Tears and Smile [Pozastavené]

7.

Ubehol týždeň od toho ako som sa rozprával s o dva roky mladším Jungkookom.Vždy som ho zahliadol iba na chodbe keď sa rozprával so svojimi hlúpymi športovými kamošmi.

Úprimne, chýbala mi jeho spoločnosť,hoci som stále neveril tomu,že sa z vlastnej vôle začal o mňa zaujímať.Jediné prečo som s ním cez celý týždeň chcel nadviazať rozhovor bolo kvôli mikine,ktorú som mu nevrátil.

A úprimne,ani som nechcel.Voňala presne ako on a Jungkook mal výnimočne peknú a výraznú vôňu.Celú dobu som ju nosil v batohu(no dobre,nosil som ju aj doma).

Sedel som na obede s Jinom a paličkami pichal do jedla.Nebol som hladný,absolútne.Jin sa na mňa pozrel so zamračeným pohľadom a a položil paličky nabok.

,,Nechutí ti snáď,alebo?"

,,Ale kdeže,milujem tvoje jedlo,len..dnes nemám chuť naozaj na nič."sklonil som hlavu a sledoval špičky topánok.

,,Teba niečo trápi,všakže?"

,,Nie,len-"pocítil som dotyk na ramene čo ma donútilo mlčať.

,,Kim Taehyung,no konečne."ten známy hlas.Jeon Jungkook.Ako sa opovažuje po týždni za mnou prísť?Otočil som sa na neho a videl opäť tú arogantnú tvár a ostrú čeľusť.

,,Oh Jungkook,čo ťa napadlo dôjsť za mnou?Nudil si sa,hm?Alebo ti dakto natáral nech za mnou ideš?"nechcel som byť zlý,už vôbec nie pred Jinom,ktorý na nás dvoch pozeral ako na zjavenie Boha.

Daj si vypichnúť oči,Jin.

,,Aish,Tae.Čo tak nepríjemný?Celý týždeň som sa k tebe snažil dostať."zaťal zuby.

,,Chcel som ti vrátiť tú mikinu."vypadlo zo mňa na čo sa na mňa Jin pozrel skúmavým pohľadom. ,,Nechaj si,vravel som,že v tom vyzeráš dobre."povedal to flirtovným tónom čo ma donútilo červenať sa.

,,A čo chceš ty, Jeon?"

,,Poď zasa ku mne,potrebujem sa ťa niečo spýtať a okrem toho,chýba mi tvoja spoločnosť."uškrnul sa a pohladil ma na ramene.

,,Ty a tvoje otázky,fajn prídem ale čakaj ma pred školou."povedal som nezaujato a až potom som si uvedomil,že som odsúhlasil pozvanie k nemu domov.Ibaže cesty nebolo späť,pretože som mal predsalen nejaké to vychovanie.

,,Yes,fajn počkám ťa,majte sa zatiaľ."jemne ma objal a povedal by som,že odskákal ako červená karkulka.

Jin si ma stále preskúmaval prekvapeným výrazom.

,,Čo to bolo?"

,,Čo ako?"

,,Odkedy sa kamarátiš s tým faganom?"

,,Niesme kamaráti."

,,Prečo ťa pozval domov,k nemu domov?Hm?Fakt nemáte vy niečo medzi sebou?"

,,Jin po tej skúsenosti asi ťažko."

,,Tae,videl som ako si sa červenal."

,,T-to sa ti len zdalo."

,,Počuj ja ťa chcem len varovať,ten chalan je prelietavý,zradí ťa ako oni."

,,Bojím sa Jin,a-ale Jungkoom je celkom milý a-"

,,A priťahuje ťa."

,,Hlúposť."

,,Jak myslíš."

,,Nemôžem za to,že je sexy."

,,Práve si sa priznal."

,,Ale-"