Bullying (POZASTAVENÉ)

12

Stáli sme pred mojim domom a Peter sa mi pozeral hlboko do očí. "Vieš Shan.. Ja som si dnes uvedomil že k tebe niečo cítim." Zamrmlal so štipkou sebavedomosti. "Dnes ako sme sa spolu rozprávali a bližšie spoznali tak mi došlo že ťa milujem.." Priblížil sa ku mne a chytil mi tvár do dlaní. Začal sa ku mne približivať no ja som sa odtiahľa. Ja to nedokážem.

"Prepáč mi to Peter. Ja ťa mám rada ale si pre mňa ako kamarát ktorý mi pomôže vždy keď to budem potrebovať. Prosím pochop ma." Zúfalo som sa naňho pozrela. Skonil hlavu a jemne prikývol.

"To je v pohode, nebudem ťa do ničoho nútiť. Budem rád keď ostaneme aspoň kamarátmi a na toto môžeme zabudnúť." Zamrmlal a pozrel sa na mňa.

Podišla som k nemu a objala ho okolo trupu. "Ďakujem že ma chápeš." Zamrmlala som mu do hrude.

"Neďakuj mi princezná." Pobozkal ma na vrch hlavy a hladil po chrbáte. "Teraz už bež domov a vyspinkaj sa dobre. Zajtra sa vidíme v škole." Usmial sa na mňa pobozkal ma na líčko a odišiel.

Vošla som do domu a skĺzla po dverách dolú. "Miláčik, tak ako bolo?" Pozrela som na mamu a pokrútila hlavou.

"Bolo dobre." Usmiala som sa a postavila sa. "Mami, idem si ja už ľahnúť. Som nejaká unavená.." Prehrabla som si vlasy. Mama prikývla a ja som vošla do izby.

Vošla som do uzby a zvalila sa na posteľ. Zobrala som vankúš a začala doň pišťať. Prerušilo ma až hádzanie niečoho do môjho okna. Neochotne som sa postavila a podišla k nemu. Otvorila som ho a dole zbadala Justina.

"Poď prosím dole. Chcem sa s tebou porozprávať." Šeptom zakričal.

"N-nemám čas." Zakoktala som sa.

"Prosím. Len na chvíľku." Naliehal. Prekrútila som očami tak aby to nevidel.

"Čakaj tam." Zavrela som okno a otočila sa naspäť. Rýchlo som zo seba zhodila šaty a obliekla si tepláky a tričko. Zišla som dole a vyšla von. "Tak?" Podišla som k nemu. Začal prekračovať z nohy na nohu a triež si dlane o seba.

"Ty si bola s Petrom na večeri?" Vie on vôbec aký prekrásny má úsmev? Počkať čo to práve povedal?

"Odkiaľ to vieš?" Ticho som prehovorila.

"Rozprával som sa d ním." Tvrdo povedal. Už nevyzeral tak milo. "Takže najskôr mi natrepeš do hlavy že ma miluješ a potom si ideš na večeru s Petrom?!" Zvýšil hlas a rozhodil rukami.

"Ale ja.." Prerušil ma.

"Ty čo?!"

"To čo som povedala tebe bolo myslené vážne a z lásky a to že som išla s Petrom na večeru.. Požiadal ma o to a ja som ho nechcela odmietnuť. Aj som mu povedala že nech sme len kamaráti." Prečo som pri ňom taká uziahnutá? Počkať ja som taká pri všetkých..

"Takže s kamarátom si chodíš len tak na večere?! Som počul aj to že ti dal šaty a topánky. Ti šlo len o to čo?! Kebyže ho odmietneš tak ti tie veci nedá ale naša chudobná chudinka ho využila a nechala si veci čo?" Priblížil sa ku mne a ja som z neho cítila alkohol: je opitý..

"Prečo tu teraz na mňa kričíš a vyhadzuješ mi na oči že som chudobná? Vôbec som to neprijala kvoly tomu aby som si mohla nechať tie veci. Kľudne mu ich aj vrátim. Neodmietla som ho preto, lebo bol ku mne milý a pozorný a nechcela som ho raniť." Začala som rozprávať trošku hlasnejšie. "Nie ako ty." Zamrmlala som a vtedy som zacítila štipľavú ranu na pravom líci.

On ma udrel..

Slzy sa mi tlačili z očí. Vystrašene som naňho hľadela. Tak isto aj on na mňa..

-Justin-

Ja som ju udrel. V momente ako sa moja ruka dotkla jej líca som striezvel. Ako som to mohol spraviť? Vyplašene na mňa hľadela. "Shan.. Ja-" nestihol som dopovedať a ona sa s plačom rozbehla do svojho domu.

Silno som sa potiahol za končeky a preklínal sa. Som totálny idiot..

Ráno
-Shannon-

Zobudila som sa na otravný zvuk budúka. Vstala som z postele a išla sa osprchovať. Pozrela som do zrkadla a hneď mi padol zrak na veľku červenú škvrnu na líci.

Zakrila som si to make-up-om a následne sa obliekla. Z kuchyne som si zobrala desiatu nachystanú na linke a išla na autobus.

Je to nudné!! :/