Tears and Smile [Pozastavené]

15.

,,Aj ja teba."usmial som sa na neho. ,,Tak,kôň je dokefovaný."položil som kefu a sadol si do sena,ktoré bolo na seba naukladané.Jungkookovi sa v očiach zaleskli diablove iskričky a prišiel ku mne.Nahol sa nadomňa a na jeho tvári sa črtal šibalský úsmev.

Jeho veľkými rukami ma začal štekliť.Celou stájňou sa ozval zvuk môjho a Jungkookovho smiechu,na čo všetky kone nespokojne zaerdžali. ,,Jung-ngkook,v-vyplašíš ko-n,aa,kone."povedal som pomedzi smiech.Poriadne som sa nedokázal nadýchnuť,bol som až príliš šteklivý.

Jungkook ma prestal štekliť.Snažil som sa nasávať kyslík,ktorý som stratil pri smiechu ale Jungkook priložil svoje pery na tie moje bez jediného varovania a začal nimi pohybovať.

Obmotal som mu ruky okolo krku a tým prehĺbil náš bozk.Dal som Jungkookovi priestor aby sa jeho jazykom dostal do mojich úst.Preskúmával mi ich a jeho ruky putovali stále nižšie kým sa dostali na úroveň zadku.

No,a hádajte čo to perverzné stvorenie spravilo?Áno,správne.Obidve veľké dlane položil na môj zadok,ktorý potom stisol.Zavzdychal som do bozku ale nemal som moc možnosť odstrčiť ho od seba.

,,Chlapci!Poďte na koláč."hlas mojej tety,ktorá nás vyrušila zachránila môj zadok.Na jednu stranu som sa aj hnebal,ale nebol som na niečo čo bolo viac ako bozkávanie,pripravený.Jungkook sa odomňa odtrhol a sadol si vedľa mňa.

,,H-hneď ideme!"zakričal som a zrejme odišla. ,,Videla nás?"Jungkook ma chytil za ruku a pozrel na mňa s utrápeným výrazom.

,,Myslím,že nie.Zdverí nevidieť až sem."

,,Aww,ty sa červenáš."vtisol mi bozk na špičku nosa a postavil sa.Natiahol ku mne ruku a pomohol mi tiež sa postaviť.Bol som červený až na zadku!
,,J-ja sa nečervenám!A poďme už radšej."sklonil som hlavu a spolu s Jungkookom došiel do tetinho útulného domčeku.

,,Tak sadnite si."pred nás položila veľký koláč,ktory voňal po jahodách,moje najobľúbenejšie.Jungkook si zobral jeden a keď sa doň zahryzol očká sa mu rožiarili a o pár sekúnd bol kus koláča preč. ,,Kľudne si dajte chlapci,tak."sadla si oproti nám a hrejivo sa usmiala.

,,Odkedy ste vy dvaja pár?"spýtala sa pokojne a odpila si z hrnčeku s čajom.Vytreštil som na ňu oči a pozrel na Jungkooka,ktorý si so mnou vymenil pohľad. ,,No-"Jungkook ma pevne chytil za ruku,ktorú som mal položenú na stole a pozrel sa na moju tetu.

,,Od včera,dúfam,že vám to nevadí a prosím nesúdte Taehyunga za to.Mala by ste byť pyšná za to,že robí zo mňa lepšieho človeka."a bolo ticho.Teta si odkašľala a pozrela na naše ruky.

,,To je v poriadku,no videla som vás a som rada,že si si našiel niekoho skvelého ako je Jungkook,opatruj Taeho prosím."slová ma zahriali pri srdci.Venoval som jej úsmev a Jungkookovu veľkú ruku som chytil pevnejšie.
,
,
,
,
,
,
,
,
Škola.Jedno slovo a bolesti až nad hlavu.S batohom,ktorý vážil snáď tonu som zastavil pred veľkou budovou a skontroloval čas na telefóne.

,,Tae!"započul som známy hlas kričiaci moje meno a hlavu otočil dozadu aby som mohol vidieť jeho tvár.Pribehol ku mne,chytil ma za rameno a zhlboka dýchal akoby práve dobehal maratón. ,,Ahoj,no čo ty môj športovec,nejak zadychčaný nie?"
Dovolil som si vysloviť moju poznámku.

,,Som zvedavý aký budeš zadýchaný pri našom sexe."uškrnul sa a postavil sa predomňa.Úprimne,toto ma uzemnilo až do takej mieri,že som nebol schopný slov. ,,Uhm."

,,Prepáč,to mi uletelo ale späť k tomu prečo som zadychčaný.Neviem môj drahý či si hluchý ale kričal som na teba a ty si stále išiel a za to chcem pusu."

,,T-tu?T-teraz?"prikývol.Priložil pery na tie moje a na pár krásnych sekúnd ich nechal položené na tých mojich.Po odpojení sa usmial a ignorujúc pohľady ľudí sa mi odzdravil s tým,že sa ponáhla na skúšku tréningu,kvôli súťaži.
,
,
,
,
,
,
,,Takže ty a Jungkook?"spýtal sa prekvapene Jin keď sme spolu sedeli na tribúne a pozerali Jungkookov basketbalový zápas.Jungkook ma poprosil aby som ho prišiel povzbudiť,tak som zo sebou zobral aj Jina.

,,Áno,chodíme spolu."povedal som červenajúc sa až za ušami a pozrel na Jungkooka,ktorý práve strelil na kôš.Lopta padla doň.Usmial som sa na neho a zatlieskal.

,,Vidíš,ak človek chce a vie,dostane to čo chce.Ale teraz ma zaujíma,spali ste spolu?"

,,Nie!Ja,ja som mu povedal o tom a on na mňa nechce tlačiť."

,,Som rád,že si sa mu zdôveril,no aj tak si na to decko posvietim,sľubovať je pekné ale dodržať to,to je umenie."povedal Jin a ostro pozrel na Jungooka,ktorý však nedával na nás pozor,pretože sa horlivo sústredil na hru.

,,Nie,Jin.Jungkook je naozaj slušný chlapec,je milý a láskavý,mám ho veľmi rád."priznal som sa.No a čo?Mal som  právo o ňom takto rozprávať.

,,Nech vám to vydrží a som rád,že si sa cez to zlé dostal,síce vieš aký mám na Jungkooka názor ale doprajem vám to."

Bol som rád za to ako to Jin prijal.Aj keď,od neho sa to dalo čakať.Vždy ma chápal,narozdiel od ostatných.

Vrátili sme sa späť k sledovaniu zápasu.Mali posledné minúty na to aby zabodovali.Bol som celkom netrpezlivý.Šport ma nikdy moc nebral,ak nepočítam tanec,ale vidieť spoteného Jungkooka s loptou bolo nadmieru fascinujúce.

Jungkook chytil loptu,rozutekal sa k opačnému košu a strelil.Bola to čistá strela.Zbytočné minúty už nebolo nič,čo znamenalo pre Jungkooka a náš školský tím víťazstvo.Po poslednom pískniutí,zápas skončil.Naši tlieskali,zatiaľ čo tí,ktorý proti nám hrali,odišli preč.

Spolu s Jinom sme sa zodvihli a zišli z tribúny.Jungkook ku mne pribehol a objal ma svojím spoteným telom. ,,Yah,fuj,nelep sa na mňa."zazmätkoval som a odstrčil ho preč.

Mal som ho rád to áno,ale nechcel som smrdieť ako storočný nevypraný dres. ,,Čo hovoríte na môj výkon,hyungovia?"spýtal sa natešene Jungkookie.

,,Slušné."povedal na rovinu Jin a pousmial sa.

,,A on nevedel spustiť z teba oči."dodal Seokjin a uškrnul sa. Mal som sto chutí ho zastreliť.

,,Takže takto,ďakujem,že ste ma prišli pozrieť,moc mi to pomohlo."

Jin o malú chvíľu odišiel,čiže som len s Jungkookom ostal v telocvični.On ma však zatiahol do šatní a poprosil ma,nech na neho počkám.
Medzitým som sa hral s prstami a rozmýšľal nad tým aké šťastie ma zrazu pochytilo.

Dokým som nestretol Jungkooka,každý deň bol len o slzách a bezvýznamného ľutovania sa nad samým sebou.Bol to jeden kolotoč.A on sa potom zjavil a dostal ma do kolien,očaril ma a pomohol mi aj keď som to práve od neho nikdy nečakal.

Po niekoľkých minútach vyšiel zo spŕch,oblečený a upravený. ,,Tak a teraz chcem objatie."podišiel ku mne a pevne ma objal.Hlavu som položil do záhybu jeho krku a vdychoval jeho silnú kolínsku,ktorú som na ňom vždy cítil.Bola až príliš očarujúca,no nie viac ako Jungkook.

Ahojte!^^Zlatíčka,veľmi sa ospravedlňujem,že dva týždne nič nevyšlo.Nejdem sa vyhovárať.Dúfam,že ste na tento príbeh nezabudli^^ Budem veľmi rada za hviezdičky či komentáre a posnažím sa opäť vydávať častejšie.