Dlhom Spojený

III.

Zvrat udalostí, šéfko nebude mať radosť.

Myslel som si, že sa unudím k smrti. Takto úboho vyzerá jej deň ? Jej život, rutina ktorú robí deň čo deň ?
Sledoval som ju už tri dni. Vždy deň začala s kávou, deň čo deň chodila do kaviarne naproti ulici. Vzala si ju so sebou a šla do knihovne kde pracovala. Vždy tam zvykla byť dlhšie než ostatní pracovníci, keď sa stmievalo a sbs-kár zamkol knižnicu, vrátila sa domov, dala si večeru a čítala knihu do noci.
Toto dievča asi ani nežije. Pomyslel som si.
Keď nastal nový deň, začala sa jej rovnaká rutina ako včera. A takto to išlo dokola.
Úprimne sa mi ju už nechcelo ani sledovať, poznal som naspamäť všetko z jej dňa.

Večer keď zase skončila v práci, sledoval som ju po tej istej uličke ako včera a dni predtým. Mala na sebe tesné džínsy, biele voľné tričko s čipkovými ramienkami a cez to prehodený tenký sveter, v teniskách bola až príliš maličká, nad čím som sa vždy usmieval keď som sa pozrel na ňu. Bola rozkošná.
Keď zahla za roh uličky, zastala,dalo by sa usúdiť že ani nedýchala.
Bol som ako tieň, ukrytý v noci. V tomto som mal veľkú výhodu, mohol som pozorovať bez toho aby o mne niekto vedel.

Pred ňou stáli traja chlapi, neboli až tak vysoký, mohli mať strednú výšku, no ani jeden nevyzeral až tak nebezpečne, aspoň nie pre mňa.

,, No povedz že maličká, kde máš brata ? " Ozval sa asi vodca skupiny, usudzujem.
,, O čom to hovoríte ? " Riekla nebojácne.  ,, Povedz kde je a nič sa ti nestane. " Toto väčšinou hovoria amatéri ktorý nevedia čo robia. Hanba celého podsvetia.
,, Neviem o čom hovoríte, ja brata nemám, som jedináčik, asi ste si ma s niekým zmýlili. " Maličká sa nedala, chcela sa okolo nich prešmyknúť a odkráčať preč, ale jeden z nich ju zdrapil za lakeť.
,, Neklam nám ! " Zvýšil hlas a pritiahol si ju k sebe, zatiaľ sa ostatní dvaja len na nich dívali a nechýbal im na tvári úškrn.
,, Ja vám neklamem ! Ja žiadnych súrodencov nemám !...... Nechajte ma inak budem kričať ! " Jej odvaha bola vidieť na kilometre.
Pritisol ju o stenu a dal ruku na jej ústa. ,, Počuj ty suka, dochádza mi trpezlivosť,  buď mi povieš kde je ten skurvysyn alebo ťa tu na mieste zabijem. " dal jej ruku dole z úst aby jej poskytol trocha pristoru na odpoveď.
,, Hovorím vám, neviem o kom to tu rozprávate. " chalanovi došla trpezlivosť a vylepil jej, načo sa ona zošmykla na zem s červeným lícom.
A dosť ! Povedalo moje podvedomie a vykročil som vpred, noc ma už nezakrývala, už som nebol len tak nejakým tieňom, bol som nebezpečným, bažiacim po krvi a odplate.

Akonáhle zbadali môj tieň, vycítil som strach ktorý ich pohltil.
,, Tá suka je nám na nič, zbav sa jej ! " Rozkázal veliteľ skupiny napravo stojacému mladíkovi. Ten vytiahol zbraň. Dievča doširoka otvorilo oči, dokonca som zbadal jej lesk v očiach, že by slzy ? Nedával som tomu pridlho pozornosť, pretože sa na mňa rútil druhý mladík.
Ako náhle ku mne pribehol, zaútočil, vyhol som sa mu a udelil mu päsťou ranu, potom ho rukami naklonil viac dopredu a s kolenom vyrazil dych z pľúc.
Chalan dopadol na zem a ja som si to namieril k veliteľovi tejto idiotskéj skupiny. Zarazene sa na mňa díval, zodvihol som zo zeme dosku z dreva a blížil sa viac k nemu. Začal cúvať, na to som inštinktívne pridal do kroku a momente som bol pri ňom. Otočil sa na útek ale nezmohol sa, vrazil som mu tou doskou po chrbte, pri čom sa tento kretén zvalil na zem. Toto má byť chlap ? Jeden úder a padne ako vrece zemiakov.

Chalan ktorý držal zbraň v ruke bol nervózny, ruka sa mu triasla a pot skĺzal po jeho čele. Keď zbadal že ostatní ležia na zemi, rozhodol sa zbraň pustiť z rúk a odutekať.

Pohľad som venoval tomu dievčaťu, no bola v šoku nevnímala, videl som na nej že jej je mdlo. Neviem čo ma to popadlo ale chcel som si ju viac prezrieť. Čupol som si k nej a sledoval jej tvár. Mala svetlo zelené oči, také som v živote ešte nevidel. Jej pery boli plné, na prvý moment by ste si pomysleli že také pery by mali byť aj mäkké. Neskúšal som ich, takže neviem potvrdiť.
Vyzerala byť slabá, z tváre som jej odhrnul prameň vlasov aby som jej mohol vidieť lepšie do tváre.
Keď som zbadal že nereaguje, musel som niečo spraviť, takto ju tu nechať nemôžem.
Vzal som si ju na ruky a pomaly niesol nočnými uličkami.
Jej dych bol pomalý a pokojný, ako keby sa dnes nič hrozné neudialo, oči mala úplne zavreté, od šoku nevedela čo skôr, takže zaspala. To sa dalo čakať, nebola pripravená na zmeny v jej živote. Každý deň mala tú istú rutinu.
Tak ja ju tu nesiem na rukách ako takú kráľovnú a ona si pekne, pokojne spí. Hlasy v hlave mi nedali ani na chvíľu pokoja.
Na čo ju berieš so sebou, ty somár ! Mal si ju nechať tam kde bola. Zase môj úžasný hlas v hlave. No teraz je už neskoro, všetko videla, videla mňa. Ak by som ju nezobral so sebou, prišla by polícia, povedala by iba to čo videla, nie sú sprostý, dajú si dokopy že ide o mafiu.
Potom budeme v keli.
Konečne som dorazil pri svoje auto, ju som musel na chvíľu položiť dole aby som vedel odomknúť auto a otvoriť dvere. Keď som tak učinil, vzal som si ju znova na ruky a položil do auta na zadné sedadlá tak, aby ležala. Zavrel som dvere a nasadol na miesto šoféra.
Kam mám teraz ísť ? Asi pôjdem k nej domov, zbalím jej tam veci a odveziem ju ku mne. António sa nepoteší, vravel aby som ju len sledoval, žiadny fyzický kontakt. No zomlelo sa to inak.
Teraz dievčatko pekne pocestuje so mnou do Seattlu.
Naštartoval som a vyrazil k nej domov.