Dlhom Spojený

I.

Sledovať a hlásiť.

Všetko to začalo v deň, keď som sedel v aute a bol na hlavnej ceste malého mestečka, samozrejme, nebol som sám, bol so mnou môj kamarát a zároveň aj spolupracovník ak ho tak môžem nazvať, išli sme vyžadovať od chlapíka peniaze pre nášho šéfa, ktoré mu predtým patrili. António je super chlap, ale ak mu niekto dlží, nechcite ho ani vidieť nie to ešte stretnúť.
Pred troma rokmi ma vytiahol zo šlamastiky, od vtedy sme boli najlepší priatelia, ak mu niekto dlhoval, šiel som to vybaviť. Momentálne sme mali namierené k jednému chlapíkovi ktorý pracoval na pumpe neďaleko od hlavnej cesty kde sa práve nachádzame. Viem len toľko že mám získať Antóniove peniaze späť, kto mu dlží nedopadne dobre, tento chlapík premeškal už tretiu splátku, ani dohovorenie mu očividne nestačilo.

Zvieral som volant a rozmýšľal ako to dopadne, pôjde to po dobrom alebo po zlom ? Som zvyknutý že si ľudia vyberú zlú stránku vymáhania. Ani sám neviem prečo, ale práca je práca a peniaze musím priniesť späť. Som profesionál, neodmäkčí ma nariekanie že má rodinu a podobné nezmysli, ľudia to hovoria iba zo strachu o svoj život, neuvedomujú si ako smiešne pri tom vyzerajú, ako je dlhý rok o rodinu ani nezakopnú ale keď im ide o život, zázrakom si na ňu spomenú.
Každým novým rokom, je myslenie človeka tupšie a tupšie, aj tupý nôž v kuchyni je rozumnejší ale aj nápomocnejší, dá sa ním hoci čo krájať, použiť ako zbraň, nikdy neurobí nič čo by ste nechceli, pretože ten nôž držíte vo vlastných rukách. Ale človek vás zradí, bodne vás do chrbta, či už je to kamarát, brat alebo priateľka. Vždy to končí rovnako.

Zrada je zrada.
Jediné na tomto svete, čo neviem odpustiť, je zrada. Je jedno či vás osoba oklamala, podviedla, využila alebo sa obrátila chrbtom, to všetko patrí k zrade. Taký človek nemá miesto blízko mňa.
,, Tak a už sme tu. " ozval sa môj parťák Karlos, ktorý skoro so mnou vyrastal, poznal ma od malička, aj keď naše životy a cesty sa líšili, potom rozdelili a zase sa spojili po pár rokoch.
Nachádzali sme sa už pri pumpe, kde som následne odbočil, zaparkoval, zastavil auto a vybral kľúče zo zapalovania.
,, Hej sme. " Odpovedal som mu a vystúpil z auta. Môj kamoš sa ku mne pridal a spolu sme vchádzali dnu.

Pri pulte bol menší, starší chlapík, mohol mať okolo päťdesiatky. Mal skoro celé šedivé fúzy a nechýbali šediny ani na vlasoch. Vrásky na tvári boli vidno na kilometer a ruky mal zničené od dlhoročnej práce.
Niekedy mi bolo ľúto takýchto ľudí ale v mojej práci zľutovanie neexistovalo. Antóniovi bolo jedno odkiaľ tie peniaze vezmú, hlavné bolo vyrovnať svoj dlh aby nič Antóniovi nedlžali, nemohli si dovoliť meškať zo splátkou.
,, Ahoj chlape, počul som že dlžíš Antóniovi, máš svoj dlh urovnať, tak ako to pôjde ? Po dobrom alebo po zlom ? " prehovoril Karlos.
,, Svoj dlh urovnám hneď ako to pôjde, je ťažká situácia a obchody nejdu tak ako predtým, prosím dajte mi ešte nijaký čas, určite to urovnám a všetko vrátim. " Nariekal starí ktorého som pozoroval, bolo na ňom vidieť že sa vážne snaží aby aspoň niečo vrátil, nezvykli s ním byť problémy.
Zatiaľ čo som stál na jednom mieste s prekrýženími rukami a sledoval dej predo mnou, Karlos sa prechádzal popri regálov až si vzal do ruky colu a nijakú tyčinku z čokolády.
,, Dávam ti mesiac na to. " Povedal Karlos a otočil sa na odchod.
Pristúpil som k pultu a hodil naň päť dolárov a kráčal von k autu.
Ako náhle som nasadol do auta, zostal Karlos na mňa hľadieť s výčitkou v očiach.
,, Čo zazeráš ? " riekol som podráždene.
,, Ty si mu vážne dal prachy ? " Pozdvihol obočie.
,, No a ? "
,, Nič.... necháp ma zle, ale to on dlží nám. "
,, Viem . " riekol som s nádejou že dá pokoj, ale to by nebol on ak by si ešte nerýpol.
,, Zločinec s dobrým srdcom. " Zasmial sa po dokončení vety.
,, Som rád že sa tak bavíš. " Odsekol som a naštartoval auto, zvyšok cesty som sa venoval iba a iba ceste predo mnou. Nemal som náladu s ním už komunikovať, tak či tak dostaneme zdrb od Antónia, nemáme jeho prachy a tento tupec vedľa mňa mu dal mesiac času na zaplatenie. Máme to podelené, on komunikuje, ja konám.
Naučil som sa že slovám netreba veriť, viac ľudí preferuje skutky, tak im tie skutky aj dávam. Buď sa poučia alebo im to zopakujem, zatiaľ sa ale nikdy nestalo že by po mojich skutkoch a činoch niekto neplatil na čas. Tam je živý dôkaz toho že zaberá viac dokazovanie vecí skutkom, nie slovom, ľudia slová niekedy neberú vážne, myslia si že sa nič nestane ak to vezmú na ľahkú váhu ale v tom sa mýlia. Je iba na nás čo berieme vážne a čo nie, od toho sa vyvíja aj naša budúcnosť.
,, Mohol by si prestať vydávať tie zvuky pri pití tej coly ? Znervózňuješ ma len, už budeme u Antónia tak si pohni a vypi to ak nechceš aby ťa s tou plechovkou zabil. " Na moje počudovanie ma počúvol a vypil to. Plechovku vyhodil cez otvorené okno na aute ktorá potom dopadla na dlhoročný asfalt.

Odbočili sme na lesnú cestičku ktorá videla k veľkej vile. Na taký barák by som musel šetriť aj v mojom hrobe. Bol bledo oranžovej farby, okolo okien sa ťahala biela farba a tak tiež biele, veľké balkóny. Záhrada bola plná s kvetmi a sochami ktoré symbolizovali gréckych bohov.
Ja osobne som v tých sochách nevidel nič výnimočné.
Zaparkoval som pred vchodom vily.  Vystúpil som a ako prvý kráčal dnu.
Po mojom príchode do Antóniovej kancelárie sa na mňa António pozrel a prehovoril.
,, Tak čo, ako to šlo ? "
,, Na mňa sa nepozeraj, Karlos mu dal ešte mesiac času. " Prehovoril som a posadil sa na kožený gauč.
Sledoval som ako dával António veľavýznamné kázne Karlosovi, veď predsa nechceme skrachovať.
Potom nám António dal zložku v ktorej bol náš nový cieľ.
Mali sme tam všetko o danej osobe, vek, bydlisko, čo zvykne robiť, kade chodí, kde pracuje.
Otvoril som zložku, zostal som šokovaný, bola tam fotka, na fotke bolo dievča, jedno vážne, krásne dievča. Akurát zmaturovala, ale ako by sa študentka dostala do takýchto malérov a kšeftov s Antóniom ? To mi nejde dokopy.
Zdvihol som na Antónia nechápavý výraz ktorý ihneď zbadal.
,, Nečum tak, budete ju iba sledovať a všetko mi hlásiť . "
,, Dobre teda. " Odpovedal som a otočil sa na odchod.

Večer doma som si dal sprchu, potreboval som menší relax. Po sprche som si ľahol do postele a rozmýšľal ako dopadne zajtrajšia práca, budem ju sledovať, s Karlosom. To nedopadne dobre, sledovanie s Karlosom je čistá katastrofa, hlavne ak ide o takéto mladé, pekné dievča.
Asi ho zajtra vykopnem cez zavreté okno auta.