Morisa po celý život verila, že ju vlčí bohovia, Najvyšší, milujú a pripravili si pre ňu slávny život, aký žili len vyvolené vlčie hrdinky - členky Rádu Luny. Predsa je dcérou bety a samotný alfa má o ňu záujem. Je nespútaná, nevšedná a dokáže komuk...
Písať pamäte je omnoho zložitejšie, ako som si to predstavovala.
Ktorý moment ma formoval natoľko, že zo mňa spravil takú ženu, akou som dnes? Kedy som pochopila, že nie som nesmrteľná a pokiaľ sama nenájdem kúsok šťastia v tomto svete, tak mi žiadne samo neskočí do náruče?
Rada by som čitateľovi, ktorý si bude po mojej smrti čítať tieto zápisky, povedala, že tento príbeh je o mocnej silnej vlčici, ktorá zomrela vo vlčej podobe, celý život bojovala a ani na moment nepoznala temné zákutia nášho obrovského sveta. O vlčici, ktorá sa postavila démonom a kráčala po ceste slávnych hrdiniek a jej meno sa naveky zapísalo do Rádu Luny. Ženy tak oddanej, že milovala až za hrob, kráčala po boku spriaznenej duše a vybojovala mnoho bitiek.
Lenže o tomto môj život nebol...
Teda z časti.
Možno som sama nezariadila, aby moje meno pretrvalo aj po nevyhnutnej smrti, avšak na druhú stranu som kráčala po boku tých, ktorí takú slávu získali.
Ak raz niekto nájde tieto poznámky, ktoré isto nedokáže zničiť ani samotný tok času, tak mi ver, že som sa volala Morisa z Červeného splnu. Môj druh, moja spriaznená duša, moje srdce, život, vášeň a dych – bol muž Radixs z Čierneho mesiaca. Presne ten vlk, na ktorého dodnes spomínate a oslavujete jeho veľkoleposť. Ani sa vám nečudujem! Len buďte radi, že sa nemusíte triasť pred jeho vrčaním.
No najviac som však hrdá na ňu – na moju chránenkyňu Avaru. Dobrovoľne bola mojou milovanou dcérou, bola natoľko odvážna, aby žila život, ktorý mne nebol dopriatí. Preto zomriem s úsmevom na tvári a nebude mi ani vadiť, že to nebude v lese, pod holým nebom, aby moja duša mohla ľahko vystúpať ku hviezdam.
No, prosím ťa, keď už takto kruto zasiahneš do mojich súkromných myšlienok – prežiješ so mnou môj zdĺhavý život – tak ťa chcem požiadať o jediné: neľutuj ma! Ak bolo niečo, čo som nezniesla, bola to ľútosť. Och, moji blízki to veľmi dobre vedeli. Nikdy som im neodpustila smutný pohľad, či jojkanie nad mojou smolou. Nemohla som počúvať, keď ma už dopredu pochovávali a mysleli si, že vediem zbytočný život.
On to nezniesol.
A ja som bola ním ako on bol mnou.
Možno nás delila diaľka, lenže neprežila by som deň, v ktorom by nefiguroval.
Nemysli na mňa ako na zlomenú vlčicu, ktorá bola nútená prijať trpký osud. Skôr mysli na neho ako na zlomeného vlka, ktorý sa musel zmieriť s tým, že život predsa nie je perfektný a Najvyšší mu nie sú takí naklonení, ako si spočiatku myslel.
To on bol pravou obeťou.
To on bol tým najsilnejším vlkom, aký kedy kráčal pod tými smiešnymi hviezdami.
A toto je viac jeho príbeh ako môj.
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
