Tears and Smile [Pozastavené]

12.

Pozrel som sa na udýchaného Jeona Jungkooka s obrovskými otázníkmi v očiach a prepaloval ho pohľadom.

,,Zabehať si?Omrzela ťa tá ignorácia Jeon?Zase ma potrebuješ pre zábavu,lebo nie,ja tvoju hru hrať nebudem."slová zneli drsno a boli tvrdšie ako kus skaly,no moje srdce pomaly krvácalo a do očí sa mi chceli nahrnúť slzy.

,,Taehyung."pošepkal jemne a narovnal sa.Pristúpil ku mne bližšie,no ja som sa odtiahol.Skvelé.Poriadne som nebol pripravený na to nadviazať s ním kontakt,a on sa tu objaví skôr ako Kim Chong Unova stíhačka.

,,Ano?"

,,Prepáč mi to.Nemal som čas a-"

,,Nemal si čas?Huh?Pozriem sa na teba a ty sa mi uhneš pohľadom?!To nazývaš tým,že si nemal čas?"moje srdce zúrilo.Jungkookovi zostali ústa otvorené dokorán a niekoľkokrát zažmurkal,zrejme kvôli tomu aby si uvedomil fakt,že tie slová vychádzali z mojich úst.

,,Lebo mi je konečne dobre a ty sa mi vyparíš.Vieš čo?To mi urobili aj oni a nie nieje to sranda!Kebyže nepozeráš len nato či máš stále svoje tehličky tak by si si možno všimol ako mi to ubližuje.A pre tvoje info ak ti vadí,že som gej stačilo povedať."

,,S-samozrejme,že nevadí.Pozri Tae.Chcem to napraviť,jasné?Prepáč mi to.Len ma to vyviedlo z miery."

,,Na mesiac?"

,,Nehnevaj sa."

,,Mám dôvod,no nie snáď?"

,,Pozri,som tu aj preto,či by si si nešiel zabehať?Prečistí nám to hlavu a môžme sa o tomto porozprávať.Okrem toho som ti raz povedal,že si spolu zabeháme."nadvihol obočie a arogantne sa uškrnul.

Neviem.Čo.To.Skúšaš.Jeon.Jungkook.Ale.Tvoja.Metóda.Funguje.

,,Má dnes pršať,dávali to v správach,takže asi inokedy."mykol som plecami.Sám neviem prečo som sa silou mocou snažil od neho dostať.Možno preto,lebo som sa bál?

,,Ale prosím ťa.90%predpovedí je vždy nahovno.Okrem toho,nie je na oblohe ani mráčik,takže čoho sa báť."milo sa usmial čo ma totálne rozsekalo.

,,Uh,dobre.Daj mi pár minút,prezlečiem sa."Jungkook horlivo prikývol.Nechal som ho stáť vonku,medzitým som zašiel do svojej izby na druhom poschodí a vytiahol zo skrine teplákovú súpravu,ktorú mi kúpil Jungkook.Navliekol som si ju na seba a potom som si pichol inzulín,pretiže som vedel,že som aj tak so svojou dávkou meškal.

Zobral som si telefón a po schodoch rýchlo utekal dole.Otvoril som dvere kde stál čakajúci Jungkook,sediaci na studených schodoch.Hlavu pozdvihol ku mne a pousmial sa. ,,Vyzeráš v tom pekne."z jeho slov som sa začervenal,no snažil som sa to dobre skryť,čo sa mi aj podarilo.

,,Uh,radšej prestaňme rozprávať a poďme behať."

,,Ah,J-Jungkook,ah,ja už nemôžem."po druhom kilometri som nevládal a oprel sa o lampu,ktorá bola na štadióne.Ano,Jungkookov otec vlastnil štadión kam Jungkook mohol chodiť kedykoľvek trénovať.

,,Yah,nemáš fyzičku?"z chuti sa zasmial a pribehol ku mne. ,,Ty máš čo hovoriť,dýchaš horšie ako storočný fajčiar."pretočil som očami a šťuchol ho do ramena.

,,Ale ale,Taemu sa nechce?Nedá to?"zamračil som sa a vybehol naspäť na okrúhlu trať. ,,Ver,že nabehám viac ako ty."v skutočnosti som už nevládal.Chcel som ísť domov a zababušiť sa do svojej mäkkej deky a popiť si trochu čaju.

Na naše skvelé šťastie sa z oblohy liali kvapky vody a o pár chvíľ sa to lialo ako z krhle.S Jungkookom sme zastavili,no nemali sme kam sa schovať.