Dlhom Spojený

XVIII.

" Herectvo, falošný vzťah, expriateľka
a matka. ,,

Po tom ako som vyslovila svoje áno mužovi ktorý ma ,, žiadal o ruku " sa následne  postavil aby mi nasadil na prst prsteň, sa v miestnosti ozýval potlesk ľudí. Keď prestali tlieskať John kývol rukou a začala hrať hudba. Stála som tam, v strede parketu s ním a dívala sa mu do očí.
,, Môžem prosiť ? " Prehovoril do nôt hudby a nastavil svoju ruku. S úsmevom ma nabádal aby som súhlasila. Svoju ruku som vložila do jeho veľkej dľane a nechala sa viesť. Prerušil vzdialenosť medzi nami, bol blízko, strašne blízko, musela som sa zhlboka nadýchnuť aby som túto blízkosť vedela nejak prežiť, no žiaľ, bol to blbý nápad, jeho vôňa ma opantala, neviem akú voňavku používa ale presne ho vystihuje. Druhú svoju dľaň položil okolo môjho pása, jeho ruku som cítila úplne na koži, ako keby mi prepalovala šaty. Nakoniec si ma pritiahol ešte bližšie, na čo som zareagovala tak, že som svoje ruky presunula a dala mu ich okolo krku, on svoje ruky mal na mojom páse a takto sme zostali tancovať kým neskončila hudba. Zaznel ďalší potlesk a my sme sa odobrali z parketu za Antóniom a jeho priateľkou.

Hneď ako sme zastali pred nimi, sa António a John odobrali za ich známymi na druhej strane sály. Takže som zostala v spoločnosti jeho priateľky o ktorej som zistila že sa volá Viktória, je tiež z mafiánskej rodiny a je zasnúbená z Antóniom kvôli dohode ich rodiny, neľutuje to, lebo sa navzájom ľúbia. Aspoň títo dvaja sa našli.
Pohľad mi unikol k môjmu ,, snúbencovi " ktorý vášnivo o niečom diskutoval s ďalšími pánmi. Sem tam som zachytila jeho pohľad a úplne ma to zmiatlo. Prečo sa na mňa pozerá ? Ochranársky sleduje moje okolie, stráži ma. Nie že by mi to nelichotilo, priznajte sa dievčatá, ktorej by sa to nepáčilo ? Ak vás stráži a chráni chlap ako on ? Ale rovnako ma to aj štve, veď predsa nie som malé dieťa.
Keď sa otočil a už mi nevenoval pozornosť, vzala som si šampanské od čašníka a pripila si s Viktóriou, ale pocit že ma niekto sleduje mi nedal pokoj, nakoniec som sa obzrela okolo seba, až ma zamrazilo, keď som si všimla pohľad neznámej ženy.
Prebodávala ma pohľadom a mne to nedalo, usmiala som sa a pohľad vrátila na Viktóriou ktorej som sa hneď aj opýtala.
,, Vieš kto je tá blondýna v oranžových šatách ? Prebodáva ma pohľadom ako keby ma chcela zabiť. "  Obzrela sa a vyhľadávala v dave ľudí osobu na ktorú som sa pýtala.
,, Oh áno, viem presne koho myslíš, vzala si jej niečo čo veľmi chcela preto na teba čumí. " Nechápem o čom to hovorí. ,, Čo som jej vzala ? "  Opýtala som sa so zvedavosťou.
,, Vzala si jej Johna. " Wtf.

,, Čože o čom to roz... " nenechala ma dohovoriť a skočila mi do reči. ,, Je to jeho bývalka, nemali moc vážny vzťah, mal ju len do postele a ona chcela iba jeho peniaze a ešte získať pre seba  popularitu, chcela sa stať jeho ženou ale on sa ženiť nechcel, veď ani nemali vážny vzťah, a tak potom sa s ňou rozišiel, no ona sa cez to ešte stále po dvoch rokoch nepreniesla. Preto ťa zabíja pohľadom, dosiahla si aby ťa John požiadal o ruku, čo u neho je asi zázrak lebo sa vyhýba záväzkom. "

,, Nemôžem za to, aj ja som bola donútená k týmto zásnubám. " Zhlboka som sa nadýchla pretože ma to štvalo, rada by som si s ňou vymenila miesto ak chce.
,, Ale ona to nevie a pre tvoje bezpečie, by to nemal nikto vedieť. " Povedala pokojným hlasom a usmievala sa na okolo idúcich hostí.

Vie byť pokojná v tak nepokojnej situácii a tváriť sa šťastne, chcela by som byť na jej mieste, predsa mám zásnuby, mala by som sa tváriť šťastne ale nejak to nejde, viem že to nie ja naozaj a preto neviem byť šťastná, ani na oko mi to moc nejde. Ale musím to prekonať, nikto nemôže vedieť že je to iba na oko, pre moje bezpečie, preto aby ma môj ,, brat " nevydal za niekoho iného kto by sa mu hodil na niečo. Preto som sa zhlboka nadýchla, vzpriamila sa a nasadila trochu úprimný úsmev na to, aby som oklamala naokolo sledujúcich ľudí.

Zvyšok večera prebiehal kľudnou atmosférou, dokým som si nešla po drink, vedľa mňa sa objavila postaršia pani, štíhla ako modelka, krátke blond vlasy, falošný úsmev a oči ktoré mi hovoria že tu nemám čo hľadať.
,, Takže ty si tá šťastná. " Prehovorila pani stojaca vedľa mňa. Šťastná....to fakt ? Nie, to teda fakt nie som. Hlavne musím zachovať kľud, chovať sa nadšene a prikyvovať.
,, Áno, to teda naozaj som, prepáčte, nás ešte nepredstavili....som Alex. " Milo som sa usmievala a narovnala ruku aby som jej ju vedela podať.
,, Myslím si, že to nie je ani potrebné, slečna." Posledné slovo vyslovila s odporom aby ho zvýraznila, svoju ruku som pomaly stiahla späť k telu. Presne v tomto okamihu sa objavil pri nás John.
,, Tak tu si, nevedel som ťa nájsť.....nejaký problém dámy ? "  Opýtal sa ako náhle videl atmosféru medzi nami. Nepreháňali by som, ak by som vám povedala že práve teraz padali bleskové pohľady, z mojej strany to bolo z dôvodu ktorý jednoznačne hovorí o jej nevychovaní, odmietla moje podanie ruky a aj predstavenie sa. Neviem kto je tá žena ale vidno že so mnou pohŕda.
,, Nie, žiadny problém Zlatko. " Prehovorila staršia pani. Čo ? Ako mohla nazvať Johna zlatkom ?
,, Buď slušná, mama. " riekol, ako keby to bol rozkaz a následne na to ma chytil za lakeť a ťahal čo najďalej od ženy. 

Keď sme boli dosť ďaleko na to, aby nás nepočula, vydala som zo seba jednoduchú, zmätenú otázku. ,, T....to bola tvoja ma...ma ? " Moje oči boli hneď doširoka otvorené.
,, Hej, ale nemusíš si ju všímať. " Venoval mi pohľad ktorý hovoril presne o tom aby som sa viac nepýtala. To by úplne stačilo aby som svoju zvedavosť v sebe pochovala....aspoň dočasne.