Dlhom Spojený

VII.

S jej príchodom, dorazili aj problémy.

Nechal som ju sedieť zviazanú na tej stoličke, vedel som že by ušla. No nájsť na rýchlo pestúnku sa nedalo. Mám stretnutie s Antóniom, ten keď sa dozvie že je u mňa doma, asi ho porazí.

.....
" A čo som mal akože robiť ? Sám si povedal že je veľmi cenná a že idú po nej. ,, Prechádzal som sa naštvaný po miestnosti a upravil si vlasy.
" Mal si ju tam nechať, alebo vziať ju domov. ,, Riekol Antonio.
" Videla ma, nemohol som riskovať. ,, Povedal som do ticha a uvažoval o tom, čo by sa stalo ak by som ju tam nechal. Bol by s toho prúser ak by zistili že v tom má prsty mafia.
" Takže to dievča je prvé čo videlo tvár tieňa ? Musím uznať, niečo na nej je. ,, Povedal výsmešne. " No nevadí, čo už, nabudúce sa z toho ponaučíš, máš ju na starosti. ,, Dodal.

" To myslíš ako ? Že mám byť jej babysitter ? ,, Pohodil som pravou rukou na znak hnevu a nesúhlasu. To nemyslí vážne !
" Presne, ty si ju priniesol, takže sa o ňu aj postaráš, keďže je tu, budeme ju mať pod dohľadom, budeš ju chrániť. Rozumeno ? ,,
" Áno. ,, Riekol som a v duchu si pripravoval povraz. Bolo mi toto treba ? Zatiahnuť sa do niečoho takého ? Kvôli jednej žene.
Prevrátil som očami a chcel sa pobrať na odchod, no Antonio dodal. " Budem ťa stále potrebovať, tak si nijak vybav, niekoho kto ju bude opatrovať, aby si to stíhal. ,,
" Niečo vymyslím. ,, Riekol som a odchádzal z jeho veľkej vily.
Pred vchodom som nasadol do svojho auta a namieril si cestu domov.
Mne sa asi smola lepí na nohy. Inak si to vysvetliť neviem. Antóniove slová mi stále zneli v hlave, dokola a dokola ako pokazená platňa. Ty si ju priniesol, takže sa o ňu aj postaráš. Ako sa mám postarať o dievča ktoré mi doteraz spravilo toľko problémov ? Ktoré sa pokúsilo viac krát utiecť ? Napriek tomu že chcem jej dobro. No je pre Antónia dôležitá, ale prečo ? Nemyslím si že by v tom bolo len toľko, musí byť v tom viac ako len prilákať jej brata. No dúfam že príde čoskoro, nech si ju pekne odvedie domov.
Aspoň mi ju dá dole z krku.

Keď som dorazil domov a zabudol za sebou vchodové dvere, vybral som sa do svojej pracovne, prudko som zastal pri dverách a videl ako si narýchlo utrela slzy, ona plakala ?

" Ahoj ,, riekol som a ostal stáť pri dverách

" Viem že si asi naštvaná, no...nemusíš sa ma báť, nič ti nespravím, neublížili ti. ,, Pomaly som sa približoval a zdvíhal ruky ako by som sa vzdával.

" Nechcem sa s tebou rozprávať, takže buď taký láskavý s tvojím chladným, kamenným srdcom a nechaj ma samú....odíď ! ,,
Malička má asi podrezaný jazyk, prebehla mi myšlienka v hlave.

" Myslel som si.....že by si už nechcela sedieť zviazaná na stoličke, čo tak sa ísť najesť a ja ti zatiaľ všetko vysvetlím ? ,,

" Mal by som tu doma niečo mať, alebo objednám Čínu ? ,,  Riekol som s otázkou v očiach.

" Čína bude dobrá. ,, Povedala napokon.

Šúchala si zápästia, laná boli asi prisilné pre jej ruky. Nemal som ju tak silno zviazať.

Jedla ako keby v živote nevidela jedlo, musel som sa zaskerit na tom ako zlato vyzerala, no ihneď som prestal, v momente keď ma prebodol jej pohľad.

" Máš tu nijaké náhradné oblečenie ? ,, Opýtala sa ma.

" Hej, hneď ti to prinesiem, kúpeľňa je hore, hneď napravo od schodiska. ,, Vysvetlil som a pobral sa preč.

................

Tá malá klamárka ! Ona ma omráčila s paralyzérom. Verili by ste tomu ?
Chytil som si červené miesto na krku, štípalo to. No nemal som čas, musel som ju chytiť, všetko jej vysvetliť a dostať konečne vytúžený pokoj.
Utekala ako o život, no mal som svoj plán, nechcem som ju tak silno sotiť ale inak sa nedalo. Vzal som ju späť do domu, no divil som sa že sa nevspierala. Konečne si ma vypočula a súhlasila že nebude robiť problémy, myslel som vážne keď som jej povedal že ju po čase pustím. Pustím ju, no najprv nech sa ukáže jej brat. Keď bol pred rokmi macher, nech aj teraz je.

Ukázal som jej izbu, predsa ju nenechám späť niekde na gauči alebo by som ju hodil do pivnice. K hosťovi sa tak nebudem správať, predsa je to iba dievča. Aj keď prefíkana ako líška ale stále to je ženské pohlavie. Nechal som ju osamote nech si zvyká na nové prostredie, zatiaľ som si zmyslel že pôjdem dokúpiť potraviny. Spýtal som sa jej či niečo nepotrebuje a hneď aj vyrazil. Nechcel som sa dlho zdržiavať, človek nikdy nevie čo sa môže stať.

Kúpil som to čo je nutné, no skočil som tiež kúpiť dievčatku nejaké oblečenie, aj keď býva u mňa a mne by nevadilo čo má na sebe, ak by niečo na sebe mala, ale predsa je to slušné dievča ktoré oblečenie na seba potrebuje. Tiež som vzal zubnú pastu a kefku, veď logika, keďže bude u mňa nejaký ten čas bývať, potrebuje aj veci na hygienu. Dúfam len že som jej kúpil správnu veľkosť oblečenie, že som sa trafil a padne to na ňu. Ak nie asi ma porazí. Už sa mi nechce ísť nikdy nakupovať ženské oblečenie. Ženy sa na mňa tak divne pozerali a aj žena pri pokladni, určite si mysleli že som gay alebo nijaký úchyl.
Toto dievčatko má moc ponížiť ma pred celým svetom. Ak bude chcieť určite dá aj živé vysielanie do televízie, len aby to každý videl, ešte že tu so mnou nebola. Všetko som vyplatil a pobral sa preč.

Rozmýšľal som o Antóniovich slovách, keď vravel že ma bude potrebovať.
Mal by som jej nájsť spoločníčku, alebo nijakú upratovačku, proste niekoho kto bude s ňou doma.
Keď som sa vracal domov z nákupu zbadal som pred domom stáť veľmi známe auto, vedel som že bude prúser.