Bullying (POZASTAVENÉ)

18

Časť venujem: @Danyys

"Nie je to ťažké. Neboj sa. Zvládneš to. Celý čas budem pri tebe a budem ťa držať.." Povedal a držal mi ruky.

"Sľubuješ?" Odula som spodnú peru. "Sľubujem." Mierne sa zasmial. Zhlboka som sa nadýchla a postavila sa na longpord. Držal mi ruky a sledoval moje nohy aby nespravili žiaden zlý krok, pohyb.

"Trošku sa posunieme, áno?" Palcami mi hladil chrbát dlane a pozeral mi do očí. Prikývla som na súhlas a longbord sa začal hýbať dopredu. Silnejšie som mu stlačila ruky. 0kľud." Jemne sa na mňa usmial a trošku ma nahol na stranu. "Keď sa nahneš napravo, tvoja telesná váha príjme longboard aby odbočil doprava. A tak isto to platí ajna ľavú stranu." Nahla som sa doprava, čiže na stranu Justina, ale asi trošku viac než som predpokľadala a longboard utiekol kúsok ďalej a ja som spadla na Justina. Rýchlo ma zachytil a silno objal aby som nespadla.

"V poriadku?" Pozrel na mňa a pohladil mi vlasy.

"Áno som. Vďaka pán záchranca." Jemne som ho pobozkala na pery. Usmial sa mi na ne a objal ma silnejšie okolo pásu a pritiahol bližšie. "Héééj, Biebes!" Počula som smiech.

Justin zavrčal a odtiahol sa odomňa. "Čo chceš Twist?" Držal si ma za bok pri sebe a hladil mi.. zadok?! Bieber! Za chrbtom som mu nenápadne buchla po ruke.

"Prišlu sme ti s Peťom oznámiť, že dnes má Frank párty, tak či sa pridáte." Usmial sa na nás. Pozrela som na Jussa a ten na mňa. "Čo myslíš láska? Pôjdeme?" Bola som k nemu pritúlená a on sa mi hral s vlasmi.

"Ja nemôžem. Musím ísť na otcovu akciu. Ale ty kľudne choď. Ja už aj tak musím ísť a začať sa chystať." Prevrátil som očami a hlavu znovu zarila do jeho hrude a zúfalo povzdychla.

"Ja za vami prídem chalani." Mávol na nich a spolu sme išli preč.

"A kedy ťa potom uvidím?" Smutne na mňa pozrel a prepletal si moje vlasy pomedzi prsty. Hlavu som mala v jeho záhybe na krku a vdychovala jeho prekrásnu vôňu. Vonia nádherne.

"Neviem miláčik ale už musím ísť. Po tej akcií ti zavolám." Rýchlo som ho pobozkala a išla domov.

-Justin-

Keď odišla vrátil som sa k chalanom. Moja nálada poklesla na bod mrazu keď tu nie je Shannon. "Tak čo ty zaľúbenec? Ideš?" Zavraždil som Lila pohľadom a pozrel na Peťa.

"Nevolaj ma zaľúbenec a hej idem." Zasmiali sa pokrútili hlavami a spolu sme vyrazili na miesto diania t. j. Frankov dom.

•večer•

Mal som v sebe už pár pohárikiv whisky a vodky ale bol som stále pri vedomí. Zrazu sa ku mne dotafárila Rosalie. Sadla si mi na kolená a objala okolo krku. "Čo to robíš?" Zmätene som sa na ňu pozrel. Pery prilepila na môj krk a začala ho pomaly bozkávať. "Miláčik, poďme sa zabaviť." Šepkala a pokračovala v tej otpornej činnosti.

Odtrčil som ju od seba. "Nato rovno zabudni. Som zadaný a nemám záujem spať s takou štetkou ako si ty." Zavrčal som jej do tváre a postavil som sa. Chcel som odísť no jej ruka ma zastavila.

"V tom prípade sa dozvie ten tvoj prívesok aj to ako si sa so mnou vyspal keď ti ležkala v nemocnici." Spravila smutný výraz tváre a potom sa uškrnula. Jak ja to dievča nenávidím!

Prišiel som bližšie k nej a schytil ju pod krk. Netlačil som ju len jemne stlačil. Nie som monštrum ktoré bije dievčatá, teda už nie..

"Skús to niekomu povedať a je po tebe! Rozumel sa?!" Jemne sa usmiala a prikývla. Ten úsmev mi napovedal zlú budúcnosť ale nechal som to tak a odišiel za svojou ládkou. Je mi jasné že ešte nebude doma ale ja ju počkám.

Zastavil som pred jej domo a keďže ona si zo zásady nikdy nezavrie balkónové dvere tak som vošiel. Musím jej to povedať nech si ich zatvára lebo mi ju niekto ukradne.

-Shannon-

"A počuli ste že Kweenová je znovu tehotná?" "Vraj McClank zbankrotoval a jeho firmu prebral jeho syn." "Oscarovu dcéru Mirandu vraj prijali na vysokú."

Z každej stránky som počula nejaké nudné reči a klebety. Bože ja chcem ísť domov. V tesných šatách a vysokých opätkoch som kráčala ďalej a hladala otca. Postavila som sa pred tri malé schody a opatrne po nic schádzala. Vysoké opätky nie sú dobrí kamaráti so schodami a tak sa mi potvrtla noha a ja som padala. No nakoniec ma zastavili niečie ruky. Dotyčná osoba mi pomohla vstať. Pozrela som sa mu do očí a celá sa v nich stratila.

"Opatrne slečna. Mohli ste si ublížiť a o by predsa nikto nechcel." Nádherne sa usmial a opatrne ma postavil na nohy.

"J-ja sa Vám moc ospravedlňujem." Upravila som si šaty a zahanbene hľadela do zeme.

"Nič sa nestalo, neospravedlňujte sa." Bože má tak prekrásny úsmev.

Cítila som ako mi horia líčka. "Shann- ou, ahoj Adam." Otočila som sa a za sebou zbadala usmievajúceho sa otca.

"Ahoj oci." "Dobrý večer Pán River." Povedali sme s Adamom naraz.

"Ahoj Adam, ako sa darí otcovi?" A už je to tu znovu. Nudné reči ktoré ma vážne nezaujímajú.

"Dobre, ďakujem pán River. A čo vy? Ako sa darí firme?" Usmial sa.

"Firme sa darí dobre." Otec mu úsmev opätoval. "Shannon prišiel som zatebou, že už kľudne môžeš ísť domov. Ja prídem až neskoršie a keď si už unavená, čo si, tak kľudne môžeš ísť." Moje modlitby boli vyslišané. Ďakujem ti, Bože!

"Vďaka oci." Usmiala som sa naňho. "A požičiaš mi auto?"

"Zoženiem nejakého šoféra alebo taxík-" Adam ho prerušil.

"Ja vašu dcéru kľudne odveziem. Nerobí mi to najmenší problém." Snim? V jednom aute? A šibe vám?! Veď sa zbláznim! Och, dýchaj Shan..

"No výborne. Dom vieš kde máme, tak mi ju prosím v bezpečí odvez domov." Otec sa naňho usmial. Adam len prikývol a úsmev opätoval no mojim smerom. Otec sa nahol a pobozkal mi čelo a odišiel.

Spoločne sme opustili sálu a vyšli von. Vošli sme do garáže a pristúpili až k nádhernému BMW. Otvoril mi dvere a chytil za ruku. "Opatrne slečna." Usmial sa. Toto dlho nezvládnem.

Pomaly zavrel dvere na mojej strane a auto obišiel a sadol na miesto vodiča. Naštartoval a vyrazili sme.

"A ako sa vlastne voláš druhým menom?" Prerušila som trápne ticho. Na pár chvíľ na mňa pozrel a potom naspäť na cestu. Videla som ako sa mu na tvári vyčaroval jemný úsmev.

"Adam Sparks. Som syn Richarda Sparksa, majiteľa reštaurácíí Rosiegarden." Usmial sa. Túto reštauráciu poznám. Robia tam dobré cestoviny.

"Aha. Tú reštauráciu poznám. Výborná reštaurácia." Usmiala som sa. Jemne prikývol.

"Nechcem sa nijak chváliť ale tiež si to myslím." Spoločne sme sa zasmiali.

•neskôr•

"Tak, a sme tu." Zastavil pred našim domom. Vystúpil a hneď mi otvoril. Vďačne som sa usmiala a vystúpila s jeho pomocou. Zavrel za mnou dvere a nastavil rameno. Doprovodil ma až ku dverám a tam som sa k nemu otočila.

"Ďakujem za pomoc a aj za odvoz.. A v podstate aj za záchranu." Zasmiali sme sa. Prameň vlasov som si založila za ucho a s červeňou na líčkach sa mu pozrela do očí.

"Nemáš vôbec začo. Rád som ti pomohol." Priblížil sa ku mne a chytil mi líčko. Nahol sa ku mojim perám no ja som svoju tvár otočila a pobozkal ma na líčko. "Prepáč.." Zamrmlal a odtiahol sa.

"Nie, neospravedlňuj sa. Len vieš.. Mám pristeľa, ktorého milujem.." Jemne prikývol.

"Tak ja idem. Maj sa pekne Shannon, snáď sa ešte uvidíme." Pohladil ma po ruke a odišiel. Chvíľu som ho ešte sledovala ako kráča preč a následne som sa otočila ku dverám a odomkla. Vošla som dnu a skoro zinfarktovala. Na chodbe stál Justin. Nahnevaný Justin..

JA SA VÁM STRAŠNE MOC OSPRAVEDLŇUJEM!!! JA SOM UŽ ČASŤ MALA AJ NAPÍSANÚ ALE CELÁ SA MI VYMAZALA A MUSELA SOM ZAČAŤ ODZNOVU. EŠTE K TOMU MÁM ŠKOLU A ŠKOLSKÝ ČASOPIS A NESTÍHAM. PROSÍM VOTES A KOMENTY. A EŠTE VÁM STRAŠNE MOC ĎAKUJEM ZA VOTES NA MINULÝCH ČASTIACH! JA VÁS MILUJEM! :3