Tears and Smile [Pozastavené]

31.

Nebolo ďaleko od toho aby som si vyplakal celú zásobu sĺz. Neznášal som, že som bol vždy citlivý a veci znášal ťažšie ,ako väčšina mojich rovesníkov.

No komu by nebolo do plaču,keby sa s ním chlapec rozišiel so slovami, že s niekým iným bol za vašim chrbtom?

Nemohol som tomu nachvíľu uveriť. Celý týždeň som sa strachoval a rozprával si sám pre seba čo je Jungkokovi. No ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, že by sa so mnou rozišiel.

Hoci som sám nechcel počuť ako to celé bolo,mal som v sebe hnev. Nespravil nič,iba sa chladne vyjadril. Ešte čakal, že budeme priatelia? Na to by som teda potreboval viacero osprvedlnení.

Koniec koncov to bol Jeon Jungkook. Chalan, ktorý sa vyspal s nenormálnym počtom dievčat,iba idiot ako ja by mu uveril, že tu pre mňa zostane dlho.

Rozklepanou rukou som chytil mobil do ruky a skontroloval čas. ,,1:23,"povedal som nahlas. Nečudoval som sa, vonku dávno panovala čierna tma,ani hviezdy neboli poriadne viditeľné.

Hrdlo som mal vyprahnuté ako púšť. Postavil som sa na tenké nohy a iba v boxerkách a tričku som zdolával schody smerom dolu. Ticho sa roznášalo po celom dome, čo bolo bežné v túto večernú hodinu.

Oči som mal opuchnuté a červené od plaču ,tak som si iba silno do trička utrel zaschnuté slzy,no nie, že by to urobilo obrovský rozdiel.

Zo skrinky som vybral sklenený pohár a napustil doň čistú, studenú vodu ktorou som ihneď zahnal smäd. Aspoň na chvíľu som sa uľavil. Sadol som si za stôl a prázdno pozoroval pohár.

No dlho som tak sám neostal, pretože sa z chodby ozvalo dosť hlasné ťukanie na dvere. Ibaže ,kto by teraz klopal na dvere?

Po ceste ku vchodovým dverám mi hlavou behalo mnoho myšlienok. Opití pubertiaci, ktorí stratili vlastný dom, námesačný opilec žebrajúci o prachy, možno dotieravý Jeon alebo vrah, ktorý by ma čapol hneď pri dverách.

Pomaly som nazrel cez malé drevené kukátko a všimol si môjho bratranca Jina. Čo tu len ten robí?

Jedným pohybom som otvoril dvere,zámok cvakol a kým som stihol otvoriť dvere,otvoril ich Jin a tým ma skoro odstrelil na druhú stranu domu.

,, Čo tu ro-" umlčal ma svojou veľkou rukou,dvere zamkol a ťahal ma do kuchyne. Keby nás niekto uvidel,myslel by si, že sa chystá na moju vraždu a úprimne, sám som si začal byť istý, že zostanem mŕtvy ležať na stole.

Na moje veľké šťastie ma pustil a donútil ma sadnúť si. Z môjho poháru v ktorom bola polovica obsahu čistej vody si odchlipol a posunul ho k sebe. Sedel som vystretý a čakal, čo na mňa vychrlí.

,,Ty nevychované decko, volal som ti minimálne osem-krát ,ale ten skurvený mobil nie a nie pozrieť aj keď si online stále," hoci na mňa kričal,svoj tón hlasu držal veľmi nízko, pretože predsalen- nechcel vzbudiť starého otca. Bolo to naozaj ako nejaká superschopnosť.

,,Ani neotvaraj tie ústa,tak mi to jebalo do hlavy, že som sem musel prísť,z okna som videl ako sa svieti, ešteže nešiel nik naokolo inak by zavolal na políciu," šialene rozhadzoval rukami ako to mal vo zvyku.

,,Hyun-"

,, Žiadny hyung! Mal si zdvihnúť! Ide o to, že som ťa videl s Jungkookom,no akosi si potom rýchlo odbehol a," prestal rozprávať a upriamil pohľad na mňa.

Pri zmienení mená môjho bývalého priateľa mi bolo opäť do plaču a Jin si to tiež určite všimol. ,,Taehyung," pozrel na mňa zo zdvihnutým obočím.

,,Jin Hyung," opätoval som mu vyraz naspäť,aby som vyzeral byť silný,no po chvíli som opäť prepukol v plač,no tentoraz príval sĺz nebol veľmi silný, pretože nemal byť z čoho.

,,Tae, čo sa stalo,"Jinová nálada sa zmenila v stotine sekundy. Stoličku si prisunul ku mne a ruku položil na môj chrbát,hlavu nahol k tej mojej. ,,Ale nič," snažil som sa prerušiť celé moje divadielko,no nešlo to.

,,Taehyung, má to niečo spoločné s Kookom, však?"

,,R-rozišli sme sa," vydal som zo seba napokon.

,,Ja som to tak vedel," povedal rozhorčene a ruku z môjho chrbta dal dolu.

,,Ten malý zasraný fagan,tak som vedel, že som mal mať väčší prehľad, neveril som ,dobre to vieš," nachvíľu sa odmlčal a pokračoval ďalej, ,,ale keď som videl ako pekne vám to išlo,myslel som si, že fakt nie je taký ,ako sa o ňom vraví. Vieš, tie babky v kuchyni všeličo počujú."

,,Jin-"

,, Teraz mu mám odtrhnúť kokot a narvať mu ho do úst aby už konečne neublížoval každému svojou sebeckosťou."

Tentoraz sa Jin opustil,musel som ho zahŕknuť aby bol potichšie. ,, Počkaj,hyung,ale možno sa niečo de-"

,, Nič sa nedeje Tae. Je to kretén z bohatej rodiny, úprimne, čo viac čakať od takých ľudí," neprerušil som ho, lebo mal pravdu. Takto som ho z prvu poznal ja,preto som sa mu toľko stranil.

Nebolo veľmi ľahké si ho nepovšimnúť, vysoký,štíhly chalan so svalami a krásnymi veľkými očami, ktoré mi pripomínali mandle obalené v čokoláde. Jeho povesť bola pravý opak.

A presne preto ju mal ,akú mal. Vzhľad robil v dnešnej dobe veľa a povedzme si úprimne- ani to, čo mal medzi nohami nebolo na škodu.

Pomaly som sa vrátil späť ku svojmu smútku a nechal som za sebou svoje hriešne myšlienky, ktoré nateraz ostanú iba myšlienkami.

,, Máš pravdu, Hyung,"utrel som si slzy so zápästím a hlavu položil na Jinovo široké rameno. Chrbát mal naozaj ako tí vymakaní,sexy drevorubači v časopisoch.

,,Tae,dobre vieš, že som to nemyslel v zlom,no myslel,ale nie tak aby ti bolo ešte viac do plaču,"roztrapatil mi vlasy. Bol som v tomto momente naozaj rád, že mi vtrhol do domu a skoro zo mňa spravil raňajší pokrm.

Niekedy jeho prudké zmeny nálad neboli na škodu. ,,Je to v pohode, čo som mohol čakať od Jeona,"to priezvisko som priam vypľul z úst.

,,Nebudem ti klamať, myslel som, že ho skrotíš,naozaj to tak vyzeralo," frnkol mi prstom do nosa a zapozeral sa dopredu. ,,Na svete je oveľa viac krásnych chalanom s ešte väčšou klobásou."

,,Ale notak. Bože,niesom decko. Povedz, že to je penis a hotovo," a i keď mi bolo do plaču,mal som sa chuť smiať. Úsmev a smiech vždy zahnali smútok a to bolo i vedecky podložené.

No aj cez pevnú škrupinu, ktorú som sa pokúšal nahodiť a navnútiť aj sebe samému som vedel, že sa len tak ľahko cez to nedostanem. Možno mu spravím peklo zo života alebo ho nechám tak.

Ani s jedným, ani a druhým som naozaj nebol zmierený a kto by aj bol. ,,Nepremýšlaj lebo ti takú klepnem, že môžeš plakať kvôli niečomu inému," zavtipkoval môj starší bratranec a jemne mi capol po tvrdej lebke.

,,Dobre," hlavu som sklonil a tajne si utrel ďalšie slzy, ktoré sa mi stihli za tú chvíľu vydrať von. Ako naivná pubertiačka, a to som sa práve ťahal na dvadsiatku.

,,To je môj Taehyung, však z teba ešte bude ten heartbreaker a Jeon to oľutuje."

,,Tak toto si nemyslím,ja a heartbreaker? Prosím ťa."

,, Máš pravdu,to určite nie," súhlasil so mnou. Naoko som sa hral, že som bol nasratý,no Jin ma iba opäť buchol a pretočil očami.

,, Heartbreaker z teba nikdy nebude,ale môžeš donútiť toho fagana aby to celé hlboko oľutoval."

Enjoy this part, my beautiful souls💗