Dlhom Spojený

XV.

Vždy je to tak, ako to vyzerá.

Nikdy som si nemyslela, že môj život dopadne takto, že budem v dome u nejakého vodcu mafiánov, alebo za čo sa považuje.

Táto noc bola dlhá, tmavá a vôbec nie tichá. Vietor hýbal s korunou stromov a konáre udierali do okna, akokeby chceli aby sa to okno otvorilo. Pozerala som sa všade možne, na steny, na strop, dokonca aj na okno a obrys konárov ktoré bili na okno. Bolo to v snahe, aby sa únava dostala ku mne, no tá neprichádzala. Myšlienky mi smerovali iba na jedno miesto a to na to, kde môj únosca odmietol nastúpiť so mnou do auta. Ešte stále mám pred očami jeho vzďaľujúcu sa postavu, postavu ktorá sa vydala smerom proti svojej vlastnej smrti.

Tento chlap si myslí asi že je Terminátor, nezničiteľný. Ale je rovnako ako každý iný človek z mäsa a kostí. Popravde, si to asi ani neuvedomuje a preto je taký zatrpknutý, nebojácný a tvrdohlavý. Prišiel po mňa a zachránil ma, bohužiaľ to isté sa o mne nedá povedať, ja som ho nedokázala zachrániť, možno že je momentálne jeho krv na mojich rukách. Možno je mŕtvý a to všetko kvôli mne.
Otočila som sa na bok a snažila sa zaspať, čo sa mi aj podarilo, ale nie na dlho.

Asi nijak o hodinu po tom čo som zaspala, som sa aj zobudila, počula som zvuky a hlasy z prízemia. Moja zvedavosť mi nedala a tak som pomaly chytila kľúčku na dverách a potiahla smerom ku mne, dvere som otvárala pomaly, chcela som sa najprv ujistiť že pán vševediaci tupec Karlos nestráži dvere.
Keď som si uvedomila, že je čistý vzduch, nasledovala som hlasy ktoré sa ozývali zdola. Viedli priamo z pracovném.

Keď som bola dole a smerovala ku pracovni, som z diaľky videla pootvorené dvere. Veď predsa sa nič nemôže stať ak si ma nevšimnú, budem iba počúvať.
Pristúpila som pri dvere presne tak, aby ma nebolo vidno a započúvala som sa do hlasov.
,, Vyriadil si tam všetkých ? " Podľa hlasu som vedela že práve prehovoril António.
,, Všetkých okrem jej brata, ten mi ušiel. " Hlas ktorý prehovoril som poznala, bol ako spása pre moju dušu, srdce mi vyskočilo až niekde do hrdla a dych sa mi úplne vybil, je späť.
,, Ten bastard, krysa ktorá vždy uteká......prišiel si na to prečo ju uniesol ? "
,, Hej António, viem. Dozvedel sa a to neviem akým zázrakom že to dievča je u mňa, chcel ju použiť ako pomstu voči mne ale aj proti nám. Keďže ju všetci mafiáni chcú, chce ju iba využiť ako nástroj aby získal moc v podsvetí. " povedal môj únosca.

,, Prečo by to robil svojej sestre ? " Spýtal sa António.
,, Pretože som zistil že to nie je jeho sestra, nie vlastná, majú spoločnú iba matku, pátral som po tom. Určite prišiel na to aj on a preto ju neberie ako sestru. " Musela som si dať ruku pred ústa aby som nevydala žiaden zvuk, inak by zistili že ich počúvam a som za dverami.
,, Musíme António niečo urobiť aby sa zastavili toto šialenstvo, vieš dobre že proti všetkým ísť nemôžme. "
,, Áno viem, a viem aj to čo urobíme. "
,, Máš nápad ? "
,, Áno ale nebude sa ti asi páčiť. "
,, Spusť António. " 

,, Poznáš naše zvyky, a vieš aj to že to dievča dosiahlo vek u ktorého v mafii väčšinou dávno vydávajú dievčatá. Podľa mňa má toto isté v pláne aj jej nevlastný brat, chce si nájsť mocného komplica aby bol chránený a na oplátku mu dá svoju sestru. "
,, To dáva zmysel. " Riekol môj únosca.
,, Preto som sa rozhodol, že ju vydáme skôr než on. " Keď toto vypustil António z úst, neovláda som sa, moje ústa prehovorili skôr než môj rozum začal rozmýšľať.
Vyšlo zo mňa ,, čo že ? " Ale nebola som jediná, vyslovila som to naraz s mojím únoscom.
António podišiel k dverám a viac ich otvoril. Keď ma zbadal vôbec ale vôbec nevyzeral prekvapene.
,, Kľudne poď ďalej. " Riekol. Tak teda som vošla do miestnosti a tvárou tvár som stále oproti svojmu úniscovi. Vyzeral unavene, bolo na ňom pár škrabancov ktoré mu zdobili momentálne jeho tvár. Určite sa bil, nečudujem sa to mu vôbec, ale ak by ma počúval a nasadol so mnou do auta, mohol sa tomu vyhnúť. Ale on nieee, on zo seba musel robiť hrdinu a vrhnúť sa tam ako keby bol superhrdina. Čo vôbec nie je, ale nijak na to zabúda, dosť často.

,, Budem pokračovať tam kde som skončil, keďže si v obraze. " Prehovoril António. Vedela som že tým mieril na moje počúvanie za dverami.
Kývla som hlavou na znak súhlasu a posadila som sa.
,, Keďže ťa chce veľa mafiánov, toto je jediné riešenie, pretože ak sa vydáš za mafiána, patríš iba jemu, iný si na teba nemôže robiť nárok. Prestanú ťa tak chcieť. "
,, To dáva zmysel. " Riekol John.
,, A to koho by som si mala vziať ? Vás ? " Očami som ho prepalovala a čakala na jeho odpoveď.
,, Nie, ja si ťa nemôžem vziať, mám svoje dôvody. Ale našiel som ti úžasného manžela ktorý sa o teba postará. "
Musela som prekrútiť očami. Vraj postará, vraj dobrý manžel. Hh. Takto som si svoj život fakt nepredstavovala. Môžem povedať že vždy je všetko tak ako vyzerá, alebo ako počujete.
,, Tak kto je ten kretén a vrah v jednom za ktorého sa mám vydať ? " Povedala som s nezáujmom a namierila pohľad na svojho únoscu.

,, Je to ten, na ktorého sa práve pozeráš. " Riekol António.
,, Čo ? " Nerozumela som tomu, bol to pre mňa šok, tak na toto som vážne nebola ani zďaleka pripravená. John vyzeral na to že aj on to musí spracovať, jeho reakcia hovorila za všetko, ani on o tom nevedel. Ticho prevládalo niekoľko minút v tejto miestnosti a napätie sa dalo priam krájať. Až potom sa John postavil predo mňa a riekol ,, Vyzerá to tak že ten kretén a vrah ktorý si ťa vezme.....som ja. " Hneď ako to dopovedal sa otočil a odkráčal preč. Trvalo mi to kým som sa spamätala a potom sa pobrala do svojej izby. Ale ani tam mi nebolo lepšie. Musel som myslieť na to čo sa stalo tam dole. Objavovali sa v mojej mysli stále dokola všetky vyslovené slová a potom ešte veta, ktorá mi zmenila život.

,, Je to ten, na ktorého sa práve pozeráš."