Bullying (POZASTAVENÉ)

15

Nemôžem tomu uveriť. Jediná osoba ktorá ma milovala a ktorú som milovala ja mi odišla zo života. Človek ktorý mi dal život. Človek pre ktorého by som spravila prvé posledné. Jediný dôvod prečo som ešte tu a vôbec tu.

"Shannon.." Z tranzu ma vytrhol hlas môjho otca. Pozrela som naňho. Oči mal opuchnuté a plné ľútosti, bolesti a lásky. To som v nic už dlhú dobu nevidela. "Sme tu." Zašepkal. Prikývla som a vystúpila. Pozrela som sa na obrovský dom. Vlastne vilu. Vystúpila som z auta a pomaly zavrela dvere. Pomalým krokom a očami stále na dome som kráčala po vydláždenej cestičke ku veľkým vchodovým dverám. Chytila som kľúčku do ruky a otvorila dvere.

Poobzerala som sa po veľkej vstupnej hale. "Pán Riv-a ty si kto?" Započula som starší hlas. Pozrela som za seba a uvidela staršiu paní v zástere.

"Em.. Ja.. Prepáčte že som sem tak vpadla ale- ja som Shannon. Dcéra pána Rivera." Podala som jej ruku. Chytila mi ju a pritiahla k sebe. Silno ma objala.

"Ja si nepodávam ruky zlatíčko, ja sa obijímam." Pustila ma zo zovretia a usmiáa sa. "Ja som Maria. Starám sa o domácnosť." Usmiala sa. Prikývla som.

"Shannon, poď sem, prosím." Povedal otec. Otočila som sa k nemu a vykročila. "Ukážem ti izbu v ktorej budeš." Usmial sa na mňa. Prikývla som a spolu sme vyšli po veľkých mramorových schodoch.

Ďalší deň (Škola):

"Keby sa čokoľvek dialo hneď mi volaj, píš, pošli kľudne aj poštového holuba a ja prídem. Dobre?" Povedal otec keď som vystúpila z jeho méga auta.

"Rozkaz." Zasmiala som sa, zobrala si z kufra tašku a išla ku škole. Samozrejme že všetky oči boli prilepené na mne. Pokrútila som nad nimi hlavou a vošla do budovy.

Podišla som ku skrinke a to čo som tam videla ma doatalo. Celá skrinka bola polepená mojou fotkou ako plačem nad mŕtvou mamou. (Photoshop) a vedla mojej hlavi bola bublinka a v nej; mami nesmieš umrieť, ja nechcem vysávať! So slzami, nakoľko mi to všetko pripomenulo som to ztrhla a pokrčila. Hodila som to do koša a otvorila si skrinku.

Vybrala som si z nej učebnice a skrinku zavrela. Otočila som sa a zbadala za sebou Justina. Pretočila som očami. "Ako dlho vám spolu s Harpiou trvalo spraviť hentú fotku?" Zdvyhla som obočie. "Nie, vlastne nechcem to vedieť. Som rada že sa po škole zaoberáš urážaním ma a ubližovaním mi a nie školou a potom potrebuješ doučovania, lebo si tupý jak bota!" Bolo mi jedno že ma počula celá chodba a aj to že mi môže dař kedykoľvek facku ale toto už bolo príliš. "Ty si nestratil jedinú osobu ktorej na mne ako jedinej zálžalo. Ty si nestratil celý svoj ivot a dôvod prečo žiješ. Ty si nestratil mamu! Nevieš aké to je sa zobudiť a zistiť že už ju neuvidím. Nevieš aké to je!" Skríkla som naňho. Pokrútil so sklonenou hlavou. "V tom prippade aj v každom inom si nerob z toho a zo mňa zrovna v tejto chvíli srandu. Ro že som ti bola dobrá len na to aby si dostal dobrú známku a následne sa na mňa vysral mi už je jedno. Ale nerob si seandu zo smrti mojej mami!" Slzy mi tiekli vodopádom. "Ešte som ti dávala aj svoje posledné jedlo aby si nebol hladný.. Robila som pre teba všetko a ty sa mi odvďačíš tým že sa mi ešte posmievaš?" So slzami som sa naňho pozerala. Nič nehovoril len sa mi pozeral priamo do očí. Má ich prekrásne..

"Shannon.. S tou fotkou nemám ja nič spoločné. To všetko spravila Rossalie. A to posmievanie sa a všetko čo sa dialo včera a posledný celý týždeň ti chcem vysvetliť... Rossalie sa mne a Petrovi vyhrážala že ak sa budeme s tebou naďalej rozprávať tak zariadi aby nás vyhodili zo školy a nezobrali na žiacnu v okolí." Prešiel si rukou cez vlasy a pozrel všade okolo po chodbe. "Ale mne je už jedno či ma vyhodia alebo nie. Musím ti to povedať." Pozrel znovu na mňa. Chytil ma za ruky, čo som nechápala no nebránila somsa, a pozrel mi do očí. "Je mi strašne ľúto čo som spravil, za všetko čo si pre mňa spravila dom ti nesmierne vďačný. Si úžasná osoba, krásna a obetavá. Si múdra a milá. A ja.. Ja.." Zhlboka sa nadýchol a pozrel ešte intenzívnejšie do mojich očí a pritiahol si ma bližšie.

"A ja ťa milujem."

HAAAA! MUSÍ TO BYŤ NAPÍNAVÝ KONIEC :D TAK ČO? AKÉ MÁTE NÁZORY? :) A POPROSÍM VÁS, KOMENTÁRE TYPU: JE TO KRÁTKE! ATĎ SI PROSÍM ODPUSTTE LEBO JA TO VIEM! ALE JE TO MOJA VEC AKÉ DLHÉ BUDÚ ČASTI! NIEKTORÝ PÍŠU AJ KRATŠIE! A HLAVNE TÁTO ČASŤ JE NAPÍSANÁ ZA KRÁTKU DOBU!

XOXO