Dlhom Spojený

XIX

Zvedavosť

Po tom čo sa stalo, sa John rozhodol že je čas odtiaľto odísť, svoje divadlo sme si splnili. Teraz ma odprevádzal do izby, ostávame v Antóniovho dome,neviem na ako dlho, ale je to určite lepšie ako keby som mala byť len s ním. John otvoril dvere na izbe a dal mi prednosť, keď som vkročila dnu zaujal ma výzor miestnosti, bolo to tu pekné, sivé steny skombinované s čiernym nábytkom a dekoráciami. Otočila som sa keď som počula zavrieť dvere, John prešiel okolo mňa ako keby nič a svoje sako si dal dole a položil následne na posteľ.

,, Čo tu ešte robíš ? " Nemohla som sa neopýtať.

,, Počuj, v dome je stále plno hostí, niektorí tu aj prenocujú, musíme byť v jednej izbe. " Povedal som svojim neutrálne drsným hlasom a mne sa chcelo odpadnúť, nie z neho, ale z predstavi že tu umriem ak tu ostanem s ním.

,, A kde budeš spať ? " Táto situácia sa mi vôbec nepáči.

,, No predsa na gauči, určite by som s tebou nespal v jednej posteli, taký zúfalí nie som."
To si zo mňa robí prdel ? Ako si to dovoľuje !

,, V kúpeľni máš veci, môžeš sa ísť okúpať a prezliecť. " Oznámil mi s nezáujmom v hlase.

,, Fajn. " Bola moja odpoveď, a hneď som sa na to odobrala do kúpeľne.

Snažila som sa vyzliecť si šaty, až do momentu kedy som to vzdala, sama to nezvládnem, ten zips nedosiahnem.

,, Môžem ťa poprosiť ?........zavoláš sem prosím niekoho. " Kričala som mu z kúpeľne a čakala na jeho odpoveď. Tá prišla o malú chvíľu.

,, Čo potrebuješ ? " Opýtal sa a podľa hlasu som vytušila že stojí blízko na opačnej strane dverí. 

,, Nedosiahnem na zips, potrebujem aby si zavolal niekoho kto mi pomôže s tým. "

,, Otvor dvere, pomôžem ti. " Automaticky moje oči vyleteli z jamiek. Nie, on nie.

,, Nie, to netreba, stačí ak sem niekoho zavoláš. " Odpovedala som s nádejou že sa tak stane.

,, Je noc, nebudem kvôli tebe budiť niekoho.....otvor už tie dvere alebo ostaneš v tých šatách. " Z jeho hlasu som vytušila pomaly narastajúci hnev, tak som sa vzdala.

Otvorila som dvere, otočila sa mu chrbtom a čakala kým mi pomôže, ale on len tak tam stál a pozeral na môj do polovice odhalený chrbát, po chvíli som pocítila jeho prsty na mojom chrbte kde sa nachádzal zips, moje telo sa naplo a reagovalo na neho so zimomriavkami, cítila som horúčavu, myslela som si že každú chvíľu odpadnem až do chvíle keď sa ozval.

,, Hotovo. "  Povedal a otočil sa na odchod, predtým ako si stihol sadnúť na posteľ mu pípol telefón, pozrel sa na displej a venoval pohľad mne.

,, Musím odísť, neviem kedy sa vrátim, zamkni sa a nevychádzaj. " Povedal a už ho nebolo, ako povedal tak som aj spravila, zamkla som sa.

Odkráčala som do kúpeľne, osprchovala sa, prezliekla a ľahla si do veľkej postele, kde som sa zababušila do periny, spať sa mi moc nedalo, myslela som stále na to ako rýchlo odišiel, chcel aby som nevychádzala, môže byť že sa tu objavil môj brat ? Alebo len majú komplikácie v tej ich mafii ? Všetko toto je pre mňa také nové, neviem ako sa mám správať, nejde mi to tak ako Viktórii, ale mohla by som ju poprosiť aby mi pomohla. Bola som príliš unavená na rozmýšľanie, odkedy odišiel John prešli viac než dve, tri hodiny, nepočítam to, preto som sa rozhodla ho nečakať a šla spať.

Ráno som otvorila oči do ktorých mi slnko priamo svietilo, netušiac som sa pozrela na moju ruku, ktorá objímala osobu vedľa mňa spiacu. Oči mi vystrelili od prekvapenia a ruku ihneď odtiaľ vzala. Následne sa osoba otočila smerom ku mne a mňa skoro trafil šlak.
,, Čo tu robíš ? ,, Vykríkla som a vyskočila z postele. Na čo sa pán idiot začal smiať ako retardovaný.

,, To nie je smiešne !.....povedal si že budeš spať na gauči, tak prečo na ňom nie si ? "

,, Nekrič....bolí ma z teba hlava. " Toto bola jeho odpoveď a potom si hlavu založil pod vankúš. Idiot jeden. Ako si môže niečo takéto dovoliť.

,, Okamžite vylez z mojej postele. " Povedala som s väčším netrpezlivým nádychom. Vankúš odhodil ani neviem kam sa sadol si tak aby mi bol tvárou tvár.

,,  Popravde táto posteľ je moja, presne tak, ako aj celá táto izba, buď rada že som ti dovolil tu prespať. " Zaškeril sa na mňa. No počkaj ! Toto ti nedarujem. Podišla som k nemu bližšie presne z tej strany na ktorej sedel, chytila som do rúk vankúš ktorý sa skrýval za ním a udrela som ho. Praktický si myslím, že ho to nemohlo bolieť, ten vankúš bol mäkký, takže mu neurobí žiadny fyzickú škodu na jeho osobnosti, možno na egu ale to je čosi úplne iné.

Chvíľu po tom ostal nehybne sedieť, nevedela som čo robiť, tak som sa zohla aby som mu videla do tváre. Chcela som zhodnotiť situáciu ako na tom som, či je so mnou veľmi zle alebo ma radšej ukameňuje. Ale to som robiť nemala, v momente čo som sa náhla bližšie ma chytil za obe zápästia, potiahol na seba a prevrátil priamo na posteľ, takže som teraz ležala na chrbte a úplne blízko neho. Stále ma držal a jeho tvár bola nebezpečné blízko. Na tvári som cítila jeho dych, jeho vôňu ktorá ma vyviedla z miery, opantala ma. Ako môže byť tento nebezpečný a zlý človek tak sexy ? Prečo chcem aby táto situácia ešte neskončila ? Mohla by som si naďalej klásť podobné otázky, no jeho pohľad hovoril za všetko, pohľad zvieraťa ktorý vás dostáva do pasce, priblížil sa k môjmu uchu, pery mal blízko, strašne blízko až ma striaslo z toho. Nakoniec po chvíľke prehovoril.

,, Nezahrávaj sa so mnou. "

Pošepol a hneď na to pustil moje zápästia, postavil sa a odkráčal preč z miestnosti.

Ahojte 🖐️ prepáčte mi že vydávam časť takto neskoro ale vážne nestíham, budem sa snažiť písať viac a hlavne častejšie 🙏😅❤️  Príjemný večer a veľa šťastia a sily do tohto týždňa. 🍀