Bullying (POZASTAVENÉ)

2

"Takže H2O je vodík?" Zúfalo sa na mňa pozrel Justin. Povzdychla som si a zaťahala si za končeky vlasov. "Nie. H je vodík, O je kyslík a H2O je voda." Všetko ťažké dokázal pochopiť ako je rozklad, neutralizácia ale toto nevie pochopiť. Neuveriteľný chlap.

Rukami si prešiel po tvári. "Ja prepadnem." Zamrmlal. Hlavu si vložil do stredu učebnice a zavrčal. Bolo to komické no nemala som odvahu sa zasmiať. "Neboj, neprepadneš. Pozajtra máš tú písomku takže ešte ak prídeš zajtra tak to už bude super. Skúsim ti to tak pripraviť aby si to chápal." Neisto som hovorila. Zdvyhol hlavu od učebnice a vďačne sa usmial. Už po druhýkrát za dnešný deň. Niečo s ním nie je v poriadku. 

"Dik Riverová." Zaklapol učebnicu a hodil si ju do tašky. Chcel niečo povedať no započuli sme z dola rachot. V momente som vyletela z izby a utekala za zdrojom hluku. Videla som mamu ako sedí na zemi a pokúša sa postaviť. Pribehla som k nej a pomohla jej sa postaviť a usadila ju na sedačke.

"Mami čo to tu vyvádzaš?" Pozrela som sa okolo a na zemi boli plastové poháre. "Chcela som to ísť odniesť do kuchyne ale zamotala sa mi hlava." "Mala si ma zavolať. Vieš že máš odpočívať!" Bola som nazúrená, no zároveň aj vystrašená. "Prepáč zlatko." Pohladila ma po ruke. "Ale nechcela som vás rušiť." Kývla hlavou k dverám kde stál pravdepodobne Justin.

"Tých pár minút by nás nezabilo. Bože mami." Povzdychla som si a prešla si rukami po tvári. "Ideme znova ku mne. Keby niečo tak na mňa zakrič. Jasné?" Zdvyhla som obočie. Mama jemne a s úsmevom prikývla. Zo zeme som pozbierala poháre a zobrala ich do kuchyne. 

Otočila som sa ku dverám od obývačky a uvidela tam Justina s taškou. On už ide? "Už musím ísť. Ale veľmi pekne ďakujem. A zajtra sa vidíme. Dovidenia paní Riverová a vďaka za obed." Povedal mame a tá sa len usmiala. "Maj sa Shannon." Prvýkrát ma nazval Shannon. Bol to pekný a príjemný pocit počuť z jeho úst moje krstné meno a nie len priezvisko. "Ahoj." Usmiala som sa a zavrela za ním dvere. 

-Justin-

Sedel som pred počítačom a rozklikol google. "Joshua River" napísal som do vyhľadávania a čakal čo mi to nájde. Netrpezlivo som klepal prstami po stole a pozoroval bielu obrazovku počítača. Na obrazovke mi vybehlo množstvo linkou. Rozklilkol som wikipédiu a začal čítať.

"Joshua River, bohatý a známy obchodník a podnikateľ. Majiteľ hotelového impéria River's place. Slobodný 43 ročný muž. Bezdetný." Dočítal som najhlavnejšie informácie. Ako že bezdetný? Však Riverová je jeho dcéra, sama mi to dnes potvrdila. Sedel som za stolom už peknú chvíľu keď sa mi začali zatvárať oči. Hlasno som si povzdychol a rukami si prešiel po tvári. Potrebujem si už ľahnúť. Dnes to bol dlhý deň.

-Shannon-

Ráno som sa zobudila na zvuk budíku.Otvorila som oči jedno po druhom a pomaly si zbykala na svetlo, ktoré ma obklopovalo. Vypla som tú hučiacu otravnú vec a pomaly si sadla a nohy si prehodila cez postel. Postavila som sa z postele a vošla do kúpeľne. Umyla som si zuby a v izbe sa obliekla do čistých vecí.

Zobrala som si tašku a zišla dole. "Mami idem do školy." vošla som do obývačky a znovu videla mamu s tou istou knihou ako vždy. Izbu naplňoval zvuk vychádzajúci z rádia. "Dobre miláčik. Pekný deň ti prajem." Podišla som ku nej a dala som jej pusu na líčko. "Dobre, aj tebe. Ak by sa čokoľvek dialo volaj do školy. A prosím ťa, hlavne buď opatrná. Nič ťažké nezdvýhaj a nevstávaj prudko a veľa pi a jedz." videla som ako s úsmevom pokrútila očami a pozrela na mňa. "Ľúbim ťa." pobozkala mi líce a znovu sa vrátila ku svojej knihe. 

Sadla som do autobusu na moje obviklé miesto a pozerala von oknom. Zrazu som pocítila niečo mokré na tričku. "Ježiši prepáč." Počula som smiech a hrané ospravedlnenie. Otočila som hlavu doľava a zbadala Johna a Ryana. Smiali sa na celý autobus, čím upútali pozornosť všetkých žiakov. Hneď ako to zbadali tak sa začali smiať. Potriasla som hlavou a snažila som sa potlačiť chuť plakať a ignorovala som to. Keď sme boli pred školou, rýchlo som vystúpila a vošla do budovy. 

Po škole som si zbalila všetky veci a vyšla von. Justin stál pri svojom aute a keď ma zbadal mávol na mňa nech idem k nemu. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila k nemu. "Ahoj." Nesmelo som pozdravila. Iba kývol hlavou a nasadol na miesto vodiča. Povzdychla som si a sadla si na miesto spolujazdca. 

Zaparkoval pred načim domom a spolu sme vystúpili. Prešli sme k vhodovým dverám a ja som vstúpila dnu. Všade bolo ticho. Skrčila som obočie a vošla rýchlim krokom do kuchyne.

Išla som si niečo vybaviť. Spravte si s Justinom niečo jesť prosím. Ľúbim ťa. Mama.

Čo si mohla ísť vybaviť? No to mi bude musieť ešte vysvetliť. "Čo si prosíš jesť?" Spýtala som sa hlasnejšie aby ma počul. "Ja som tu nemusíš kričať. A neviem. Čo máte?" Najskôr sa jemne zasmial a potom sa usmial.

Sčervenala som a hlavu skonila. "Prepáč.." Zamrmlala som. "No.. nič moc ale máme tu kúsok chleba a vajíčka. Môžem ti spraviť chlieb vo vajci?" Pozrela som naňho. Prikývol.

"Áno prosím. Pomôžem ti?" Zdvyhol obočie. "Nie nemusíš. Môžeš si sadnúť ja to spravím." Začala som robiť chleba vo vajci a nakoniec som mu ich podala. "Dobrú chuť." Usmiala som sa. "Ty nebudeš?" Zdvyhol obočie.

Potriasla som hlavou. "Nie. Toto bol posledný chlieb. A nie som ani hladná." Zobral chlieb do ruky a podal mi ho. "Mne jeden stačí. Jesť musíš. Tu máš." váhavo som ho zobrala z ruky a pomaly začala jesť. "Vďaka." Šeptom som poďakovala.  "Neďakuj mi. Však si si to ty spravila." Mierne sa zasmial a jedol ďalej.

Po zjedení som mu zobrala tanier a umyla ho spoločne s panvicou a misou v ktorej som robila chlieb. "Chceš sa učiť tu alebo hore v izbe?" Ukázala som na moje dvere od izby.  "Kľudne aj tu." Ukázal na obývačku. Prikývla som a z chodby som si zobrala tašku. 

Všetko som mu vysvetlila a ukázala rôzne príklady. Niektoré mu vyšli no niektoré nie. "Ja už nemôžem." Vzdychol a hodil sa do sedačky. Mierne a potichu som sa zasmiala. "Už asi pôjdem." Usmial sa a všetko si uložil do tašky. "Zajtra mi dež palce."

"Neboj budem. Ale ty to dáš. Uvidíš. Už ti to ide aj príklady a aj teória. Zvládneš to." Usmiala som sa a vlasy si založila za ucho. "To dúfam." vzdychol a postavil sa zo sedačky. "No nič. Ďakujem ti za pomoc a zajtra sa pokúsim to napísať najlepšie ako budem môcť." prešli sme spolu ku vchdovým dverám, kde sa Justin obul do topánok a zobral si svoju tašku cez rameno. "Ta sa maj." jemne mi zamával, čo som mu oplatila a odišiel.