebaistý typ chlapíka,ťažko som si niečo vybojoval a bol som až prehnane citlivý.

Niekto by povedal že až moc, no mne to rozumom nejako nepohlo.,,To sa ti len zdá."zahováral som i keď som sám vedel,že klamem.

Otočil som sa a snažil som sa vyhýbať očnému kontaktu s dedom a zároveň som dúfal,že na mňa ďalej hovoriť nebude.

,,Neklam mi Taehyung,ja to na tebe vidím,vidia to všetci."cítil som jeho pohľad na mne.

,,Nikto to nevidí."otočil som sa a hlboko sa mu zapozeral do očí."Kto by to videl keď si ma nikto nevšíma."snažil som sa zadržať slzy.

,,Také nehovor."povedal dedo a zatiahol ma do pevného a láskyplného objatia.

,,A teraz mi láskavo prines bylinky,sù v tej sklenenej flašy úplne hore."nakázal mi.Odtiahol som sa od neho a išiel po žiadaný materiál.

,,Budem hádať,natrhali ich škriatkovia?"vrátil som sa do poriadku a vtipnú poznámku som si nemohol odpustiť.
,,Vidím že si znova vo svojom živli.A musím ťa pochváliť,pretože si si tipol správne."pousmial sa a vybral mi sklenenú flašu z ruky.

Pretočil som očami a zablúdil k jeho knižnici.Mal tam veľmi veľa starých kníh na ktoré iba padal prach.

Zaujala ma jedna,naboku mala zlatým písmom napísané 'denník'. ,,Čo to je?"knihu som vybrala z poličky,oprášil ju a prišiel k dedovi.

,,Tae,kde si to našiel?Je to starý denník tvojej babky z doby kedy sme sa spolu spoznali."vzal ho do ruky a pomaly ho prezeral akokeby ho videl poprvý raz.

,,Vtedy keď si mal 19 a babka 17,však?"oči sa mu rožžiarili a horlivo prikývol."Písala do toho denníka všetky svoje pocity,ktoré ku mne prechovávala."upadla mu neposlušná slza.

Babka zomrela pred 4 rokmi a odvtedy sme o nej nezmienili ani jedno slovo.Dedko ju veľmi miloval a veľmi ho to zasiahlo keď zomrela.

,,Tu máš."podal mi ju do rúk."Myslím že si dosť zrelý na to aby si vedel všetky tie podrobnosti o našom vzťahu."usmial sa a rýchlo sa pozrel na hrniec s vílim prachom.

,,Ďakujem."preskúmaval som denník očami.Obal mal trochu doškriabaný,vpredu bol nakreslený obrázok,ktorý bol prilepený lepiacou páskou.

Kreslila ho babka,mala veľké umelecké nadanie,ktoré som podľa väčšiny rodiny zdedil ja,hoci to nebola moc veľká sláva.

Bola na ňom ona a dedo.Držali sa za ruky a vyzeralo to že stáli na lúke.Tú kresbu som už predtým videl.Želal som si aby ma niekto miloval tak ako dedo miloval babku.

Ale kdo by miloval škaredého a nemotorného chlapca,však?

Nikdy mi nedal nič čo mu ostalo po babke,no vedel som že toto bol pre neho vzácny kúsok,ktorý mi dal do mojich rúk.

,,Nemáš zač Taehyung.Chcem aby si vedel ako to v milostnom živote chodí a dúfam,že si nájdeš také dokonalé dievča ako bola tvoja babka."odvrátil odomňa zrak a pozrel hore na strop.

Jemne som prikývol a rukou prechádzal po starom obale knihy.

'Kebyže vie,že som gej....'

Zatriasol som hlavou aby som zahnal svoju myšlienku.

,,Môžeš ísť kľudne do svojej izby a niečo si prečítať.Už dnes nepotrebujem od teba pomoc a ďakujem ti." dedko sa pousmial a rukou ukázal na schody

Prešiel som po nich a zabočil do svojej izby,ktorú som tam mal snáď už od 4 rokov.Skočil som na posteľ a knihu otvoril na prvej strane.Bola trochu zaprášená ale to sa dalo čakať.

Bol tam obrázok babky,ktorý nakreslil dedko.Bolo vidieť,že to nebola ani zďaleka taká pekná práca ako babkina ale snažil sa.

Začal som čítať:
1950 21.7. 15:37

Bol prekrásny letný deň.V tento deň som chválabohu nemusela do práce.Nikdy som sa nesťažovala pretože som vedela že to potrebujem na moju existenciu ale deň voľna nikdy nezaškodí.Sedela som v parku a kŕmila holuby.Okolo prechádzalo naozaj veľké množstvo ľudí.Po nejakej chvíli sa u mňa zastavil chlapec.Mohol byť o niečo starší ako ja.Mal prekrásne oči a svalnaté ruky.Bol veľmi pohľadný.V ruke držal akési letáčiky. ,,Zdravím.Prídte do novej pekárne na rohu ulice."žiarivo sa na mňa usmial a podal mi letáčik.
,,Teba som tu ešte nevidel.Som Kim Han Seo." A to bol ten prvý deň kedy som sa do neho zamilovala.