Tears and Smile [Pozastavené]

26.

Mal som zatvorené oči a ešte stále som driemal a nachádzal sa v ríši snov. Bol som prilepený pri Jungkookovi po náročnej noci, ktorú sme si ale po pravde obaja užili,nebudeme si klamať.
Jungkookova svalnatá ruka bola prehodená cez môj tenký pás.

Úprimne som naozaj nevnímal nič iné.Iba Jungkookov teplý dotyk a sen v ktorom som sa práve nachádzal.

,,Jungkookie?"ozval sa zrazu ženský hlas a moje telo stuhlo. Bol som si istý, že v mojom sne sa nenachádzala žiadna žena. ,,Uh,mama ešte je skoro na vstávanie,"zamrmlal môj priateľ a jeho telo sa ešte viac prilepilo na to moje.

Nakoniec som sa horko-ťažko zobudil zo sna a obzrel sa dookola, pretože ten ženský hlas sa opäť opakoval,no Jungkook ďalej pokojne spal. ,,Jungkookie? Príď privítať matku s otcom!" Stuhol som.

,,Kurva,jeho rodičia,"zahrešil som a ihneď som začal potichu budiť Jungkooka,no ten si ma len bližšie pritiahol. Stres vo mne ešte viac rástol,bolo len otázkou času kedy sem jeho rodičia prídu a prichytia nás

,, Prepáč,zlatko," strelil som mu slabšiu facku na čo sa hneď posadil a zmätene pozrel na mňa. ,,Yah,toto mám za včerajšok?! Tak nabudúce si nezvykaj , že budem jem-" ,,Kookie, rodičia,tvoji,tu,"nervózne som koktal a začal sa obliekať.

,,Č-"
,,Jungkookie!"ozval sa opäť hlas jeho matky. Jungkook vytreštil vystrašene oči a popadol svoje tričko, ktoré si pretiahol cez hlavu. Ja už som bol bleskovo oblečený. ,,Baby, prečo si ma nezobudil skôr?!" Pritiahol si ma za tričko, ktoré voňalo po ňom a vtisol mi malý bozk na pery.

,, Snažil som sa,ale nespolupracoval si! Čo teraz, vaši sem nabehnú a kam pôjdem?" Rýchlo som sa natiahol po batoh a snažil sa vstať, avšak to bolo trochu ťažšie, pretože mi Jungkook dal zabrať. Uh,ani nechcite vedieť čo všetko som pre neho spravil.

,, Mama mi sem už nabehne,baby!"
,,S-schovám sa do šatníka!"
,,Nie, nemôžeš inak tam budeš trčať dni, čo ak-"pozrel sa smerom k pknu a potom hneď na mňa. ,,N-nie!Ledva sa hýbem,to nemôžeš!"

,,Baby, nemáš inú možnosť,"chytil ma nečakane ako nevestu a hoci som ho slabo búchal do hrude,pootvoril okno a pomohol mi z neho vyliezť. ,, Prepáč, neplánoval som ich návštevu, zavolám ti taxík,len teraz musíš chvíľu vydržať kým dojde,"naklonil sa cez okno aby mi mohol dať bozk,no ja som sa urazene uhol.

,,Dobre,ďakujem,Kookie,maj sa."
,,Bab-"
,, Rodičia Kookie musím ísť!"

Jungkook zatvoril okno a ja som sa horko-ťažko dovláčil pred jeho dom kde som počkal taxík, ktorý ma za pár minút mal vyzdvihnúť. ,,Uh,Jungkook,toto si len tak ľahko nevyriešiš."
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
Pondelok. Ako som ja ten nechutný deň neznášal. Pomaly som sa vláčil do školy po nudnom víkende, našťastie ma aspoň už nebolel zadok. Jungkook sa mi za ten čas neozval,no nejako som to pochopiť musel.

Skontroloval som koľko je hodín,no ešte stále ako vždy,som mal dostatok času. Už v diaľke som mohol vidieť známu postavu. Naozaj-aj keby to bol len Jungkookieho tieň vedel by som, že je to on. Krásne vypracované nohy, tenký pás a celkom široké ramená.

Snažil som sa však zachovať normálne a neskočiť mu priamo do náručia. To by pre neho znamenalo výhru a to som si dovoliť nemohol. Podišiel som k nemu, odkašľal som si a on mi venoval svoj pohľad.

,,Tae, baby, konečne," úľavne si vydýchol a stiahol ma do objatia. Jeho pokus o bozk však nevyšiel, pretože som otočil hlavu nabok čím mi vtisol bozk len na líce. ,,Och,baby, ešte sa hanbíš, však? Prepáč,budem to robiť na iných miestach,"lútostivo sa na mňa pozrel.

Tá tvoja hlava deravá Jeon. Bol som predsa nahnevaný,no nie? Zabudol snáď na ten víkend?!

Všetko som radšej hodil za hlavu a spolu s Jungkookom sme vošli do budovy školy kde na našich populárnych schodoch sedel Yoongi spolu s Jiminom. Úprimne som nemal náladu na Jiminové vypytovanie, no na moje nešťastie nás zbadal a rukou kývol nech prídem.

,,Jimin ťa volá,baby. Choď za ním, vidíme sa cez prestávky,ahoj zatiaľ,"stisol mi pevne ruku, zakýval mi a ešte predtým ako som stihol niečo povedať ho už nebolo.

Poškriabal som sa na zátylku a podišiel k Jiminovi, ktorý ma za ruku stiahol vedľa neho a rukami ma objal okolo ramien. ,, Dobré ráno,Taehyung!"

,, Dobré Jimin,aj tebe Yoongi-hyung,"Yoongi len prikývol hlavou a ďalej sa venoval svojmu notesu v ktorom si niečo písal. ,,Tak povedz Tae, aké bolo narodeninové rande?"

,,Bolo skvelé,Jungkookovi sa darček vďakabohu páčil."

,, Aký darček?" Jimin nadvihol obočie a zákerne sa pousmial. Ach,tento chlapec. ,,Dal som mu náhrdelník s našou fotkou. Viem možno si povieš, že je to otrepané,ale-"

,, Ježiši Tae, veď to je také pekné! Jungkook sa isto potešil." Túto Jiminovu vlastnosť som mal rád. Hoci bol niekedy škodoradostný,vedel väčšinou pozdvihnúť náladu a podržať vás.

,,A inak bol aj TEN darček?"

,,Hm? Čo?"

,,Ty vieš o čom hovorím," šťuchol ma do ramena a opäť vyceril svoje až príliš biele zuby. ,, Áno,"povedal som nezrozumiteľne a hlavu som sklonil k zemi. ,, Čo si hovoril? Nepočul som dobre."

,, Áno,Park Jimin! Stačí? Stále sa potrebuješ montovať do môjho sexuálneho života?"rukou som si zakryl tvár a neveriacky povzdychol. Ten chlapec ma dostane do hrobu skôr,ako to spravií Jungkook.

,, Áno, musím! Potrebujem vedieť či je na teba Jungkook dobrý,inak by som ho zbil v tmavej uličke. Nemôže ublížiť takému šteniatku ako si ty,"začal chaoticky rozhadzovať rukami a nechýbalo málo aby ma udrel priamo do tváre.

Vysvetlí mi niekto, prečo mu vždy všetko vykecám?
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
Čakal som opäť pred Jungkookovou šatňou, pretože ma cez prestávku priam uprosil aby som ho dnes počkal a ja, samozrejme, nemohol som odmietnuť. Všetky už celkom známe osoby vychádzali z dverí a opúšťali tieto priestory.

Keď ma zrazu niekto schmatol za tenké zápästie a zatiahol ma do miestnosti. Bol to osobne sám známy Jungkookie. Opatrne ma oprel o stenu a obkľúčil ma rukami. ,,Ahoj,"zašepkal blízko mojich pier.

,,Ahoj."

,, Čo bolo to ráno? Stále si naštvaný?"

Bol som ticho a snažil sa mu pozerať rovno do očí.

,, Vieš, že to nijako inak nešlo. Mali by sme problém obaja,"priblížil sa ešte viac,tak, že sa naše pery letmo dotkli. ,, Takže nebuď tvrdohlavý. Vieš, že ťa ľúbim aj cez to ale,"nakoniec spojil naše pery a potom sa odpojil.

,,Potreboval som cítiť tvoje pery."
,
,
,
,
,
,
,
,
,
,
Jungkookov pohľad

S úsmevom na tvári som došiel domov a mal som na pláne,ako každé bežné poobedie, ísť do môjho kráľovstva a robiť si svoje veci. A aj keď som predpokladal, že to teraz nepôjde, pretože moji rodičia boli otravnejší ako komáre cez leto,veril som v tom, že ma nechajú odpočívať.

Tašku som si hodil nabok a sadol som si na posteľ ešte stále s chuťou Taehyungových pier na tých mojich. Už teraz mi chýbal a bolo to len pár minút, čo sme sa naposledy videli.

,, Jungkookie, poď sem, synček!" Ozval sa hlas mojej matky. Prevrátil som očami a neochotne som sa postavil a prešiel do obývacej izby. Sedela tam matka s otcom.

,, Čo to je?"spýtal som sa prekvapene a ukázal na obálku v maminej malej ruke.

Yeah i know...Im sorry... nejdem sa vykecávať,bola som asi lenivá,idk to be honest Xd Ale dúfam,že sa časť páčila ( ◜‿◝ )♡ Ako sa inak máte? Ako karanténujete? Nejaké nové vecičky/aktivitky, ktoré ste začali robiť? Dúfam, že ste všetci zdraví a šťastní(◍•ᴗ•◍)❤ ily( ˘ ³˘)♥