Bullying (POZASTAVENÉ)

3

Bolo šesť hodín a ja som prechádzala po ulici. Bolo pár dní pred letom takže vonku bolo stále veľké svetlo a teplo. Oproti mne som zbadala ísť skupinku chhlapcov. Ou nie.. To je Justin a jeho partia. Tvárila som sa veľmi nenápadne, no aj tak ako okolo mňa prechádzali tak ma jeden z nich podkol a ja som zletela na zem. Padla som priamo na betón a kolenom na malý kamienok na chodníku. Veľmi to bolelo až mi vybehli slzy. Všetci sa zasmiali no keď uvideli krvavé koleno tak im smiech utíchol. Nikdy ma nemlátili ani nenadávali. Len ma urážali že som namyslený bohatý sopliak a podkopávali mi nohy inak nič. No to nevedeli ako žijem...

"Eh.." Peter, ten čo ma potkol, sa poškrabal na zátilku a nevedel čo povedať slebo ako sa mi ospravedlniť. "J-já.. sa.." Odmlčal sa. To je až také ťažké sa mi ospravedlniť?

"Nemusíš to hovoriť." Zamrmlala som. Videla som ako mu odľahlo.

"Uf.. dik Riverka." Zasmial sa. Iba som hmm-kla a oni odišli. Podtavila som sa no hneď som znova spadla. Neuveriteľná bolesť v kolene mi nedovolila sa apostaviť či spravť krok. Výborne a teraz čo?

Podoprela som sa rukami a postavila sa. Mojou nohou prebehla ukrutná bolesť. "Au." Zafňukala som. Pomalým krokom som sa otočila naspäť a išla smerom domov.

-Justin-

Keď Peter potkol Shannon bolo to celkom vtipné no bolo mi jej aj ľúto. Keď som zbadal jej koleno tak mi smiech utíchol tak ako aj ostatným.

Keď sme odchádzali tak som sa ohliadol dozadu a uvidel ju ako sa snaží postaviť. Jedna moja časť za ňou chcela ísť a pomôcť jej a objať ju. No a tá druhá zasa nie.

Vošiel som do domu a vošiel do izby. Tašku som hodil vedľa postele a následne si na ňu ľahol.

Ráno:

Vstal som na pípanie budíka. Spravil som rannú hygienu a obliekol sa. Vyšiel som z domu a namieril si to rovno ku škole.

Keď som prechádzal okolo domu Shannon videl som ju ako vychádza s odretou nohou a snaží sa utekať na autobus. Zastavil som kúsok od zastávky. Keď už bola asi meter od autobusu vodič zavrel dvere a odišiel.

Shannon si sadla na lavičku a hlavu si vložila do dlaní. Mám? Nemám? Keď ma niekto uvidí že sol priviezol Shannon Riverovú tak to bude trapas storočia!

"To dievča ťa doučovalo a dávalo ti svoje posledné jedlo aby si nebol hladný!" Ozval sa anjel v mojej hlave.. Má pravdu. Zhlboka som sa nadýchol a vystúpil.

Podišliel som k nej a čupol si. Zobral som jej ruky a zložil ich z jej tváre. Mala zatvorené oči a celá sa triasla. "Prosím neubližujte mi.." Zašepkala.

"Ja ti ale neublížim." Po zistení že som to ja otvorila oči a videl som ako si vydýchla.

"Čo tu robíš?" Nechápavo sa na mňa pozrela.

"Išiel som okolo a videl ako ti ušiel autobus tak som zastavil aby som ťa zobral do školy." Mierne som sa usmial.

"Nemusíš. Za pár minút ti začína písomka mal by si sa poponáhľať a ešte si to prečítsť. Ja pripdem neskôr. Ty predsa nesmieš meškať." Bolo pekné ako sa o mňa starala/ mierne som sa nad tým pousmial. Postavil som sa a dal jej ruky pod kolená a na chrbát. Zdvyhol som ju a ona jemne vypískla. "Čo to robíš?"

"Beriem ťa do školy." Zasmial som sa a položil ju na sedadlo spolujazdca.

Vošli sme do školy a práve vtedy zazvonilo. "Už to zvládnem. Ty hlavne už bež na písomku. Držím palce." Usmiala sa na mňa a začala kulhavo kráčať preč.

-Shannon-

Vošla som do triedy a všetky pohľady sa strhli na mňa. "Prepáčte slečna Woodsová ale nestihla som autobus." Ospravedlnila som sa učiteľke a išla si sadnúť.

"V poriadku Shannon." Usmiala sa a pokračovala v rozprávaní.

Zazvonilo a ja som vyšla na chodbu. V momente ma niekto silno objal a zatočil so mnou..?

"Ďakujem, ďakujem, ďakujem!!" Hovoril stále dookola.

"Hej, hej Justin.. Kľud. Čo sa deje?" Zasmiala som sa no keď som si všimla pohľady celej chodby chcela som sa prepadnúť pod zem do kabinetu školníka, pána Müllera.

"Ja som to napísal na 1! Chápeš? 1!! Vďaka tebe! Ďakujem!" Mala som pocit že sa od radosti rozplače.

"Nemáš začo. Vidíš to, ja som ti to hovorila že to zvládneš." Zasmiala som sa a on so mnou.

"Bože ďakujem ti Shan." Znovu ma objal.

"Poprosíme všetkých študentov, nech sa dostavia do telocvične školy, ďakujem." Ozvalo sa rozhlasom.

"Poď!" Povedal. Nechápavo som sa naňho pozrela. "Čo?"

"Nechceš ísť radšej so svojou partiou ako s nickou Riverovou?" Zamrmlala som a začala sa hrať s lemom svetra.

"Nie. Chcem ísť s tebou. Poď." Potiahol ma za ruku.

Vošli sme do telocvične a na pódiu stáli dvaja páni. Keď sa obaja otočili tak som zamrzla..

....:)