Dlhom Spojený

XX.

To dievča ma privádza do šialenstva.

John

Kráčal som po chodbe a snažil sa upokojiť svoj hnev, každé jej slovo alebo gesto má vie tak nasrať, rozumiem prečo sa hovorí že, ženy sú stelesnenie diabla, z vlastnej skúsenosti viem že to pravda aj je. Zničia vás, či už fyzicky alebo psychicko-duševne. Nemám náladu sa s ňou doťahovať, robím len to, čo mi nariadil António, a keď sme už pri tom, mal by som za ním zájsť. Takže som si to namieril rovno do jeho pracovne, viem že je ešte ráno, ale vždy viem kde ho mám hľadať no a popravde, kde inde by on bol ?

Zastavil som pri jeho dverách, zaklopal som a vstúpil do jeho pracovne.
,, Ahoj, čo tak skoro hore ? " Opýtal sa António a nadvihol obočie. Ja som zatiaľ prešiel bližšie a usadil sa do kresla oproti nemu.
,, To isté by som sa mohol opýtať aj ja. " Zaškeril som sa. Vedel som že António vždy rieši veci hneď, neodkladá ich na neskoršie.
,, Ako sa má tvoja snúbenica ? " Riekol a z chuti sa zasmial. Vedel som že teraz podpichuje, veď predsa som sa nikdy nechcel ženiť a teraz sa to chystám zmeniť.
,, Asi dobre, moc sme sa nezhodli, vyhodila ma z vlastnej izby. " Zasmial som sa a sledoval jeho reakciu.
,, Že čo spravila ? ....." Začal sa smiať ako chorý a pokračoval. ,, Tak ťa teda má gule, konečne sa ti niekto postavil a vzdoroval ti. "
,, Fakt smiešne António, fakt smiešne. " Prekrútili som očami a ironicky mu zatlieskal.
,, To dievča ma privádza do šialenstva, uvidíš onedlho mi budeš platiť psychiatrické liečenie. " Riekol som neutrálne a bez emócií.

,, Len sa do nej nezamiluj, maj na vedomí prečo to vlastne robíš. " Povedal a venoval sa papierom na stole.
Je tu niečo, čo mi nejde do hlavy. Prečo to dievča tak veľmi chce mať nablízku a pod kontrolou ?
,, Počuj António, kto je vlastne to dievča ? Prečo ti na nej až tak záleží ? " Papier ktorý mal v rukách položil na stôl a pozrel sa mi do očí.
,, To ťa nemusí teraz trápiť, po čase sa to dozvieš. " Predniesol pokojne a venoval sa ďalej svojim veciam.
,, Ale ja to chcem vedieť teraz ! " Postavil som sa, ruky stiahol v päsť a bol som strašne naštvaný na neho, sám na seba, na dievča v mojej izbe, na všetkých. A Antóniom sme najlepší kamaráti, preto aj pre neho pracujem, keby som chcel, nemusel by som. Ale vždy sme si všetko hovorili.
,, Tak fajn....je to pre mňa niekto blízky ale ani ona sama o tom nevie. " Akože len toľko mi povie ? To si robí zo mňa prdel.
,, A ďalej ? " Povedal som do ticha. Hlboko na nadýchol a pozrel mi priamo do očí.
,, Viem že sme prakticky spolu vyrastali a hovorili si všetko, ale toto ti vážne povedať nemôžem kým sem nepríde môj otec, to dievča, nemá ani len tušenie v akej sračke to je. Neboj, čoskoro sa všetko dozvieš. " Kľudne predniesol a čakal či sa k tomu ešte vyjadrím. Len som kývol hlavou na znak súhlasu a sadol si späť na miesto.

,, Potrebujem aby si išiel na toto miesto, vezmi si chlapov na to, mala by prísť zásielka, tak nech tam nejdeš sám. A hlavne sa obleč formálne. " Prezrel si ma a bolo mi jasné že mysli oblek ako formálny odev. Až som si povzdychol a opustil miestnosť, bolo mi jasné že sa zase ocitnem v jednej izbe s tou agresívnou osobou ženského pohlavia.

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Keď som vstúpil do svojej izby, nevidel som ju tu, asi sa niekam šla prejsť po dome. Prešiel som ku skrini a vzal z neho komplet oblek, vybral si k tomu topánky a kravatu. Čierny oblek s čiernymi topánkami a s čiernou kravatou, sexy a elegantné. Ale v tom som zrazu zbadal niečo sexy a elegantné na druhej strane miestnosti, stala tam pri dverách do kúpeľne a na sebe mala len obmotany uterák. Tak to ma poser.
Nepozeraj sa na ňu, pozeraj sa na hoci čo iné, na strop, na zem, na lampu pri posteli, na posteľ. Nie......na posteľ nie. Uberá sa to zlým smerom. Hlavne nemysli na to ako by si ju zvalil do postele presne ako ráno lenže by koniec bol úplne iný, možno trochu viac pikantnejší. A dosť ! Toto nemôžem. Nemysli na t-to.

,, Čo je ? Nebodaj vidíš dievča prvýkrát v uteráku ? " Povedala s náznakom doberania si.
,, U mňa väčšinou nepotrebovali ani ten uterák. " Pousmial som sa na jeden kútik pier a vydral sa na povrch aj menší smiech.
Ona sa pousmiala na tom tiež ale jej pohľad bol ako pohľad lovca ktorý hovorí, a teraz ťa dostanem. Pomaly sa približovala ku mne, krok po kroku. Dávala si na čas ako keby ma skúmala a čakala aká reakcia nastane. Bola už pri mne, úplne blízko pri mne, jednu svoju ruku mi položila na hruď. S druhou rukou chytila moju ruku a priložila si ju na svoj pás. Jej oči sa pozerali priamo do mojich. Moju ruku na jej páse posúvala pomaly nižšie a nižšie, keď bola moja ruka už na jej stehne, nevydržal som to, stiahol som svoju ruku späť ku svojmu telu, potom následne ju pritlačil na stenu, chytil jej zápästia a ruky jej zdvihol nad hlavu, bola uväznená.
Svoje pery som priblížil k jej uchu a šepol.
,, Byť na tvojom mieste, by som neprovokoval dievčatko, určite nechceš aby som z teba strhol ten uterák. " cítil som ako sa jej celé telo naplo a hrudník sa jej plytko hýbal.
Ruky som jej pustil, otočil sa, vzal do rúk svoje veci a vybral som sa do kúpeľne. Potrebujem ľadovú sprchu aby som sa ochladil.
Keď som skončil, ona už v izbe nebola a ja som sa vybral na miesto kde mám prebrať zásielku pre Antónia.

Neviem čo to do nej dnes vošlo, ale určite niečo chystá, takto by sa nesprávala, veď ma nenávidí. Možno to má byť len odvrátenie pozornosti aby mohla ujsť, ale prečo by utekala, to je absurdné alebo mi chce vrátiť všetko čo som jej spôsobil a spraví mi zo života peklo. Ale nevie, že ja v tom pekle žijem už dosť dlho.

Dorazil som na miesto kde som sa mal stretnúť s osobou, ktorá mi predá zásielku. Ale už z diaľky som mal pocit zrady, zaparkoval som pár metrov od opusteného priestoru, presne tak aby moje auto zakrývali stromy. Vystúpil som a ihneď si vzal do rúk svoju zbraň. Pomaly som kráčal, počúval som každý zvuk, sledoval okolie a snažil sa niekoho zachytiť ale nikto nikde. Vošiel som donútra miestnosti, v strede miestnosti ležal mŕtvy muž, ten muž, ktorý mi mal dať zásielku.
Bolo mi jasné že tu nastala zrada, kufrík nebol nikde na dohľad. Zložil som zbraň a pozrel sa či má pulz, prehľadal ho a z jeho telefónu zavolal záchranku. Hneď na to som sa zdvihol a odišiel. Keď som sedel už v aute, zavolal som Antóniovi.

,, Niekto nás musel zradiť, ten chlap bol postrelený a kufrík zmizol. "