Bullying (POZASTAVENÉ)

13

Vošla som do budovi školy a zrak mi padol na Justina ako sa rozpráva s Rossalie. Hneď ako sa na mňa pozrel sa s ňou asi rozlúčil a išiel mojim smerom. Sklonila som hlavu a rýchlim krokom išla inam. Chytil ma za zápästie a potiahol k sebe. Zatackala som sa a padla mu do náručia. Keď som si to uvedomila odtiahla som sa a odstúpila o krok.

"Č-čo?" Znova kokcem!

"Shan.. Ja som sa ti chcel ospravedlniť. Prosím odpusť mi to." Zatváril sa smutne. Nabrala som všetkú silu a odvahu a hlavne sebavedomosť a facku mu vrátila. V momente sa chytil za líce a šokovane na mňa hľadel. Usmiala som sa a upravil som si oblečenie.

"Odpustené." Usmiala som sa a žmurkla naňho. Zasmial sa a pokrútil hlavou. Nahol sa ku mne a objal ma.

"Kamaráti?" S nádejou na mňa pozrel.

"To sa ešte uvidí." Usmiala som sa a odstúpila od neho. Všimla som si všetkých pohľady. Prekvapené pohľady. Otočila som sa a za sebou som videla kráčajúceho Petra. Rozbehla som sa za ním a objala ho. Skoro spadol a pridržal sa skrinky takže to ustál.

"Ahoj, princezná." Zasmial sa pohladul ma po chrbáte a pobozkal na vlasy.

"Ehm ehm." Započuli sme odkašlanie. Otočili sme sa tam a stál tam Justin. "Vy dvaja.." Začal ukazovať na oboch z nás.

"Nie. Sme len kamaráti." Povredal Peter. "No čo princezná, čo máš za hodinu?" Pohladil ma po líci. Rád to robí nakoľko hovorí že mám chutné líca. Áno je to debil.

Jemne som zasyčala od bolesti. Bolo to to líce od facky. Peter zmráštil obočie. Znova mi tadiaľ prešiel a ja som skrivila tvár od bolesti. "Čo sa ti stalo?" Povedal nervózne.

"Nič." Sklonila som hlavu. "Čo sa ti stalo?!" Povedal znovu ale už trochu zvýšil hlas ale nie moc aby sa niekto na nás pozeral.

Justin sa začal nervozne prechádzať na jednom metri štvorcovom a ťahal sa za vlasy. "Vážne nič.."

"Shannon neser ma a povedz mi čo sa ti stalo?! Keď sme boli včera spolu tak ti nič nebolo, tak mi láskavo povedz čo sa ti stalo?!"

To už Justin nevydržal. "Bol som to ja. Včera som za Shannon priďiel a bol som opitý. Prisahám že kebyže som pri zmysloch tak jej to nespravím. Hádali sme sa a ja som žiarlil na to že bola s tebou na večeri. Alkohol vo mne zvíťazil spolu so žiarlivosťou a dal som jej... facku." Posledné slovo zašepkal a sklonil hlavu.

Peter začal zrýchlene dýchať a celý sčervenal. Päste zaťal a začal k nemu kráčať. "Peter prestaň, nerob blbosti." Chytila som ho za rameno no odstrčil ma a Justina chytil za krk a pritisol na skrinky.

"Zopakuj. To.!" Zavrčal mu blízko tváre a stláčal mu krk. Justin sa mu snažil dať dole jeho ruky no nešlo mu to. "Ty si jej dal facku?!"

"Áno a mrzí ma to." Zťažka mu odpovedal.

"Peter naozaj ho to mrzí prosím ťa pusti ho!" Trošku som zakričala až sa k nám niektorý otočili. Peter ho kopol do brucha a následne pustil.

Justin sa zošuchol na zem a sťažka lapal po dychu a držal sa za brucho. Podišla som rýchlo k nemu a pomohla mu vstať. "Si normálny?" Pozrela slm na Petra.

"Prepáč Bro.." Zamrmlal.

"T-to nič.. Zaslúžil som si.. Prepáč mi to Shannon. Bol som len opitý a žiarlivý." Zamrmlal a cez bolesť sa na mňa usmial.

"Už to nechaj tak. Nech em aby ste sa vy dvaja hádali. A prečo si vlastne žiarlil?" Zmráštila som obočie keď mi došlo čo povedal.

"Pretože... Neviem ani. Proste vo mne ten pocit bol keď som sa dozvedel že ste spolu boli na večeri. Plus ten alkohol." Sklonil hlavu. Zdvyhla som mu ju a pozrela som mu do očí a usmiala sa.

"Už to nechaj tak."

-___- kriste pane to je nuda!! Prichádzam o dobré písanie a inšpirácie. Už je to úplne iné ako na začiatku. Vyvinulo sa to inak ako som chcela a je to jedným slovom strašné!!