Tears and Smile [Pozastavené]

29.

Bol som naozaj už na pokraji.

Týždeň som nešiel do školy. Jedna z hlavných vecí bolo to,že mi bolo po mojom výbuchu dosť zle a druhá hlavná vec bola, aby som nemusel vidieť Taehyunga.

Nešlo o to, že by som ho naozaj prestal mať rád,jednoducho som teraz nemohol zniesť jeho kontakt so mnou. Bál som sa o neho. Nevedel som čoho by boli schopní moji rodičia,ale vedel som, že nemôžem dopustiť aby sa Taemu niečo stalo.

Avšak by som sa asi neubránil od jeho textovky alebo telefonátu,tak som poprosil Jimina nech mu povie, že sa necítim vôbec dobre.

Neklamal som.Skrúcal sa mi žalúdok. A aby toho nebolo málo,musel som sa dnes stretnúť s Taem a skončiť náš vzťah. Samozrejme mi napadlo ihneď, že by som mu to povedal a celé to zahral aby náš vzťah mohol naďalej fungovať.

Ibaže môj úžasný foter poveril svoju vernú, pravú ruku aby ma doviezol na miesto stretnutia a uistil môjho otca, že všetko prebehlo tak,ako má.

Desilo ma to. Nemyslel som si, že by naši zašli až takto ďaleko. Dosť som začal o svojej rodine pochybovať a zvedavosť bola čoraz väčšia. Zahodil som to ale za hlavu aby som nepôsobil ešte väčší nepokoj.

Odbyla dvanásta hodina obeda. Prudko som si vydýchol a už niekoľko minút pevne držal telefón v rukách. Obrazovka bola dávno zhasnutá. Ak by ma človek videl,myslel by si, že som sa prepadol do inej dimenzie.

Slová v hlave sa mi stále splietali a hoci to vôbec nebola náročná úloha,nevedel som prísť na správnu vetu. Bol som smutný a vnútri som zúril. Nenávidel som to. Nenávidel som mojich rodičov a aj môjho podareného brata.

Vždy ma vedeli obrať o všetko na čom mi záležalo,asi to bol hlavný dôvod všetkého, čo sa kedy u mňa odohralo. A potom došiel on. Pamätám si ako som s tímom išiel po chodbe a jeho oči kričali prázdnotou.

Zaryl sa mi do pamäti ako pekný, usmievavý chlapec,no keď som ho v ten deň videl, niečo sa vo mne zlomilo. Prišiel ten starý pocit,akoby som ho opäť videl.

A keď som Taehyungove pery po prvý raz okusil,nedokázal som na neho prestať myslieť. Oblbol ma. Svojou krásou,sarkazmom ale aj svojou nežnou,slabou stránkou o ktorú som sa mohol starať.

Poznáte ten príval zodpovednosti, keď sa vám pod krídla privinie nová láska? Chcete sa o ňu starať ako o kvietok. A on bol presne ako kvet. Nežný a krásny.

A potom som tu bol ja. Ten ktorý ako malý Princ miloval svoj kvietok.

Z môjho rozmýšľania ma vytrhlo otváranie dverí. Telefón som položil vedľa seba a čakal kto sa objaví vo dverách. Nanešťastie tam stál môj dráhy otec. ,, Už si napísal tomu buzerantovi?"

Jeho slová ma naštvali. Dospelí sa jednoducho nevedeli slušne vyjadrovať. ,,Láskavo ho nenazývaj buzerantom!"

Otec si len povzdychol a prevrátil očami. ,,Dohodol si to?" ,, Hneď napíšem,len som rozmýšľal čo mu poviem,"nechcel som to robiť,ale nemal som moc na výber.

,, Hlavne nech sa ti prace preč z dohľadu." Len som prikývol.Nemal som silu sa hádať, keď som vedel, že by som to celé len zhoršil. Nakoniec môj otec odišiel a ja som sa konečne premohol napísať Taemu.

Ja: Ahoj,Tae,mohli by sme sa dnes stretnúť?

Baby💗: ahoj kookie! Áno jasné, už si zdravý? Chýbal si mi

Ja:Som rád... Tak teda mohli by sme o tretej? Je to dosť dôležité

Baby💗:hej hej,vyhovuje mi
Inak,je všetko vpohode? Nezdáš sa mi ako pravý Jeon Jungkook