Dlhom Spojený

II.

Cesta za sledovaním.

Ráno som vstal iba na svitanie slnka, lúče dopadali na moju tvár cez sklenené okno, do budíka som mal ešte viac než dve hodiny. Rozhodol som sa naraňajkovať, potom si vzal  slúchadlá a prezliekol sa do kraťasov a voľného fitness tielka. Bolo ideálne počasie na behanie, nebolo príliš teplo ako je zvykom poobede, ale nebolo ani chladno.

Všímal som si naokolo ľudí ktorí o piatej ráno chodia do práce, ľudí ktorí majú obyčajné životy, rodiny, aj robotu a nič im nechýba. Sem tam je vidno aj ľudí ktorí sú nespokojní so svojím životom. Takým chýba odhodlanie, guráž alebo len sa nechajú utláčať nadriadením.
Nemajú dostatok odvahy postaviť sa niekomu zoči voči a povedať svoj vlastný názor. Niekedy rozmýšľam prečo to takto je, prečo keď človek má všetko, tak si to neváži. Alebo naopak, nemá nič a váži si aj pár drobných zarobených na chleba.

Toto zamyslenie nad ľuďmi je niekedy moc komplikované, hľadáme riešenie a odpovede, ale tie sa vždy viac a viac zamotajú.

Pri rannom behu nestretávam iba ťažko pracujúcich ľudí, alebo pracujúcich ktorí celý deň len sedia na zadkoch v kancelárii. Stretávam aj obyčajních ľudí ktorí venčia svoje psy, dievčatá ktoré cestujú do školy, sú také mladé ale predsa odvážne so svojim výzorom.
Ešte že nechcem mať deti, svojej dcére by som nikdy nedovolil v trinástich sa maľovať ako kraslica, alebo mať priateľa v takom malom veku, niet ešte mať pohlavný styk. Bohužiaľ v tomto storočí je už len pár dievčat takých ktoré dovŕšili dospelosť a ešte neboli s nikým, takým patrí môj rešpekt.

Pozeral som sa na svitanie slnka, započúval sa do hudby a sledoval rýchli život v meste. Vo dne v noci to tu žilo. Zastal som v behu aby som si mohol poriadne vydýchnúť a kochať sa krásou navôkol, šum mora, spev vtákov, malý vietor, tento okamih som chcel aby trval večne. Žiadne starosti a povinnosti.
Škoda že to takto nemôže trvať navždy.

Po behu som sa doma osprchoval, obliekol sa, no nie moc nápadne, veď predsa idem sledovať dievča, nemôžem si vziať svoj čierny oblek a vyzerať ako zabijak.
Preto som sa rozhodol, že si dám na seba niečo pohodlné čo som dlhé roky von nenosil.
Boli to modré džíny s čieným tričkom ktoré bolo priliehavé na moje telo, rysovalo tak moje svalstvo pod oblečením. Podľa mňa som bol dosť cool.
Vždy za mnou dievčatá bláznili, nechcem sa chváliť ale je to tak, bol som dvojmetrový fešák, s tmavými vlasmi, na hrudi som mal tetovanie a taktiež sa mi to tiahlo na rameno až na predlaktie.
Ešte som si vzal z chodby svoj kožený kabát, nasadil tenisky a mohlo sa vyraziť.

V aute som nerozmýšľal, len som si to namieril ku Karlosovi, nechcelo sa mi dnes s ním pracovať, a našťastie ani nebudem musieť. Po príchode k nemu som ho načapal aj s jeho novou spoločnosťou v posteli, rozhodol som sa im dať súkromie a čas, aspoň ma nebude otravovať a nebude mať erekciu na moje malé dievčatko na stráženie.

..................................

,, Do frasa aj s tým idiotom ktorý dával informácie Antóniovi ! " Zvýšil som hlas vo svojom aute a buchol do volantu.

,, Keď sa mi ten idiot dostane do rúk, asi ho stiahnem z kože a vytapetujem s ním jeho izbu. "
Nechápal som ako môže byť niekto taký kretén. Dá informácie z pred dvoch rokov.

Vypátral som nové informácie o nej a zavolal Antóniovi.
,, Ahoj, naskytol sa problém, ten idiot čo ti zháňal informácie o tom dievčatku, to posral, sú to informácie z pred dvoch rokov, teraz žije v New Yorku, takže sa vrátim domov, zbalím si veci a odcestujem tam. " Riekol som mu do telefónu mierne naštvaný.
,, Dobre, ja to s ním vybavím, za toto mi zaplatí, ty sa vydaj na cestu čím skôr a nezabudni ma o všetkom informovať. "
,, Nie António, ja si to s ním vybavím akonáhle sa vrátim do mesta. " Chcel som si podať toho parchanta ktorý mi len pridal na robote.
,, Tak fajn, ako chceš. " Po tejto vete položil a ja som sa ďalej venoval šoférovaniu.
Hneď po príchode domov som si vzal svoj kufor, nabalil pre mňa najdôležitejšie veci a mohlo sa vyraziť.
Zo Seattle do New Yorku je to 42 hodín, večne sa presúvať kvôli klientom ktorý nevedia platiť na čas ma už unavuje, neviem čo vyviedlo to dievča a preto môj šéf ju chce sledovať ale zaujíma ma to viac a viac.

.....................................

Do New Yorku som dorazil niečo okolo pol noci na druhý deň. Ani sám som neveril tomu aká môže byť cesta únavna a nudná bez Karlosa, nemal ma kto na ceste otravovať. Po tejto dlhej ceste som iba zastavil na malej pumpe kde som si kúpil jedlo a vodu, potom som si to namieril priamo do hotela. Po takej náročnej ceste som bol úplne vyčerpaný, ospalí, dlho som nespal a cesta bola dlhá ale pamätám si na to že bola už situácia kedy som zaspať nemohol, nie kvôli snom ale kvôli hrozbe ktorá na mňa číhala, ak by som zaspal, už by som sa neprebral, určite by mi niekto vtedy s radosťou vpálil guľku do hlavy.
A tak som sa rozhodol po všetkej vyčerpanosti oddýchnuť si. Šiel som si dať teda konečne vytúžený spánok.

Na druhý deň som už skoro ráno sedel v aute pred jej bytom, mal som so sebou kávu. Našťastie mali všade všetko takto skoro ráno otvorené a vedel som si zohnať kávu na prebudenie. Servírka ktorá mi ju balila sa zvodne na mňa usmievala a žmurkala, pri tomto jej geste som si pomyslel že je nadržaná mladá fenočka ktorú nechce nikto uspokojiť, tak prečo by som to robil ja ?
A vtedy ma vytrhlo z tohto bizardného rozmýšľania, čosi čo prešlo predo mnou, bola to žena, mala dlhé kučeravé, hnedé vlasy ktoré na slnku priam žiarili, tak dlhé vlasy som ešte nevidel, mala ich po zadok, po pekne vyformovaný zadok, mohla byť o dve hlavy nižšia než ja, ale jej úsmev bol plný života.
To toto dievčatko mám sledovať ?
Zbláznili ste sa ? Ako to mám urobiť ? Po prvý krát som pocítil túžbu po niekom, túžbu sa zmocniť nad korisťou, túžbu toto dievčatko tvrdo pomilovať. Je to len pud zvieraťa ktorý sa vo mne prebral alebo to je celkom niečo iné, zatiaľ nepoznané ?
No láska to istotne nie je.