Bullying (POZASTAVENÉ)

26

viem že som dlho nepridala časť, a moc ma to mrzí. Nemám čas a popravde ani náladu, či nápady. Táto časť je... no otrasná ale "sto ľudí sto chutí" :) Časť je venoaná mojej láske, ktorá mi pomohla k tomu aby som ju napísala a aj mi dala nápad. :) ďakujem ti @veroniveoff snáď je to dobre napísan=. Milujem ťa lásko. :*

Príjemné čítanie...

***

Dievčatko v rúžových šatočkách, balerínkach s bielymi pančuškami a dvoma zapletenými copíkmi stálo pred veľkou budovou. Všade naokolo boli desiatky kričiacich, skákajúcich a vysmiatych, či uplakaných detí. S nimi rodičia, pri niektorých prípadoch starí rodičia. Dámy a páni, toto som ja. 

"Mami, musím tam ísť?" smutne som sa na ňu zahľadela. Bojím sa tam ísť. Je tu veľa detí a nikoho nepoznám. Čo ak mi budú robiť zle? 

"Musíš zlatíčko. Všetky deti tam musia ísť." pohladila ma po vlasoch a usmiala sa. To isté aj otec. 

"Ale ja sa tam bojím ísť. Čo ak ma nebudú mať radi? Čo ak mi budú robiť zle? Ja tam nechcem ísť. Prosím.." Poznámka: oduté pery platia iba na otca!

Mama si povzdychla a čupla na moju úroveň. "Ničoho sa nemusíš báť zlatíčko. Si krásne a múdre dievčatko. Všetci ťa budú milovaž, tak ako aj ja s ockom, sľubujem. Hneď po škole po teba prídeme a budeme spolu doma a všetko mi porozprávaš. Dobre?" pohladila mi líce a vrelo sa na mňa usmiala. Tak ako to vedia iba maminky.  

Sľuby by sa mali dodržiavať, nie? Mamka nemala pravdu. V škole som sa s nikým neskamarátila. Všetky deti boli v nejakej skupinke a spoločne sa hrali. A ja? Ja som bola odstrčená. Aj keď som prišla ku nejakej skuinke a opýtala sa, či sa môžem s nimi hrať, povedali mi, že nie a odišli.Bolestivé, pre 6 ročné dievčatko, koré bolo pvýkrát v škole. 

Druhý deň sa opakova, až dokým nenastal čas obedovania. Sadla som si ku prázdnemu stolu a čakala, kým mi paní kuchárka nenaloží polivku. Sedela som sama, až pokým si ku mne neprisadol malý zlatý chlapec. Mal hnedé oči a blond vlas. 

"Ahoj, môžžem si k tebe sadnúť?" hanblivo sa ma spýtal. Iba som prikývla a ďalej jedla zeleninovú polievku. Neznámy chlapec vyliezol na stoličku a tčakal, kým si ho jedna z kuchárok všimne. "Ja som Justin Bieber, a ty si?" zrazu prehovoril. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa od ucha k uchu. 

"Mamka ma učila, že sa nemám rozprávať s cudzími. a ani im hovoriťmno." povedala som tíško.

"Aj mňa. ale ty nie si neznáma. Ty si moja kamarátka. Chceš byť moja kamarátka?" znovu sa usmial. 

prikývla som. "Chcem. Som Shannon Riverová." usmiala som sa aj ja a natiahla k nemu ruku. To isté spravil aj on a spoločne sme si potriasli rukami. 

"To je zlaté. Vy budete určite kamaráti ešte dlho." Ozval sa hlas vedľa nás. Obaja sme sa pozreli tým smerom. Pri našom stole stála usmiata, mladá kuchárka s tanierom plným polievky. Asi pre Justina. 

A aj sa tak stalo. Boli sme výborný kamaráti. Každý deň sme sa spoločne hrávali a ignorovali škaredé pohľady od ostatných. Hrali sme sa spolu stále. Boli sme ako brat a sestra, až do tretieho ročníka. V treťom ročníku sa Justin presťahoval s rodičmi do LA. Vrátili sa až o štyri roky. Nepamútal si ma a pridal sa  skupinke ľudí (Chaz, Ryan...), ktorý ma šikanovali. A zvyšok... už poznáte. 

Súčasnosť

On ju pobozkal.. On ju.. ale šo to vôbec riešim? Musím na neho zabudnúť. Pre jeho vlastné dobro. Pozrel mojim smerom a hneď sa od Rossalie odtiahol. Falošne som sa na neho usmiala a prešla ku svojej lavici. Tess si sadla hneď vedľa mňa a povzbudzujúco sa na mňa usmiala.  úsmev som jej opätovala. 

Úmorne nudný a zbytočne dlhý školskť deň konečne skončil a ja môžem ísť odtiaľto preč! Zobrala som si všetky učebnice a nahádzala ich do tašky a zavrela skrinku. "Musíme sa porozprývať." bez akého koľvek nýznaku že je za mnou na mňa prehovoril a ťahal ma cez celú chodbu von pred školu. 

Z celej sily som sa mu vytrhla zo zovretia a odstúpia o dva kroky vzad. "Justin, nemáme sa o čom rozprávaž. Včera som ti povedala naposledy, keď sme sa spoločne rozprávali, som ti povedala všetko čo som chcela a potrebovala. Už ma prosím nechaj." musela som sa pozrieť inam. Pohľad do jeho očí by som nezvládla. 

"Shannon, prosím, normálne sa porozprávajme." Znovu ma chytil za ruku a pozrel hlboko do očí. Toto nezvládam. akéto správanie. 

"Justin, prepáč, ale nie. Už sme si povedali čo sme mali, tak už to nerieš." Znovu som sa mu chcela vytrhnúť, ale mal až moc silno obtočenú ruku okolo mojej. 

"Hovorila si iba ty, Mňa si nenechala povedať ani jedno slovo." zašepkal. 

"Justin... Ide mi autobus." povzdychol si a pustil ma. 

"Milujem ťa..." zašepkal a pozrel na mňa so slzami. 

"Stihla som si všimnúť, ako ma miluješ. Hladal si moju lásku v Rossalininých perách?" zasmiala som sa a išla smerom na zastávku, ku ktorej sa už blíťil autobs.

"Al-" prerušila som ho. 

"Nechaj to tak. Mne je jedno koho bozkávaš. Nie sme spolu." dobehla som na zastávku a rýchlo naskočila na autobus. Z okna som videla ako tam stojí a zotiera si slzy. Ten pohľad bolel.. 

Večer

"Slečna Riverová, dnes Vám to ale náramne svečí." usmiala sa na mňa Paní Willsová a celú si ma prehliadla. Nepohodlné šaty, v ktorých som sa dusila, opätky, na ktorých som sa bála spraviť čo i len krok, lebo bx som si vybila celý chrup, bolerko, ktoré ma škrabalo aj na miestach, o ktorých som ani nevedela, če ich mám, zdobili moju maličkosť.

"Ďakujem Vám, Paní Willsová. Aj Vy ste dneska prekrásna. Pán Willson sa má čim pýšiť." nie, nemá. Stará, vráskatá ropucha v obtiahnutých šatách, ktoré zvýrazňujú kačdú jednu nedokonalosť na jej tele a topánky ako mojej zosnulej babičky vážne nie sú moc pekné. Ale všetká úcta odvahe, že si to oliekla. 

"Si zlatíčko." vrelo sa na mňa usmiala a išla ďalej. Prevrátila som očami a zdvyhla si sukňu od šatov. Nenávidím tieto akcie. Taká zbytočná stráta času. Namiesto tohoto som mohla byť v izbe a čítať "na vine sú hviezdy" alebo aj kľudne štrikovať! Ale toto? Zabite ma! Hneď!

Otočila som sa na opätu a vykročila vpred. Na konci veľkej sály som ďakovala Bohu za nepoškodený chrup či končatinu. Otvorila som veľká dvere a chcela výsť na čerstvý vzduch, no zastavila ma hruď v obleku. Pozrela som hore a zahľadela sa osobe do očí.

"Adam..."

Je to krátke al zo <3!! Milujem Vás lásky moje.