Bullying (POZASTAVENÉ)

24

Celá som zamrzla a nebola schopná pohybu. Čo tu robí? Kde je Ryan? Prečo tu nie je on ale Justin? Chytila dom kľúčku a začala ňou trhať. Ani som si nevšimla, že zamkol auto. "P-prosím otvor." Zašepkala som a svoj pohľad upierala stále na kľúčku. Na neho sa nedokážem pozrieť.

"Nie. Najskôr sa prosím porozprśvajme." Chytil mi ruku, ktorú som si hneď vytrhla z jeho zovretia.

"Nemáme sa o čom rozprávať justin. Proste len odomkni auto a nechaj ma ísť domov." Viem presne čoho je Rossalie schopná. Neskončím zle len ja. Ale aj môj otec, jeho rodičia a aj moji kamaráti čo je Tessa. A to nesmiem dopustiť. Nie je to, že je pre mňa priateľstvo s Tessov prednejšie ako láska k Justinovi ale v hre je aj otec a starkí.

"Shannon prosím! To čo som povedal som nemyslel vážne. Bolo to od zlosti al-" prerušila som ho v polke vety.

"Mne je to jedno Justin. Za posledných pár hodín som si niečo uvedomila." Buď teraz, alebo nikdy. Ja to dokážem! "Už ťa nemilujem. Mal si pravdu. Nie som taká ako sa zdám. Mýlil si sa vo mne. Nikdy som ťa ozaj nemilovala." Klamstvá, klamstvá a znovu klamstvá. Viem, že klamem, ale nemám na výber. Totiž mám ale bojovať proti Rossalie Hillts, je ako bojovať proti všetkým agentom Shieldu. (P.A. Nie som si istá ako sa to píše. Prepáčte.)

"Klameš! Sama tomu neveríš. To čo tu hovoríš su čisto klamstvá a výplody z tvojej fantázie. Si unavená a nevieš čo ho-"

"Viem čo hovorím Justin! Nie sú to žiadne klamstvá. Je to čisto a len pravda. Budeš sa s ňou musieť vysporiadať, lebo to sa nezmení. Nemilujem ťa a nikdy som ťa nemilovala. Teraz ma pusti a bude konečne po všetkom." Tak ťažko sa to hovorí. A ešte ťažko bude konať.

"Toto nemôže byť pravda." Pokrútil hlavou a tvár si vložil do dlaní a z ťažka vzdychol.

"Ale je. Tak ma láskavo pusti z toho auta!" Mierne som zvýšila hlas. Zložil ruky zo svojej tváre a pozrel mi do očí. Rýchlo som svoj zrak odvrátila a pozrela inam. Nedokážem mu pozerať do očí a vidieť tam tú bolesť, ktorú som mu v posledných minútach spôsobila. "Prosím." Posledné zašepkanie vyšlo pomedzi moje pery a on nakoniec odomkol auto.

"Milujem ťa." Zašepkal, keď som držala kľúčku a chystala sa vystúpiť. Zhlaboka som sa nadýchla a pokrútila hlavou. Vystúpila som a tašku si prehodila na plece. Utekala som čo najďalej!

Prečo je to také ťakžké?

Ďalší deň:
Zobudila som sa na zvuk budíku pod vankúšom. Najhoršia vec, ktorá môže byť! Vstala som a pripravila sa do školy. Dnes to bude peklo. Neviem čo mám očakávať od Justina. Potom čo som mu povedala. Viem že som mu ublížila a to ma bolí najviac.

Vystúpila som z otcovho auta a pozrela sa na vchod školy. Zhlboka som sa nadýchla a prešla ku dverám. Vošla som na hlučnú chodbu plnú študentov. Pár pohľadov sa na mňa upriamilo, no väčšinou ma ignorovali. Kráčala som chodbou pomedzi študentami až som sa dostala ku svojej skrinke. Odomkla som zámok a začala si z nej vyberať potrebné učebnice.

"Ako si mu to mohla urobiť?" Pri náhlom hlase pri mojej skrinke som sebou trhla a buchla sa do dverí skrinky. Pozrela som sa na stranu a uvidela Tess. Pozerala na mňa... smutne a znechutene?

"Pozri ja-" prerušila ma.

"Mne nič nehovor. Nie je to moja vec. Mna do tvojej lásky alebo nenávisti k nemu nie je nič, len ti chcem povedať, že to čo si spravila bolo zlé. Nečakala som to od teba. Myslela som si, že si iná. Ale asi ťa nakoniec peniaze tvojho otca zmenili." Tak toto zabolelo. Nikto nevie ako to naozaj je ani Tess, tak prečo hovorí takéto veci?

"Nie je to tak ako si myslíte. No nemôžem vám povedať pravdu. Ale buď si istá, že peniaze ma nezmenili a som stále tá istá Shannon Riverová akú poznáš už z kaviarne." Zavrela som skrinku a otočila sa jej čelom.

"Kebyže si tá istá Shannon Riverová, akú poznám, tak sa nezachová takto." Pokrútila hlavou.

"Nevieš prečo som sa tak zachovala!" Mierne som zvýšila hlas.

"Tak mi povedz prečo!"

"Nemôžem.." Pošepky som povedala a sklonila hlavu. "Nemôžem, aj keď tak veľmi chcem. Mezú ma čo som spravila, no nemala som na výber." Zdvyhla som hlavu a pozrela na ňu. "Prepáč ak som ťa sklamala a máš ma za inú Shannon. No som to stále ja." S poslednou vetou som odišla do učebne matematiky.

-Justin-
Celú noc som nespal. Sedel som na posteli a premýšľal. Všetko sa pokazilo a ja neviem kde sa stala chyba. Viem, že sme sa pohádali a ja som v aquaparku zle zareagoval, ale to nemohlo snáď zapríčiniť to, že ma nemiluje. Alebo áno? Alebo aa so mnou len hrala?

V škole to bolo hrozné. Nevnímal som reči učiteľov, spolužiakov ani kamarátov. Chcel som ísť odtiaľ čo najskôr preč.

"Justin, čo tak smutne?" Prevrátil som očami nad hlasom Rossalie.

"Nemám najlepšiu náladu, tak ma prosím ťa nechaj." Odsunul som ju od seba a ďalej sa opieral lakťom o lavicu a čelom o dlaň.

"Chcem ti len pomôcť. Nerada ťa vidím smutného." Pohladila mi ruku a sadla si na stoličku vedľa mňa. "Tak hovor. Čo sa stalo?"

Neviem či jej môžem veriť. Nikdy nebola takáto milá a mám pocit, že to iba hrá ale na druhú stranu by som jej mal dať šancu. Ľudia sa menia. Tak ako sa zmenila aj Shannon.

"Shannon sa so mnou rozišla." Zamrmlal som a pravou rukou som začal kresliť po lavici nezmyselné obrazce.

"Ako to? Čo sa stalo?" Skrivila obočie a prisunula sa bližšie.

"Sám neviem čo sa stalo. Pohádali sme sa a ja som sa zle zachoval. Potom sa na dlhú dobu nikomu neozývala a mali sme o ňu strach. Keď ju Ryan našiel, bola celá dobitá a uplakaná. Chcel som sa s ňou porozprávať, no hneď utiekla do auta. Mal ju odviesť Ryan no išiel som ja. V aute mi vykričala že ma nikdy nemilovala a ani nemiluje. A potom odišla." Pri spomienka na včerajší deň, najhorší deň v mojom živote, mi vypadla z oka slza.

"Ak je pravda čo hovoríš, tak ti za slzy nestojí. Mala to najlepšie čo mohla mať. Mala teba a nevážila si to. Je ro iba namyslené dievča, ktoré má v hlave iba otcove peniaze. Nesmieš sa trápiť pre niekoho ako je ona." Objala ma jednou rukou a hladila chrbát.

"Vďaka Rossie. Nečakal som, že to poviem, ale pomohla si mi." Usmial som sa na ňu a objal ju.