Tears and Smile [Pozastavené]

32.

Jinové spôsoby mi prišli hrubé,no na druhú stranu ma jeho veľká podpora a útecha potešila. V ten istý deň kedy mi stihol vtrhnúť do domu, som skoro ráno vstával do školy.

Vyzeral som ešte väčšmi mŕtvo ako predtým. Jungkooka som sa nepokúšal kontaktovať. Týždeň sa však tiahol dlhšie, keď som opäť zostal sám. Sem tam sa mi podarilo zazrieť jeho tmavú ofinu.

Avšak vŕtalo mi hlavou,kto bolo to dievča s ktorým ma podviedol? Alebo to nebodaj bol nejaký pekný chlapec? Hnevalo ma to a zároveň mnou prechádzala záplava smútku. Vydýchol som si a snažil sa spolu s výdychom dostať zo seba i ten nepríjemný pocit.

Posledná hodina a potom bol zaslúžený obed. Bolo šťastie, že Jungkook na obedy nechodil, ihneď mi bolo o niečo príjemnejšie. Pomaly som písal poznámky a keď som nestíhal,presunul som zrak na zošit môjho suseda.

Našťastie sa nechutný zvuk zvončeka ozval a hodina mohla skončiť. Pobalil som si veci do batohu a snažil sa čo najrýchlejšie dostať na obed. Od rána som poriadne nejedol a škvŕkanie v bruchu mi to potvrdilo.

Vyčkal som rad a keď som zbadal Yokngiho s Jiminom pri stole, čo boko obvyklé, prisadol som si. Jimin sa hrabal vo svojom jedle a Yoongi sa spokojne napchával. Mal som pocit, že si ma ani nevšimli.

,,Ahojte," zakýval som pred nimi. Obaja zdvihli zrak. ,,Ahoj,Tae,"pousmial sa Jimin a rukou mi prečesal vlasy. Yoongi oba kývol a pokračoval vo vychutnávaní si. ,,Ako ste sa dnes mali?"nadhodil som a do pusy som si strčil kúsok kimchi.

Dedko ho teda robí tisíc krát lepšie. ,,Ale, však to poznáš,sekírujú teraz pomaly ale isto,"poznamenal Jimin a lyžičkou si nabral kopček ryže.

,,Je to vpohode, nič náročné aspoň sa môžem sústrediť na hudbu," povedal Yoongi.

,,Aha,ozaj ako si na tom?"

,, Skvelo! Darí sa mi teraz písať rýchlejšie texty a mám už veci, ktoré som potreboval. Treba len vymyslieť melódiu."

Odkedy sa začal tento týždeň všetko nabralo opačný smer. Jimin, ktorý obvykle vyprával celú obednú prestávku teraz ticho sedel a prehrabával jedlo. A Yoongi, ktorý zvyčajne iba prikyvoval a hrešil Jimina momentálne už niekoľko dní rozprával o jeho hobby.

Hudba ho napĺňala a texty tvoril naozaj dobré,dokonca aj rapoval. Obdivoval som ho,ja by som na niečo také nemal hlavu. Nehovoriac o tom,ako si zariaďoval vlastné,malé štúdio na pracovanie.

Pozrel som opäť na Jimina,no stále bol ticho a i keď sa pozeral Yoongiho smerom, oči mal namierené na jedálny stôl na druhej strane jedálne.

Nechápal som to. Akoby krava požula kus papiera s našimi menami , mená s atramentom sa roztiekli a zamenili sa k nepoznaniu. Síce,ja som tu iba sedel so zlomeným srdcom a bol o krok bližšie k môjmu starému ja pred Jeonom.

Zbytok obeda to prebiehalo rovnako,bolo to naozaj čudné. Ponáhľal som sa čo najrýchlejšie domov,nechcem som riskovať, že by som niekde na neho narazil.

Poznáš ho tak dobre a i cez to sa tka veľmi bojíš.

Nemohol som rozmýšľať. Slzy sa už drali von,no rukávom som ich utrel a zmizli. Cestu domov som si predĺžil i cez to, že som sa rak veľmi ponáhľal.

Na druhej strane ulice som zbadal mladý pár. Dlhovlasé dievča s havraními vlasmi a dlhý chlapec, ktorý ju pevne držal za pás a točili sa ako na tanečnom parkete. Pevne ju držal za ruku a usmieval sa priamo pred jej tvárou.

Prečo nemôžem byť normálny.

Nič iné som viac nechcel.

Odvrátil som som zrak a potichu došiel do domu. Dedko sedel v kuchyni a mixoval nejaký nápoj. Predpokladal som,zd to to bude jeden z tých jeho kúzelných lektvarov.

,,Ahoj," povedal som, keď som prichádzal do kuchyne. Zahnal som smäd studenou vodou a sledoval dedkovú pracu. ,,Ahoj, Taehyung, chce sa ti mi pomôcť?"zodvihol jednu z byliniek a zamával ňou.

,,Prepáč,ale pôjdem do izby, musím sa učiť a potom si ľahnem,"poškribala som sa na zátylku a ľútostivo sa pozrel. Videl som, že sa chcel spýtať,no iba kývol hlabou a s úsmevom mi dovolil odísť.

Vyšprintoval som hore po schodoch a batoh zhodil vedľa postele. Priamo som sa hodil do mäkkých perín a hlavu zaboril do vankúša. Kiežby ma oráve zozadu objímal Jungkook...

Nebolo to jednoduché. Človek by si povedal, že sa cez niekoho takého jednoducho prenesiem. Pre ostatných bol obyčajným kurevníkom z bohatej rodiny. Počul som o ňom fámy a vedel som, že niektoré z nich boli práve.

No prečo by ma to malo odradiť? Vedel som dobre, že Jungkook bol aj citlivý chlapec. Nedávno len vstúpil do sveta dospelých. Oči som si zakryl oboma rukami a premýšľal.

Moja hruď sa nadvihovala a pravidelné dýchanie bolo naozaj hlasné.

Čo budem robiť?

Nechcel som aby sme boli kamarátmi. Nestačilo mi to. Vedel som, že keby sme sa pokúsili,neudržal by som sa. Mal som ho priveľmi rád, ľúbil som ho. Ľúbim.

Láska.

Sadol som si a vlasy si prehrabol dozadu. Na stoličke bola prehodená oversizová, hnedá mikina od Jungkooka. Oči sa mi rozšírili. Miloval som tú mikinu. Už len pri myšlienke, že ju Jungkook na sebe mal ,mi behali zimomriavky po tele.

Túžil som byť práve niekde s ním a hoci to bola momentálne jediná možnosť ako aspoň tak málo pocítiť ten moment akokeby bol pri mne,som mysel zahodiť.

Dám mu ju naspäť,i tú druhú.

,,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,

S novým týždňom prišiel aj čas na môj veľký skutok. Mikiny som mal voňavo vyprané a pekne poskladané v okrasnej taške už celý víkend.

Nebolo mi jedno, že opäť s ním budem mať priamy kontakt. No možnosť, že by som to po ňom hodil neprichádzala do úvahy. Možno by som to mohol poslať po Jiminovi,no v srdci som túžil vidieť ho zasa bližšie.

Ráno som schmatol do ruky tašku a vybral sa do školy. Celý deň som netrpezlivo čakal ako malé dieťa, dokonca i môj sused sa ma opýtal, čo tam skrývam.

Nevedel som prečo som sa tak tešil. Možno preto, že opäť uvidím jeho peknú tvár ? Keby ma aspoň prešla chuť úderiť do nej a nakričať na neho všetko, čo ma ťažilo na hrudi.

Po poslednom zvonení som priam vyšprintoval zo šatne aby som stihol obednajšiu prestávku a nadžgal sa do stredne dlhého radu čakajúceho na jedlo.

Obed som zjedol rýchlosťou svetla,div, že som sa ihneď nepovracal. Tašku pevne zvierajúcu v ruke som zchytil a pomalým krokom sa vydal von z poloprazdnej jedálne,brodiac sa cez dav študentov.

Nasucho som prehĺtol,myslel som si, že si prehltnem aj jazyk. Hlboký nádych. A ide sa na vec.

Hii! Ako ste si užili prázdniny? Píšem to aj sem,keby si nevšimnete nástenku- chystám nový projekt,preto je update pomalší, dúfam ale, že sa budete tešiť aj na ten a aj na pokračovanie tejto knihy<3
Stay healthy and Happy ( ◜‿◝ )♡